Mária je dôkazom, že je možné plniť si detské sny.
Slovenka Mária má vskutku veľmi netradičné zamestnanie. Okrem práce v IT sektore sa totiž živí ako profesionálna morská panna vystupujúca pod pseudonymom Perla Mareena. Hoci dospelí jej poslaniu nie vždy rozumejú, najdôležitejšie je, že prináša kúzlo a pozitívnu energiu medzi deti, ktoré ho s údivom prijímajú.
Perla Mareena dokázala udiviť aj našu redakciu, keď do nej zavítala v plnom nasadení aj so svojou veľmi realistickou plutvou. Ako v rozhovore prezradila, splnila si detský sen a dnes je pripravená plniť ho deťom na rôznych oslavách a festivaloch. Svoje vystúpenia pritom obohacuje aj o dôležité informácie z oblasti ekológie a ochrany oceánov pred znečistením. „Myslím si, že aj deti ma viac počúvajú, keď rozprávam na túto tému, lebo odtiaľ pochádzam a hovorím im priamo zážitky z mora,“ priblížila Mária.
Na našom webe ti pravidelne prinášame rozhovory s inšpiratívnymi a zaujímavými ľuďmi. Naposledy sme vyspovedali spisovateľa Jozefa Kariku či prvého slovenského balzamovača zosnulých na Slovensku. Ak chceš podporiť našu snahu stále skvalitňovať obsah a získať neobmedzený prístup k článkom, pridaj sa do klubu Refresher+.
Ako si sa vôbec dostala k tomu, čo robíš?
Od malička som mala rada morské panny a ako mnohé deti som sa v bazéne hrávala na jednu z nich. Milovala som filmy Malá morská víla či Splash. Morské panny boli pre mňa proste „topka“.
Ako som vyrastala, uvedomila som si, že stať sa morskou pannou vôbec nie je jednoduché. O niečo neskôr však prišiel v mojom živote zlom, keď si som si povedala, že v skutočnosti to nemusí byť až také ťažké.
Kedy tento zlom prišiel a prečo neprišiel skôr?
Ako pätnásťročná som bola s rodičmi na dovolenke v Taliansku a ako väčšina tínedžerov som sa celý deň hrala na telefóne. Na internete som vtedy zistila, že v Amerike je toto umenie bežné a venuje sa mu tisíc a možno aj viac umelcov. Uvedomila som si, že to tam berú ako normálnu vec. Od toho momentu som túžila stať sa morskou pannou.
Nebolo to však ľahké, keďže ako každého človeka ma trápili otázky, ako budem vyzerať v očiach iných ľudí a čo si o mne budú myslieť. Bolo pre mňa náročné spraviť prvý krok a ponoriť sa do toho. Po pár rokoch som si však povedala, že už stačilo, neexistujú žiadne výhovorky a idem na to.
Profesionálnou morskou pannou sa staneš po absolvovaní kurzu. Je potrebné mať pred ním už nejaké špeciálne skúsenosti?
Ja osobne nemám žiadne skúsenosti so športovým či s umeleckým plávaním a ani som nemala. Vodu som však vždy milovala a veľmi rada som plávala. Pred kurzom netreba mať žiadne profesionálne skúsenosti, ale určite by mal byť človek vo vode doma a užívať si ju. Nemôže to byť pre neho nepríjemné a nemôže mať z vody strach.
V čom je plávanie v plutve špecifické a náročné?
Najväčší rozdiel v porovnaní s klasickým plávaním je určite v tom, že máš spojené nohy a nedokážeš si ich len tak ľahko odpojiť. Problém nastáva vtedy, keď sa človek ocitne v krízovej situácii – či už je to kŕč, alebo niečo iné. Vtedy môže spanikáriť.
Veľakrát za mnou príde muž a povie, že nemám čo mať podprsenku, pretože morské panny údajne podprsenku nenosia.
