4 príbehy bývalých baníkov z Hornej Nitry majú ako spoločného menovateľa nezlomnosť, hrdosť a presvedčenie o svetlej budúcnosti.
História regiónu Horná Nitra je bytostne previazaná s baníctvom. Akciová spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) ešte v minulom desaťročí zamestnávala vyše 3 500 ľudí. V roku 2018 však slovenská vláda zrušila dotácie na elektrinu z uhlia a HBP do konca roka 2023 prepustí drvivú väčšinu zamestnancov.
Mnohí chlapi, čo prácou pod zemou strávili najlepšie roky svojho profesionálneho života, nad zmenou zamestnania nikdy neuvažovali. Trenčiansky samosprávny kraj sa im snaží cez projekty dať možnosť naučiť sa viac o sebe, o pracovnom trhu a výzvach postuhoľnej doby.
Vybrali sme sa do Handlovej a Prievidze a štyroch bývalých baníkov zapojených do projektu podpory zamestnanosti sme sa spýtali na ich plány do budúcnosti. Ak ťa zaujíma ekológia, hľadanie riešení na zmierňovanie klimatickej krízy alebo si rád čítaš reportáže a rozhovory s rozmanitými komunitami žijúcimi na Slovensku, pridaj sa k predplatiteľom služby Refresher+ a podpor vznik originálneho a relevantného obsahu.
Alexander Muszela: Člen tretej generácie handlovských baníkov sa po 30 rokoch vrátil do školských lavíc. Odmenou sú mu desiatky pracovných ponúk.
Alexander Muszela býva v baníckej kolónii handlovských tehlových domov. Počas nášho rozhovoru je u neho na návšteve syn, pracujúci v Bratislave. Druhý syn si práve privyrába ako výčapník v neďalekom pohostinstve. „U nás sa buď pracuje, alebo študuje. Tretia možnosť neexistuje,“ podotkne muž, ktorý ako baník v handlovských baniach strávil 32 rokov.
Hrdý Handlovčan začínal ako pomocný údržbár a neskôr pracoval ako asanátor v oddelení vetrania a odvodňovania v rámci protivýbuchovej a protipožiarnej prevencie. Šestnásť rokov strávil aj ako dobrovoľný banský záchranár.
Z handlovských baní odišiel na jeseň 2021 zo zdravotných dôvodov. S prácou neskončil ani vtedy, keď mu v dôsledku dlhoročnej práce s vibrujúcimi prístrojmi v rukách diagnostikovali vazoneurózu, poškodenie nervov, krvných zakončení a šliach.
Urobil to až po operácii krčnej chrbtice. „V bani sme sa nenudili a pracovali sme, koľko sme mohli. Nejdem sa vyvyšovať, každé zamestnanie má svoje ťažkosti. Ale 400 metrov pod zemou je človek uzavretý a číha tam omnoho viac nebezpečenstiev ako na povrchu.“
53-ročný Alexander Muszela pracoval v bani rovnako ako jeho brat, otec aj dedo. Na svojich kolegoch si najviac vážil súdržnosť a spoľahlivosť. „Chlapi spolu často vyrastali už od základnej školy a ich rodiny sa poznali. Baníctvo sa dedilo z generácie na generáciu.“
Pri hľadaní práce je podľa neho mnoho baníkov okrem veku obmedzených práve zdravotným stavom. Keď si teda uvedomil, že do bane sa už nevráti, nad rekvalifikáciou neváhal. Do nováckej strednej priemyselnej školy, v ktorej sídli školiace stredisko, sa vrátil po 30 rokoch. „Baňou sa náš život nekončí. Napriek vyššiemu veku som ešte stále mladý duchom. Môj otec vravieval, že baník môže byť akokoľvek blbý, ale poradiť si musí vždy.“
Prístup svojej tútorky z Novák si Alexander Muszela nevie vynachváliť. „Vychádzala mi v ústrety, snažila sa ma pochopiť a vysvetliť, ako nahliadnuť do vnútra mojej osobnosti, aby som si vybral správnu cestu. Povzbudila ma v tom, čo chcem dokázať, a pochopila, čo už, naopak, nechcem nikdy zažiť.“
V Handlovej sme boli súčasťou spoločenstva. Keď si raz Handlovčan, si na to hrdý. Z Handlovej môžeš odísť, no Handlová ostane v tvojom srdci.
Z ponúknutých kurzov si verný fanúšik handlovských basketbalistov vybral rovno tri: lektorstvo, vodičák na vysokozdvižný vozík a najnáročnejší kurz požiarnej ochrany a BOZP. Aby ho úspešne dokončil, denne venuje 5 hodín štúdiu zákonov, čísel a paragrafov. „Som odhodlaný, ale do tej makovice to už nejde ako kedysi. Čaká ma písomný a ústny test so 60 a 100 otázkami. Bude to veselé.“
Pri kurze na vysokozdvižný vozík sa vraj ako nevodič presvedčil, že je stále schopný učiť sa nové veci. Na praktickej časti testu musel manévrovať medzi zaparkovanými autami. „Povedal som si, že pôjdem prvý. Zvládol som to a nespravil chybu, aj keď mi nebolo všetko jedno.“
Hoci sa mu zdá, že s prácou v regióne by nemal mať problém, uvažuje o odchode za manželkou na západné Slovensko. „V okolí Bratislavy sú vyššie platy, hoci aj ceny sú, samozrejme, vyššie. Odchádzať sa mi bude ťažko. Keď si raz Handlovčan, si na to hrdý. Z Handlovej môžeš odísť, no Handlová ostane v tvojom srdci.“
V rámci projektu rekvalifikácie baníkov sa zdokonalil aj v písaní životopisu a motivačných listov. „Maily mi chodia každú chvíľu a už ma prijali asi na 25 rôznych pozícií. Firmy sú rady, keď získajú hotového človeka s kompetenciami a certifikátom, ktorého už nemusia zaúčať.“
Alexander Muszela na chvíľu preruší rozprávanie, keď z okna zahliadne bývalého kolegu, ktorý v roku 2009 len zázrakom prežil tragický banský výbuch. Pri najväčšom banskom nešťastí vtedy zahynulo 20 baníkov aj záchranárov. „Ja som svojím spôsobom druhý zachránený, keďže som si na ten deň vypýtal na poslednú chvíľu dovolenku. Keby som to nespravil, tak tu dnes nesedíme.“
Trauma zo straty kolegov je o to väčšia, že napriek zrejmým pochybeniam a hodnotiacim posudkom nezávislých odborníkov dodnes nikto za tragédiu nenesie zodpovednosť. „Keby ste vedeli, v akom stave chlapcov vynášali. (...) Boli doslova vyschnutí. Záchranári ich vynášali v jednej ruke za opasok ako nákupnú tašku, keďže sa im z tela vyparila všetka voda. Niektorí z nich museli skončiť, keďže sa s tým psychicky nevyrovnali. Umreli tam moji kamaráti, s ktorými som denne pracoval.“
Ľudovít Koštialik: Nie všetci, čo pracujú v bani, sú baníkmi
Ľudovít Koštialik sa pri oslovení „baník“ rozpačito pousmeje. Ako dieťa aj tínedžer vraj po práci baníka netúžil a dokonca sa ako baník necíti ani po 24-ročnej kariére v bani. Nepracoval totiž pri klasickom dobývaní stien.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akým výzvam na trhu práce čelia bývalí baníci.
- Aké kurzy si spravili baníci, s ktorými sme sa rozprávali.
- Ktoré zamestnania si vyberajú po kariére v bani.
- Ako reagovali baníci na správu o zatváraní Hornonitrianskych baní.
