„V dôchodku pri krbe predsa nebudeš spomínať na svoje pracovné úspechy.“
Neviem už, kto mi túto vetu kedysi povedal, ale v pamäti mi uviazla dodnes. Chcel ma upozorniť, že robota je len robota a v živote sú úplne iné veci, na ktorých záleží. Bola to dobre mienená rada, lenže jedna z najhlúpejších, aké som kedy dostala.
Určite aj vy poznáte ľudí, ktorí prácu len pretrpia. Ráno prídu, pípnu kartu a odvtedy každú chvíľu pozerajú na hodinky. Ručičky silou vôle tlačia dopredu s vidinou obeda a potom odchodu. Kedysi som takým človekom bola aj ja. Robila som prácu, ktorá mi nesadla. Lasagne z kantíny boli hajlajtom dňa, hajlajtom roka bola dovolenka. Smutné vzhľadom na fakt, že s kolegami denne strávime viac času než s manželom, frajerkou či so súrodencami. Roky života som zabila pozeraním na sekundové ručičky.
Až keď som chytila do ruky mikrofón, veci sa náhle zvrtli. Choď na úrad vlády, prebojuj sa cez hradbu kamier a lakťov a polož kritickú otázku arogantnému ministrovi. Išlo mi šprtnúť. Cez deň som behala po tlačovkách, po večeroch som študovala zákony, víkendy som od vyčerpania prespala. O priateľov som prišla, frajer nadšený nebol. Stojí to za to? Táto otázka sa mi vlúdila do života.
Prešlo 8 rokov a ja si ju kladiem doteraz – keď sa vraciam neskoro večer domov ako zombie, zatiaľ čo ľudia sedia na terasách a popíjajú. Pýtam sa to v strižni, keď sa má moja reportáž o 15 minút vysielať, lenže žiadna reportáž ešte nie je a ja len matne tuším, ako ju dostrihám. „Dám výpoveď, ja dám výpoveď,“ revem nad klávesnicou. Dívam sa na sekundové ručičky, v duchu ich tlačím v protismere.
Otázka ma neopúšťa ani teraz. Sedím pri bazéne, v ktorom sa máča korpulentná Ruska s botoxovými perami. Pozerá sa na opar okolo mrakodrapov. Ja sa pozerám do blba. Robím to už niekoľko dní, resetujem. Prišla som päť minút pred vyhorením. Matne sa ku mne dostáva, že istý politik doma opäť nadáva novinárom. Nemocnice sa plnia a ľudia chodia vyvreskovať do supermarketov, že bojujú za slobodu. Ešte aj teraz mi chodí hejt. Toto všetko ma doma počká. Stojí mi to za to? Koľko ešte vydržím?