Samotné plávanie sa už naučiť dá a nie je to až také náročné. Ide vlastne o takzvaný delfíní kop, ktorý sa využíva napríklad aj pri motýliku.
Na aký dlhý čas dokážeš zadržať dych?
Môj rekord je 1:34, ale čo sa týka dychu, netrénujem nijako špeciálne. Keďže som malá osôbka, mám aj malé pľúca a nechcem zbytočne tlačiť na pílu. Myslím si však, že aj 1:34 je pre deti dosť zaujímavý a uveriteľný čas.
Je náročné presvedčiť deti, že si skutočná morská panna? Aké otázky ti najčastejšie kladú?
Je to individuálne. Niektoré deti nemajú vôbec problém tomu veriť. Hneď keď ma uvidia, sú presvedčené, že som skutočná. Iné sú zase výmyselníci a skúšajú ma nachytať otázkami.
Prekvapivo, najčastejšie sa ma pýtajú, čo som mala na raňajky alebo čo papajú morské víly. Celkom rady mi dávajú otázku, ako som sa sem dostala – nemyslia tým na Slovensko, ale konkrétne na dané miesto. Vtedy rada hovorím, že mi napustili do kufra auta vodu a priviezli ma tam.
Máš zaujímavú plutvu, povedal by som, že priam realistickú. Kde sa dá kúpiť?
Moja plutva pochádza z Ameriky a vyrábali mi ju výrobcovia plutiev pre profesionálne morské panny. Je urobená z rovnakého silikónu, z akého sa vyrábajú aj masky do filmov, čiže je pre kožu bezpečný. Zaujímavé je, že je vymodelovaná presne na moju postavu – moje nohy, nemôže si ju teda dať na seba nikto iný okrem mňa.
Robili ti ju na mieru v Amerike alebo si sa im len pomerala?
Objednala som si ju. Pri zadávaní objednávky sme si doma spravili takú formu – môj muž ma oblepil lepiacou páskou a neskôr ju vystrihol. Pásku sme poslali do Ameriky, kde ju vo výrobe naplnili novinami a na základe tejto formy mojich nôh vymodelovali plutvu.
Koľko stojí takáto plutva?
Spomínané profesionálne plutvy sa pohybujú vo vyšších cenových reláciách. Približne ide o sumu 2 500 eur a viac, pričom cena sa odvíja od zložitosti plutvy a od jej farieb, prípadne či je potrebné na ňu niečo ešte ručne domaľovať. V Európe je možné podobnú plutvu kúpiť len od dvoch, maximálne troch umelcov sídliacich v Nemecku a Anglicku.
Aká je o ňu starostlivosť?
Starostlivosť je pomerne náročná. Zvyknem hovoriť, že plutva je také moje malé dieťa. Po každom plávaní je totiž nutné okúpať ju vo vani a celú ju kompletne vydezinfikovať. Následne plutvu musím úplne vysušiť. Nie je to len tak, niekedy mi zaberie aj tri hodiny, kým sa o ňu po vystúpení postarám. Samozrejme, okrem toho riešim aj drobné opravy.
Sú tieto vystúpenia hlavnou náplňou práce morskej panny?
Áno, vystúpenia sú priorita. Zvyšok času trávim aktivitou na sociálnych sieťach. Mám napríklad webstránku, kam pridávam blogové príspevky o ekológii či oceáne.
Je toto tvoja primárna práca alebo máš aj iné zamestnanie?
Mám aj iné zamestnanie. Pracujem v IT sektore, čiže som celý deň na počítači a od neho skáčem rovno do vody. (smiech)
Koľko si dokáže približne zarobiť morská panna na Slovensku?
To je dobrá otázka. Keďže som prvá a jediná, tak to nedokážem zhrnúť vo všeobecnosti. Za vystúpenie si účtujem od 200 € do 250 € a viac, v závislosti od toho, o aké vystúpenie ide, čo všetko zahŕňa a koľko trvá. Je rozdiel, či som vo vode alebo na súši. Cena sa mení aj podľa počtu detí, pretože čím viac ich je, tým to je pre mňa náročnejšie.
