Kvíz: Burizóny, Marína, Deva a Orion. Čo vieš o legendárnych sladkostiach?

Keď sa otvorila továreň DEVA v Trebišove, písal na máj 1951. Na začiatku sa tu vyrábali len nečokoládové cukríky a salónky, no rýchlo pribudli aj čokoládové cukríky a tabuľkové čokolády. Rýchlo napredovala a v roku 1980 sa stala najúspešnejším závodom v republike. Najprv bolo v logu značky tancujúce dievča v ľudovom kroji v písmene D, no v 70. rokoch ho nahradila tvár dievčatka v červenej šatke s bielymi bodkami, ktoré poznáme dodnes. Bratia Kaiferovci z Košíc kúpili spoločnosť v roku 2013 a od začiatku sa snažia tradičnú značku znova budovať a dávať do povedomia. Asi najznámejšia je čokoládová tyčinka Deva Klasik a jej ovocné verzie so želé náplňou, alebo chrumkavým nugátom. Učiteľke si už možno niesol bonboniéry Deva Elegance alebo Exclusive.

Značka Orion patrí pod koncern Nestlé. Ten má vo svojom portfóliu napríklad aj na prvý pohľad rýdzo slovenské Hašlerky, Lentilky, Študentskú pečať, Granko či Kofilu. V rukách švajčiarskej firmy je Orion od roku 1992. Jeho počiatky však siahajú až do 19. storočia a má svoj pôvod v Česku, kde má za sebou divoké zmeny vlastníkov, sťahovanie a nakoniec aj znárodnenie. Ešte na začiatku milénia sa napríklad v Modřanoch vyrábalo Granko. Na jej mieste však už dnes stojí bytový komplex a výroba sa presunula do iných tovární v Európe.

Pavol Jakubec alias pán Horalka je v súčasnosti jediným vlastníkom spoločnosti I.D.C. Holding a jedným z najbohatších ľudí na Slovensku. Pravda, má aj iné biznisy, no len táto spoločnosť za rok 2020 utŕžila viac než 114 miliónov eur. Patrí pod ňu aj Sedita, ktorá vyrába od 60. rokov a má pod svojimi krídlami Horalky, Kávenky, Kakaové rezy, Linu, Princezky a Tatranky. Seredské pečivárne boli spolu s holíčskymi prvé, ktoré Jakubec spolu so Štefanom Kassayom sprivatizovali. Postupne k nim poskupovali aj iných výrobcov sladkostí, a tak sa stali jedným z lídrov stredoeurópskeho biznisu s maškrtami.

Najtradičnejšia verzia Mariny obsahuje fenikel a aníz, ale nájdete aj škoricovo-jablkovú a jahodovú. Vyrába ich spoločnosť Laguna, ktorá má v portfóliu aj kúpeľné oblátky a piškóty. Fabrika spustila výrobu oplátok a keksov v legendárnom Ružovom mlyne v Piešťanoch na pokyn „kráľovskej“ rodiny tohto kúpeľného mesta, Winterovcov. Keksy tvorili základ receptúry ďalšej stálice, BB pudingu. Ľudovít Winter ním chcel šetrne vykŕmiť vojnou zbedačené obyvateľstvo. Dnes sa ešte stále dodáva keksová múčka do bývalých škrobární v Boleráze, fabriky Dr. Oetkera, ktorá prevzala výrobu Winterovho čokoládového BB pudingu v polovici deväťdesiatych rokov. Marina a Indián nastúpili na scénu na začiatku 50. rokov. Ružový mlyn neprežil, no firma Laguna má stále piešťanskú adresu.

Nadnárodnú značku sušienok priniesla na Slovensko a Česko spoločnosť Kraft Foods (dnes Mondelēz) v roku 2011. Na trh ich uviedla so sloganom sušienky mliekom milované. Všetci sme dostali pokyny, ako ich máme jesť – otoč, oblíž, omliekuj. Zatiaľ čo u nás si odpaľovalo ešte len prvú sviečku na torte, vo svojej domovine Oreo oslávilo už storočnicu. Sušienky vznikli v USA už v roku 1912. Firma tvrdí, že v zámorí konzumuje Oreo 9 z 10 domácností a globálne sa týchto sušienok ročne zje viac než 25 miliárd.

Žlté klasy na modrej stuhe nájdeš jedine v logu Opavie. Ide o značku koncernu Mondelēz International, ktorý má v Česku svoju výrobu, ale v 60. rokoch stál v Opave odštepný závod práve s týmto názvom. Značka nadväzuje na túto tradíciu a ešte stále vyrába v Opave, aj keď pôvodný podnik už nestojí.

Hoci ani zelené burizóny nevyzerajú možno najvábnejšie, v Arizonkách ich aj tak nájdeš. Pre modré sa však už miesto nenašlo. Výrobca na svojej stránke tvrdí, že Arizonky obsahujú minimálne o 30 percent menej cukru ako cukríky. Majú aj čokoládovú, ovocnú a vanilkovú variáciu. Ak by ti sladké burizóny neboli po chuti, BM Kávoviny ponúkajú čistú expandovanú ryžu bez použitia akýchkoľvek prídavných látok.

Bratislavské Figaro od trnavského odlišuje okrem majiteľa aj logo – červená stužka s bielym nápisom a zlatou korunkou. Majú však spoločnú históriu. Závody zlúčili spolu s piešťanským, keď sa stali v roku 1963 súčasťou kolosu Československé čokoládovne. Vtedy dostala fabrika v hlavnom meste rovnaký názov ako trnavská. V roku 1993 sa ich cesty rozišli, keď po privatizácii pripadli dvom rôznym majiteľom. V Trnave sa síce nevyrába Tatiana, ale fabrika má stále svoje hviezdy Snehulky, ovocné želé Ovomia a Yami a roksové cukríky Doxy.

Firma z Lužianok o sebe hovorí, že sa zameriava na vývoj funkčných potravín s vysokým obsahom vlákniny, nízkym obsahom cukru a pridanými vitamínmi a minerálmi. Na trhu funguje 22 rokov. Ponúka napríklad aj sladké pochutiny pre keto stravovanie, má samostatný rad pre vegánov a tých, ktorí majú intoleranciu na lepok.

Slovenskú fabriku skupiny Kofola, kde sa vyrába legendárny nápoj pre celé Slovensko, nenájdeš na bratislavskej adrese. Stojí v zelenom objatí rajeckej doliny. My sme ju boli nedávno navštíviť a rovno sme sa s Jannisom porozprávali o tom, čo má firma nové. Pod Kofolu patrí napríklad aj pramenitá voda Rajec, limonády Vinea a Top Topic, džúsy UGO či energetický nápoj Semtex. Okrem Slovenska a Česka pôsobí skupina aj v Slovinsku a Chorvátsku, celkovo má 11 tovární.