Záchvatové prejedanie sa nie je príležitostné prejedenie sa na rodinnej oslave. Človek, ktorý ním trpí, prijme veľké množstvo jedla v pomerne krátkom čase, a to aj napriek tomu, že necíti hlad.
Dvadsaťjedenročná Sofia vraví, že počas prejedania sa nikdy nevnímala, čo sa dialo, čo jedla a ani koľko toho jedla. Vždy cítila len neovládateľnú potrebu, hoci vedela, že to, čo robí, je zlé.
„Keď som mala zlé obdobie, veľakrát mi bolo jedno, čo idem jesť. Bolo to všetko od čokolády na varenie, mrazeného ovocia, zaváranín cez navarený obed až po jedlo, ktoré som si šla kúpiť sama,“ opisuje Sofia svoju skúsenosť so záchvatovým prejedaním sa.
„Ak sa mamine zdalo, že toho zmizlo veľa, vždy som povedala, že u mňa bola kamarátka alebo že som jedlo zaniesla otcovi, keď som šla k nemu na návštevu,“ opisuje.
Psychologička Jana Molentová vysvetľuje, že človek, ktorý trpí záchvatovým prejedaním sa, nerozlišuje, či konzumuje sladké, slané, kyslé a podobne. Dalo by sa povedať, že zje všetko, čo mu príde pod ruku. Nemýľ si to však s príležitostným prejedením sa na rodinnej oslave.
V Refresheri ti s odborníkmi pravidelne prinášame články o zdraví a zdravom životnom štýle. Podporíš nás v tom, ak vstúpiš do klubu Refresher+. Aby ti nič neušlo, nezabudni sledovať tému zdravie.
Najskôr slasť, potom vina
Záchvatové prejedanie sa je vážna diagnóza, ktorá spadá pod poruchy príjmu potravy. Človek, ktorý ním trpí, prijme veľké množstvo jedla v pomerne krátkom čase, a to aj napriek tomu, že necíti hlad. Podľa psychológov sa občasné prejedenie sa mení na vážny stav vtedy, keď sa takéto epizódy opakujú priemerne raz týždenne počas troch mesiacov.
Jedlo, ktoré má priniesť komfort a krátkodobé uspokojenie, sa pre takéhoto človeka stáva úhlavným nepriateľom. „Má problém jedávať na verejnosti, jedlo si schováva alebo jedáva tajne. Keď záchvat pominie, neprichádza uspokojenie zo skonzumovaného jedla, ale, naopak, výčitky, znechutenie zo seba, svojho správania a svojho tela. To všetko vedie k zvýšeniu hmotnosti, zníženiu sebavedomia a pocitom zúfalstva,“ hovorí psychologička.
Takéto pocity sa niektorí ľudia snažia kompenzovať rôznymi spôsobmi – nadmerne cvičia, niekoľko dní nejedia, užívajú laxatíva alebo sa extrémnej kalorickej nálože snažia zbaviť vracaním. To môže napokon prerásť až do bulímie, čo bol aj Sofiin prípad.
„Pamätám si, že som raz jedla vanilkovú zmrzlinu, pričom som sa ani nepristihla pri tom, že by som nejak dlho zvažovala, či je to správne alebo nie. Chcela som iba vedieť, ako to funguje. Tak som sa vyvracala. Neskôr mi na to mama prišla a ja som si uvedomila, že dôvod, prečo som v tom pokračovala, bola zrejme pozornosť, ktorú mi s ohľadom na tento problém venovala,“ pokračuje v rozprávaní Sofia.
Vracanie po tom, ako sa človek preje, sa stalo pre Sofiu zvykom. „Keď som sa prejedla, vždy sa automaticky dostavil pocit, že to takto nepôjde a že taký objem jedla predsa nejde stráviť. Vždy som riešila, aby išlo o čo najmenšie časové intervaly, aby sa mi v žalúdku nestihlo jedlo natráviť a hlavne aby som kľudne mohla potom pokračovať v jedení ďalej, keď už som napríklad cítila, že do seba nedostanem nič.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako Sofia premýšľala pred prejedaním sa, počas neho a po ňom.
- Aké sú najčastejšie príčiny záchvatového prejedania sa.
- Ako sa dá podľa odborníkov s touto poruchou pracovať.
- Akú rolu v tom hrá plánovanie a stav zaneprázdnenosti.
- Čo Sofii pomohlo dostať sa zo začarovaného kruhu prejedania sa a vracania.
