Poznámky na výzor a sexualitu, spochybňovanie inteligencie a vyhrážky znásilnením či iným násilím. Byť novinárkou na Slovensku si vyžaduje hrošiu kožu.
Novinárky na celom svete čelia čoraz väčšiemu počtu nenávistných prejavov na internete. Fenomén, ktorému odborníci hovoria online násilie, sa dotýka aj Sloveniek v médiách. I keď podľa expertov čelia hejtu aj muži novinári, najmä v prípade žien ide o rodovo podmienenú formu násilia, v ktorej útočia na ich výzor, intelekt a sexualitu.
Stretli sme sa s viacerými novinárkami zo slovenských médií, ktoré nám povedali o svojich skúsenostiach s online násilím. Časť z nich zažila ohrozujúce situácie aj naživo a niektoré vravia, že útoky na novinárov bývajú občas aj koordinované. To, akým spôsobom sa dotýkajú žien, úzko súvisí s tým, ako ženy vníma slovenská spoločnosť. Ovplyvňujú to však aj výroky politikov.
Pekná, ale sprostá?
Lenka Ježová bola politickou redaktorkou v televízii TA3 osem rokov, od jesene 2022 bude politiku pokrývať v Jojke. V priebehu svojej kariéry čelila výsmechu, hejtu až nebezpečnému prenasledovaniu a obťažovaniu.
Vraví, že na internete sú ľudia väčší „hrdinovia“. „Prvá otázka na tlačových konferenciách politikov bola osem rokov prakticky vždy moja. Takže ľudia evidovali moje meno a spájali si ho s politickými témami. Diváci si preto vybíjali svoju frustráciu na mne – hoci ja som iba človek, ktorý dianie monitoruje, rozhodnutia robia politici.“
Všetky respondentky sa zhodli, že najčastejšie sú terčom online násilia na Facebooku. Zhruba polovica komentárov je konštruktívna kritika alebo pozitívne ohlasy a časť sú nenávistné a obťažujúce prejavy, vraví Ježová. „Ľudia mi často píšu aj súkromné správy, dokonca posielajú aj emaily do práce. Relatívne pravidelne sa objavujú moji skalní antifanúšikovia, ktorí sa mi aj vyhrážali.“ Písali jej, že by ju mali „popraviť za vlastizradu“, a označovali ju za neobjektívnu novinárku.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Často ľudia útočia na jej výzor, podľa Ježovej ľudia stále nevedia opustiť stereotypnú predstavu, že pekná žena alebo žena, ktorá sa zaujíma o svoj výzor, môže byť zároveň múdra, vzdelaná a skúsená. „Pekná a blbá, to je klasika. Ale so mnou to už nič nerobí, viem, že som profesionál, viem, aká práca je za mnou.“ Vraví, že človek sa musí vedieť obrniť a rátať s útokmi.
Nenávistné prejavy voči novinárom sa vo všeobecnosti stupňovali počas pandémie koronavírusu. Témy, ktoré spoločnosť rozdeľujú, napríklad správy o vojne na Ukrajine, interrupciách či právach menšín, majú podľa novinárok, s ktorými sme hovorili, potenciál vyvolať nenávistné prejavy. Potvrdzujú to aj medzinárodné štúdie, podľa ktorých témy rodu a rodovej rovnosti, politiky a volieb a ľudských práv najčastejšie súvisia s veľkým počtom násilných prejavov na internete.
Ženy, ktoré nejakým spôsobom poukazujú na chyby vlády či štátu, čelia online útokom vo forme nenávistných prejavov, klebiet a rodových stereotypov. Útočníci tým podkopávajú ich autoritu, a ak takéto správanie ostane neregulované, podľa amerického Národného demokratického inštitútu predstavujú tieto útoky vážne ohrozenie rodovej rovnosti. Ovplyvňuje to totiž angažovanosť žien vo verejných veciach.
Kto ti nadiktoval otázky, ty štetka?
Laura Kellöová pracuje ako investigatívna novinárka pre Aktuality.sk štyri roky, predtým pracovala v RTVS. S nenávistnými prejavmi sa stretáva na Facebooku alebo v komentároch pod živým vysielaním, kde sa objavuje jej tvár. „Niekedy sú tie komentáre pozitívne. Ale odkazujú mi aj to, že som platená Georgeom Sorosom a niekto mi nadiktoval otázky, že som štetka alebo som sprostá.“ Útočníci komentujú aj jej výzor či sexualitu.
„Nie je to vždy príjemné,“ uznáva. Komentáre si však málokedy pozrie a nerobí si z nich ťažkú hlavu. Vníma to ako súčasť povolania a vie sa cez to preniesť – nechce tým zbytočne strácať energiu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa novinárkam vyhrážajú fyzickým násilím.
- Ktorá novinárka dostala facku na proteste.
- Ako vnímajú neustále narážky na svoj vzhľad.
- Prečo sa útočníci koordinujú a čo tým dokážu docieliť.
