Čína investuje obrovské peniaze do vesmírneho programu, ktorým sa vďaka vlastnej vesmírnej stanici, sondám na Marse aj Mesiaci približuje Rusku a USA.
Čína prekonala svoj doterajší rekord v najdlhšej misii s ľudskou posádkou v celej doterajšej histórii čínskeho vesmírneho programu.
Traja tajkonauti, ako sa v Číne vesmírni cestovatelia nazývajú po vzore amerických astronautov a ruských kozmonautov, sa v sobotu vrátili na Zem po šesťmesačnej misii na čínskej vesmírnej stanici Tchien-kung. Pristávacia kapsula kozmickej lode Šen-čou 13 pristála v noci na sobotu v púšti Gobi v čínskom regióne Vnútorné Mongolsko.
Dvaja muži a jedna žena Čaj Č’-kang, Jie Kuang-fu a Wang Ja-pching strávili na čínskej vesmírnej stanici dohromady 183 dní. Vojenská pilotka Wang Ja-pching sa vlani v novembri stala vôbec prvou Číňankou, ktorá absolvovala výstup do otvoreného vesmíru.
Všetci traja členovia posádky po pristátí v púšti Gobi vyhlásili, že sa cítia dobre. Na vesmírnej stanici, kam vyštartovali minulý rok v novembri, vykonávali „početné vedecké experimenty, inštalovali zariadenia a vybavenie a testovali nové technológie“. Čína svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung prezýva aj Nebeský palác.
Čína na rozdiel od Ruska nie je oficiálnym partnerom Medzinárodnej vesmírnej stanice, a tak si svoj vesmírny program vyvíja oddelene od zvyšku sveta. Žiadny občan Číny sa dokonca ani nikdy v histórii nedostal na palubu ISS, pretože Čína v minulosti nemala veľký záujem ani potrebné financovanie na to, aby sa zapojila do vesmírnych pretekov počas studenej vojny.
Minulý rok v apríli vyniesla jej kozmická loď Šen-čou prvý modul orbitálnej základne Tchien-kung, a tak práce na jej výstavbe naďalej pokračujú. Číňania plánujú základňu doplniť o viacero modulov, ktoré by mali byť na obežnú dráhu vypravené v nasledujúcich mesiacoch.
Štart ďalšej pilotovanej misie na vesmírnu stanicu s označením Šen-čou 14 sa očakáva v priebehu najbližších mesiacov, zrejme v máji alebo júni. Úspech zatiaľ najdlhšej 183-dňovej misie vo vesmíre znamená pre Čínu motiváciu napredovať vo vesmírnom programe, pretože predchádzajúca misia Šen-čou 12 trvala celkovo 92 dní.
Čína v budúcnosti plánuje zaviesť šesť mesiacov ako štandardnú dĺžku pobytu vo vesmíre, a tak každým nasledujúcim letom dni na orbitálnej základni predlžuje.
Za posledné roky sa pritom Číne vďaka obrovským investíciám do vesmírneho programu podarilo míľovými krokmi priblížiť k úspechom hlavných kozmických mocností USA a Ruska.
Čína nielenže skonštruovala a vyslala na orbitu vlastnú základňu, v dôsledku čoho jej vesmírny výskum nezávisí od starnúcej ISS, ktorá by mala odísť do pomyselného dôchodku v roku 2031, ale vybudovala aj vlastný navigačný satelitný systém Beidou, podarilo sa jej vyslať prieskumné vozidlo na Mesiac či dokonca sondu na Mars.
