Od diagnostiky po zákrok neprešiel ani mesiac, no samotná liečba sa ťahala ešte mesiace.
Jakub Vážan už od detstva miluje šport. Rád hráva futbal, no pozrie si aj hokejové či florbalové zápasy. Bola to jedna z mála vecí, ktoré ho zamestnávali, keď bol v nemocnici. „Nemal som tam veľmi čo robiť. V mojom veku tam nebol nikto, boli to starí muži v oveľa horšom stave ako ja. Tak som sledoval zápasy a začal som čítať Game of Thrones,“ spomína si na obdobie, keď absolvoval liečbu rakoviny.
Tá sa mu vyvinula rýchlo a náhle. Zrazu ako 23-ročný chalan opakovane lekárom ukazoval svoje semenníky a hovoril im, že ešte pred tromi mesiacmi takéto opuchnuté a tvrdé neboli. Ani jeden z nich mu neuveril, vraveli mu, že v takomto štádiu sú pacienti po troch rokoch. Verdikt však bol u všetkých špecialistov jednotný: rakovinu semenníkov mal v takej pokročilej fáze, že ich museli vyoperovať. Od diagnostiky po zákrok neprešiel ani mesiac, no samotná liečba sa ťahala ešte mesiace.
Dnes už ako 28-ročný muž pôsobí uvoľnene a usmieva sa. Do redakcie prichádza v dobrej nálade. Hoci je oficiálne zdravotne ťažko postihnutý, vraví, že v práci ho to veľmi neovplyvňuje. Je riaditeľom Decathlonu Bory a HR špecialistom pre Decathlon, a tak jeho zdravotný stav s bežnými aktivitami v práci nesúvisí. Rád si zo seba uťahuje a nevníma sa ako hendikepovaný človek.
Hovorí, že mu ide najmä o osvetu. „Keby ma niekto na škole naučil, ako si robiť samovyšetrenie... ešte lepšie, keby som chodil na preventívky, kde by to kontrolovali, nemuselo to zájsť takto ďaleko.“ Najviac ľutuje, že už nemôže mať vlastné deti. Dúfa, že jeho príbeh poslúži ako varovanie pre mladých mužov.
Jakubov príbeh je súčasťou našej série rozhovorov o živote s rakovinou. Rozprávame sa s mladými ľuďmi, ktorých z ničoho nič prekvapilo onkologické ochorenie a zmenilo im život. Klikni sem, ak chceš ďalšie časti série. Podobný obsah môžeme tvoriť len s podporou našich čitateľov, pridaj sa do klubu Refresher+ aj ty.
V súčasnosti si v pozorovacej fáze, naposledy si mal zákrok pred dvomi rokmi. Ako často chodíš na kontroly?
Spočiatku to je častejšie a postupne menej časté. Teraz chodím každé tri mesiace na kontrolu, kde mi odoberajú krv, a každý polrok na CT, RTG a sonografiu – napriek tomu, že nemám ani jeden semenník. (úsmev)
Prečo ťa tam teda doktor posiela?
Je veľmi detailný. Urológ sa na tom vždy zasmeje, pýta sa ma, na čo tam som. (smiech)
Ale okrem tých kontrol chodím každé tri mesiace aj na hormonálnu liečbu, injekcie mi podávajú v ambulancii.
Znie to tak, že hoci si už „len“ v pozorovacej fáze, rakovina ti stále veľmi ovplyvňuje bežný život.
Záleží na tom, čo považuješ za bežný život. Mojím snom vždy bolo mať deti. Je iné žiť s tým, že tú možnosť máš, len ju odkladáš alebo chceš počkať, alebo keď ju vôbec nemáš. Neviem si naplniť to, po čom som vždy túžil.
Ale v bežnom živote nemám dojem, že ma to veľmi ovplyvňuje. Energie mám ešte dosť, aj keď vo vyššom veku budú tie výkyvy asi väčšie. Mierny nával energie cítim po podaní testosterónu.
Ale na kontroly či práve hormonálne injekcie chodíš pomerne často. Budeš to musieť robiť do konca života?
Áno, som na to odkázaný do konca života. Chodiť musím každé tri mesiace a je to veľmi bolestivá injekcia, zvyčajne ma to vyradí na tri dni. Je to tupá bolesť, neviem si po tom sadnúť ani poriadne chodiť. Teraz ma to nejak ešte neovplyvňuje, vekom to asi bude horšie. Starší muži pociťujú aj vedľajšie účinky: sú unavení, erekcia je pomalšia, slabšia a celkovo im klesá aj chuť na sex.
Okrem toho chodím ešte päť rokov od poslednej operácie na kontroly. Po tých piatich rokoch už tie kontroly nebudú až také intenzívne, čoho sa bojím oveľa viac. Neviem, čo bude potom.
Hovoríš, že tvojím snom odjakživa bolo mať deti. Prečo si si nedal zamraziť spermie po diagnostike?
V tom štádiu už na to bolo neskoro. Bol som na súkromnej klinike až na dvoch odberoch, ale už som nemal spermie.
Rakovinu ti diagnostikovali, keď si mal 23 rokov. Čo ťa prvýkrát doviedlo do ambulancie obvodnej lekárky?
Začal som mať väčšie semenníky a boli aj tvrdé. Najskôr som to vôbec neriešil, smial som sa na tom, že mám „veľké gule“, presviedčal som sa, že to je v poriadku. V priebehu troch mesiacov – a to mi žiadny lekár nechcel uveriť – boli už naozaj veľké a tvrdé.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako prebehla diagnostika rakoviny semenníkov.
- Ako prežíval Jakub zákrok, pri ktorom mu semenníky vybrali, a aké bolesti zažíval potom.
- V čom sa radikálne zmenil jeho jedálny lístok počas liečby.
- Čo sa zmenilo v jeho intímnom živote a či môže aj po odstránení semenníkov prežiť orgazmus.