Dovolím si totiž povedať, že pre nás morské víly je povinnosťou starať sa o podvodný svet našej planéty.
Máš nejaké vtipné príhody z vystúpení?
Mám veľa vtipných zážitkov. Deti sú naozaj majstri úsmevných výrokov. Často majú zaujímavé, až fascinujúce otázky, ktorými ma dokážu pobaviť. Niekedy ide o situačné príhody, keď na mňa dieťa reaguje zvláštne alebo nereaguje nijak.
Raz sa mi stalo, že išiel okolo mňa chlapec s padnutou sánkou úplne prekvapený a v šoku. Myslela som si, že je udivený z toho, že vidí morskú pannu, a tak som mu nadšene kývala. Zrazu sa pozrel na svoju mamu a hovorí jej: „Pozri mami, tam je robot.“ Keď som sa otočila, zistila som, že za mnou je kaviareň, v ktorej ľudí naozaj obsluhuje robot. Mňa si vôbec nevšímal. (smiech)
Ako vníma tvoju prácu okolie?
Vždy sa nájdu nejaké nepríjemné komentáre, či už osobne na vystúpení, alebo niekde na internete. Ľudia sa proste radi vyjadrujú k veciam negatívnym spôsobom, to sa nezmenilo. Čo sa však zmenilo, je môj pohľad, akým sa na to dnes pozerám.
Pravdupovediac, viac než to, že si idem sama niekam zaplávať, ma pri srdci zohrieva pohľad, ako sa deťom pri mne rozžiaria oči.
Na začiatku ma každý nevhodný komentár ubíjal a dokázal mi ublížiť. Rozmýšľala som nad ním hodiny a nedokázala pochopiť, prečo mi ľudia prajú zlé veci. Teraz to beriem tak, že tomu nerozumejú a nevedia, akú mám motiváciu. Neuvedomujú si, že je to umenie a že to robím pre deti.
Na aké nepríjemné a nevhodné komentáre narážaš? Oteckovia ťa asi vždy nešetria.
To sa mi stáva veľmi často, či už ide o otecka, alebo nie. Veľakrát za mnou príde muž a povie, že nemám čo mať podprsenku, pretože morské panny údajne podprsenku nenosia. Neviem, v ktorom časopise o trendoch morských panien to čítal, ale dobre. Tiež mi zvyknú hovoriť, že ku mne skočia a zohrejú ma, a tak podobne.
Mne osobne by to až tak nevadilo, dokážem to odignorovať, ale omnoho horšie je to, že to robia pred deťmi. Nie je vôbec príjemné, keď popritom, ako sa ich snažím zabávať, musím riešiť aj takéto nemiestne komentáre.
Keď sme už pri tých mužoch, existujú morské panny aj v mužskej podobe? Nejakí akvameni či morskí panici?
Existujú, ale je ich oveľa menej. Dovolila by som si povedať, že tak dve percentá z toho čo žien. Je to veľmi smutné, pretože majú väčšiu silu a vedia často lepšie plávať. Z hľadiska toho „realizmu“ majú proste výhodu. Mohlo by ich byť preto podľa mňa viac.
Koľkokrát ročne ideš k moru?
Nechodím k moru nejako často, ročne maximálne raz. Teraz som pri mori dlhšie nebola. Naposledy som bola v Chorvátsku, kde som plávala s potopenou loďou. Bol to úžasný zážitok.
Niekedy dokonca nie je voda v bazéne ani teplá, ale je fakt ľadová, čiže riskujem svoje zdravie. Je to náročné.
