Konečne sme sa dočkali najnovšej filmovej adaptácie kultového sci-fi diela Franka Herberta. Ako to dopadlo?
Kanaďan Denis Villeneuve sa zrodil, aby točil sci-fi. Opäť predviedol absolútne sebavedome a nekompromisne vysokú školu réžie. Opäť sa mu podarilo divákov na dve a pol hodiny doslova prikovať k sedačkám v kine, aby si mohli plnými dúškami užiť filmový zážitok, aký sa rozhodne nevidí často. Jeho Duna je vizuálny skvost vyrážajúci dych.
Presne pre takéto filmy je stvorené veľké plátno. A čím je väčšie, tým lepšie. Ak môžeš, utekaj teda do Imaxu – bezpochyby umocní celkový dojem. Omnoho viac si vychutnáš všetky ponuré zábery, najmä tie z vtáčej perspektívy, v spojení s burácajúcou, miestami ohlušujúcou úžasnou hudbou, ktorá v momente zvyšuje tep a vyvoláva zimomriavky.
Päťdesiatštyriročný režisér ťa pomaly, no precízne vtiahne do tajomného, zložitého, zároveň geniálne prepracovaného vesmírneho sveta vytvoreného Frankom Herbertom, kde panuje nevraživý boj o moc a postavenie. Kde sa jeden rod snaží vyhladiť ten druhý, kde vyhráva silnejší či prefíkanejší.
