V záplave informácií na internete sa môže stať, že sa človek stratí a už nevie, čomu má veriť. Niektorí používatelia zdieľajú dezinformácie zámerne a niektorí nechtiac len preto, že nemajú dosť faktov.
„Na sociálnych sieťach pozorujem snahu odviesť pozornosť od podstaty veci, a to je, že Ukrajina bola napadnutá nevyprovokovanou agresiou. Chcú, aby sa hovorilo o amerických vojnách, snažia sa znedôveryhodniť mainstreamové médiá,“ hovorí odborník na hoaxy Vladimír Šnídl.
Základným pravidlom pri zdieľaní a prijímaní informácií je – všímajte si zdroje. Overte si, či poznáte profil alebo človeka, ktorý správu uverejnil. V čase rusko-ukrajinského konfliktu sa vyrojilo množstvo nových webov, ktoré slúžia len na propagandu. Staršie dezinformačné médiá nájdete na zozname Konšpirátori.sk.
V Refresheri sa vždy snažíme dôkladne overovať správy, ktoré vám prinášame, a dbáme na to, aby šlo von iba to, čo je fakticky správne. Áno, stane sa aj nám, že v záplave (dez)informácií uverejníme aj správu, ktorá sa neskôr ukáže ako nepravdivá, no v tom prípade ju opravíme a uvedieme na pravú mieru aj s ospravedlnením.
Pri písaní článku o najčastejších hoaxoch o Ukrajine sme oslovili Dominiku Hajduovú a Katarínu Klingovú, analytičky spoločnosti Globsec, aby pomohli vysvetliť najčastejšie hoaxy o rusko-ukrajinskom konflikte, ktoré sa aktuálne šíria internetom. Ak chcete podporiť naše úsilie a získať neobmedzený prístup k článkom, pridajte sa do klubu Refresher+.
1. Ukrajina nie je oficiálne štátom, lebo podľa generálneho tajomníka OSN nikdy nepožiadala o registráciu hraníc.
Tvrdenie môže vyzerať ako pravdivé, pretože Pan Ki-Mun skutočne bol generálnym tajomníkom OSN. Takéto vyhlásenie však nikdy neurobil.
Ako vysvetlila polícia Slovenskej republiky na svojom facebookovom profile, žiadny štát nemá povinnosť dať si zaregistrovať svoje hranice v OSN. Štát sa stáva suverénnym na základe toho, že ho uznajú a prijmú medzi seba ostatné štáty sveta a je začlenený do štruktúr OSN.
Ukrajina je oficiálne uznaným štátom ako riadny a najmä zakladajúci člen OSN. Prvýkrát bola v OSN registrovaná ako Ukrajinská sovietska socialistická republika, v auguste 1991 sa premenovala na Ukrajinu.
„Čo sa týka vyhlásení OSN, je to práve naopak. V roku 2014 po anexii Krymu generálny tajomník Pan Ki-Mun vyzval na plné rešpektovanie a zachovanie nezávislosti, suverenity a teritoriálnej celistvosti Ukrajiny. Navyše väčšina krajín OSN v rámci valného zhromaždenia v marci 2014 tiež schválila rezolúciu, ktorá označila anexiu Krymu za neprávoplatný akt a vyzvala na mierové riešenie,“ podotýka Dominika Hajdu.
Dodáva, že všetky vyhlásenia generálneho tajomníka sú dobre archivované a neexistujú vyhlásenia, ktoré by bolo „zakázané“ šíriť.
2. Ukrajina historicky neexistovala. Nikdy nemala tradíciu skutočnej štátnosti, za vznikom štátu v skutočnosti stojí Rusko.
Dominika Hajdu podotýka, že nezávislá samostatná Ukrajina vznikla z vôle ľudu, čo pri vzniku štátu môžeme považovať za najlegitímnejší spôsob. Vznikla referendom v decembri 1991. Na referende sa zúčastnilo 84 % právoplatných voličov a 90 % z nich hlasovalo za nezávislosť.
Keď si urobíme exkurz do histórie, stredoveká, tzv. Kyjevská Rus vznikla v 9. storočí a rozprestierala sa na niektorých územiach dnešnej Ukrajiny a Ruska. Aj Rusi, aj Ukrajinci toto historické obdobie považujú za kolísku formovania svojich národov.
Od 14. do 17. storočia však väčšine územia dnešnej Ukrajiny vládlo Poľsko s Litvou. Tu sa začal formovať samostatný ukrajinský jazyk a aj ortodoxná cirkev, ktorá bola odlišná od tej ruskej.