Najbližšie idem o mesiac do Thajska. Veľmi sa na to teším a beriem aj toto svoje dieťa (ukáže na plutvu). Poriadne si zaplávame medzi koralmi, neviem sa dočkať. Čiže, bohužiaľ, nechodím k moru tak často, ako by som chcela. (smiech)
Na tvojom webe som videl, že plánuješ robiť aj kurzy a učiť nové morské panny na Slovensku. Môže sa teda stať, že vás tu bude o pár rokov viac?
Keďže mám spravený kurz, vďaka ktorému môžem cvičiť aj iných, chystám sa to rozbehnúť. U nás na Slovensku a v Čechách sú všetky kurzy skôr robené pre deti v štýle „poďme si spolu zaplávať“. Ja to chcem však robiť inak – hlbšie, lebo si myslím, že by to mohlo baviť aj mladé dievčatá a tínedžerky.
Plánujem preto určite urobiť i nejakú teóriu, ako sa starať o svoje vlasy pri častom plávaní, nejakú ekológiu, ochranu oceánov a podobne. Dovolím si totiž povedať, že pre nás morské víly je povinnosťou starať sa o podvodný svet našej planéty.
Staráš sa oň aj na svojom webe.
Áno. Sústreďujem sa na to, lebo som si všimla, že ľudí to baví viac, ak im takéto témy podávaš hravou rozprávkovou formou. Keď na nich tlačíš alebo im vyčítaš, že netriedia odpad, reagujú na to až negatívne. Skúšam preto rôzne druhy článkov a testujem, čo najviac funguje.
Myslím si, že aj deti ma viac počúvajú, keď rozprávam na túto tému, lebo odtiaľ „pochádzam“ a hovorím im priamo zážitky z mora. Je to pre ne zaujímavejšie, lebo zrazu už poznajú niekoho, kto tam žije a vie, že to tam nie je také pekné, ako by mohlo byť.
Čiže hodina ekológie hravou formou. Keď sme však pri tých kurzoch, je na Slovensku dostatočný dopyt, aby sa tu uživilo aj viac morských panien?Na túto otázku nedokážem odpovedať, keďže si myslím, že už len to, že som s tým začala ja, bol pre ľudí veľký kultúrny šok. Úprimne, neviem.
Na Slovensku na to nie sme ešte ani prispôsobení. Nikde nie sú na festivaloch bazény, čiže aj pre mňa je dosť náročné niekde vystupovať. Osobne si napríklad nosím vlastný bazén, ktorý rozložíme a napustíme vodou. Niekde býva však problém zohnať aj tú a väčšinou musia prísť hasiči. Niekedy dokonca nie je ani teplá, ale je fakt ľadová, čiže riskujem svoje zdravie. Je to náročné.
Možno o pár rokov, keď sa mi to tu podarí rozbehnúť a ľudia sa prispôsobia a pochopia, o čo vlastne ide, tak by tu ten priestor bol.
Hovoríš, že zatiaľ si nosíš bazén. Máš do budúcna naplánované nejaké vychytávky alebo niečo, čo by si chcela na svojej šou vylepšiť?
Určite by som chcela mať do budúcna svoje vlastné akvárium, ktoré by som si nosila na eventy. Vystúpenie v akváriu je totiž niečo kúzelné. Deti ma môžu pozorovať z každého uhla a môžu sa so mnou rozprávať, kým som pod vodou.
Mojim ultimátnym cieľom však je vytvoriť si nejaké miesto – malú kaviarničku, kde by som pravidelne vystupovala a mohli by tam byť aj detské oslavy. Čiže mať svoje stacionárne akvárium – svoje zázemie.
Máš ešte niečo, čo by si chcela povedať na záver?
Otvorte si myseľ, čo sa týka tejto a podobných vecí. Myslím si, že tým nikomu neubližujem a ide naozaj o nádhernú vec, ktorú sa snažím šíriť. V tejto temnej dobe potrebujeme viac pozitivity, vzájomnej lásky a vrúcnosti jeden voči druhému. Skúsme preto toto kúzlo šíriť aj na Slovensku.
