V druhom kole porazil nacionalistku Marine Le Penovú.
Oficiálne výsledky potvrdili predbežné čísla, Emanuel Macron sa stal víťazom druhého, rozhodujúceho kola prezidentských volieb vo Francúzsku. Staronový prezident získal 58,5 percenta odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho krajne pravicovej vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov, vyplýva z údajov francúzskeho ministerstva vnútra.
Najmladší francúzsky prezident
Macron sa vo svojom víťaznom prejave poďakoval všetkým voličom a sľúbil, že bude slúžiť všetkým obyvateľom Francúzska. Za prezidenta ho zvolili už druhýkrát, a to napriek tomu, že jeho popularita podľa DW klesá. Považujú ho za arogantného a namysleného, za politika, ktorý nepozná svoj ľud, keďže na rozdiel od niektorých predchodcov žil pompéznejší, prestížnejší život. Buď ho vnímajú ako prezidenta bohatých, alebo ho chvália za jeho odvahu radikálne meniť chod vecí.
Má za sebou turbulentných päť rokov. Čelil masovým protestom proti vláde, známym ako hnutie žltých viest, ktoré prerástlo do celoštátneho povstania. Vlna protestov sa zdvihla aj po zmenách v dôchodkovom systéme, pričom v uplynulých rokoch musel riešiť aj brexit či pandémiu covidu-19. V závere jeho volebného obdobia vypukla na Ukrajine vojna, na ktorú ako líder tiež musel promptne reagovať. Dnes teda už nepôsobí tak čerstvo ani uvoľnene ako v roku 2017, píše France24.
Pribudli mu vrásky aj šediny a ani v debate s Le Penovou nepôsobil tak suverénne a uvoľnene ako pred piatimi rokmi. Napriek tomu ju s prehľadom vyhral a stala sa kľúčovým momentom, ktorý zrejme viedol k jeho znovuzvoleniu.
V roku 2017 sa stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a vo veku 39 rokov aj najmladšou hlavou štátu v histórii republiky.
Prestížne štúdium a ministerské pozície
Emmanuel Macron sa narodil 21. decembra 1977 v severofrancúzskom mestečku Amiens do rodiny lekára. Po absolvovaní prestížnej školy École Nationale d'Administration v Štrasburgu, na ktorej študovalo viacero vrcholných francúzskych politických predstaviteľov, začal svoju kariéru v štátnej správe. V rokoch 2004 až 2008 pracoval na francúzskom ministerstve financií, odkiaľ prešiel do investičnej banky Rothschild & Cie. V rokoch 2006 až 2009 bol členom Socialistickej strany.
O tri roky neskôr sa stal zástupcom generálneho tajomníka kancelárie francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, od augusta 2014 do augusta 2016 bol ministrom hospodárstva. V apríli 2016 založil vlastné politické hnutie Vpred republika! (La République En Marche!). Z ministerského postu odstúpil, aby sa naplno venoval kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2017, ktoré sa mu podarilo vyhrať.
Počas kampane presadzoval užšiu integráciu Európskej únie v oblasti vojenskej spolupráce a v ekonomike. Navrhoval spoločný rozpočet, parlament a stáleho ministra financií eurozóny. V otázke bezpečnosti bol jednou z jeho priorít boj proti terorizmu, pričom výdavky na obranu plánoval zvýšiť na dve percentá HDP.
Macron už v minulosti naznačoval, že zvažuje druhú kandidatúru, ale nechal si ju až na poslednú chvíľu. Jeho pôvodné plány na kampaň sa zmenili, keď Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu. Macron sa tak musel venovať diplomatickým rozhovorom so svetovými lídrami a koordinoval ďalšie kroky. Kandidatúru oznámil iba mesiac pred voľbami ako dvanásty kandidát na prezidentskú stoličku.
Zaviazal sa, že bude v reformách pokračovať, najmä v tej dôchodkovej. Chce zaviesť aj balík opatrení na pomoc pri zvyšovaní cien.
Macron sa v roku 2007 oženil s Brigitte Marie-Claude Trogneuxovou, svojou stredoškolskou učiteľkou francúzštiny a latinčiny, ktorá je od neho o 24 rokov staršia.
