Slávnostné odovzdávanie cien za architektúru CE ZA AR sa uskutoční vo štvrtok 7. októbra o 20.00 h.
Už 18 rokov sa venuje propagácii profesie architektov. Manažérka ocenenia CE ZA AR a riaditeľka úradu Slovenskej komory architektov Oľga Miháliková prezradila pre Refresher okrem iného aj to, čo treba na to, aby sa človek stal významným architektom, ako ľudia na Slovensku vnímajú architektúru a z ktorých krajín by sme si mali brať príklad.
Heslom 20. ročníka je Zelená pre architektúru. Znie to viacznačne. Môžete to vysvetliť?
Okrem zjavného odkazu na „zelené riešenia“ dúfame, že aj architektúra dostane zelenú. Veríme, že práve kvalitné architektonické riešenia vedia byť najlepším prostriedkom v boji proti klimatickej kríze. Ak by som mala uviesť príklad: nemusíte zlepšovať energetické parametre budovy len tým, že ju oblepíte polystyrénom; zateplenie je nepochybne jedným z nástrojov, ale aj na udržateľnosť sa dá pozrieť koncepčne.
Ľudia potrebujú nielen environmentálnu, ale aj kultúrnu a sociálnu udržateľnosť. Európska komisia jednoznačne stanovila, že na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a stability musíte spĺňať kritériá energetickej efektívnosti. Otázkou je skôr, ako ju dosiahnuť.
Mám pocit, že architektúra je na Slovensku, čo sa týka verejnosti, mierne opomínaná. Nehovorí sa o nej toľko, ako by sa možno mohlo alebo malo. Aj preto si ľudia často nevedia vážiť jednotlivé diela a pamiatky. Napadá vám, ako to zmeniť, alebo je to akási večná utópia?
(smiech) Je to beh na dlhú trať, ale vidíme posun. Máte však absolútnu pravdu – od cieľa sme ešte veľmi ďaleko. Architektúra nie je len umenie pre umenie. Vo veľkej miere definuje to, akým spôsobom žijeme. Jej vplyv vidíme desiatky, možno až stovky rokov. Často zasiahne do daného prostredia spôsobom, ktorý je už nezvratný. To platí aj o krajinnej architektúre. Ak sa na to pozriete takto, tak sa jej jednoznačne nevenuje dostatočná pozornosť.
Čo sa týka starostlivosti o architektonické dedičstvo, tam je dlh možno ešte väčší. Napríklad množstvo industriálnych pamiatok sa stratilo a záchrana existujúcich nie je systematická. Je skôr výsledkom občianskej angažovanosti skupiny ľudí. Vzhľadom na rozpočet venovaný v rámci plánu obnovy práve revitalizácii brownfieldov by bolo skvelé, ak by aj tu nastal posun tým správnym smerom.
Na druhej strane vidíme jasný pokrok v prípade samospráv, ktoré ešte pred pár rokmi boli skôr váhavým partnerom na vypisovanie architektonických súťaží návrhov. Mám pocit, že sme ich – alebo aspoň väčšinu – už presvedčili o dôležitosti hľadania kvalitných riešení. Prednedávnom sme boli na okružnej ceste po krajských mestách a veľmi príjemne nás prekvapilo, ako sme už nemuseli primátorom vysvetľovať, čo je architektonická súťaž návrhov – všetci prichádzali s konkrétnymi témami, ktoré chceli riešiť.
Z ktorej krajiny alebo krajín by si Slovensko malo vziať príklad v rámci vnímania či váženia si architektúry?
Je dosť krajín, z ktorých by si mohlo. Napríklad zo Škandinávie. Ak sa však pozrieme na využívanie prostriedkov z eurofondov „v susedskom“ kontexte, vidíme príklady aj v Poľsku. Tam sa z nich postavili krásne multifunkčné hudobné sály, filharmónie či galérie, ktoré boli výsledkom medzinárodných súťaží návrhov. Okrem toho, že spĺňajú všetky funkčné parametre, stali sa aj lákadlom pre ľudí, ktorí sa na ne chodia pozerať ako na architektonické diela.
A v tomto smere mám pocit, že je viac popredu aj Česká republika. My sme krajina, ktorá má už politiku skoro na všetko okrem architektonickej politiky štátu. Možno to znie ako klišé, ale aj príklady zo Škandinávie nám potvrdzujú, že ide o dôležitý nástroj. Netreba si to predstavovať tak, že štát začne zhora niečo riadiť, ale najmä, že vyšle signál smerom k spoločnosti, že architektúra a urbanizmus sú dôležité.
Refresher čítajú najmä mladí ľudia. Ako docieliť, aby sa práve táto skupina začala viac zaujímať o architektúru? Čím ich „nalákať“ do tohto sveta?
Mám pocit, že sa to už celkom darí. Vznikli viaceré iniciatívy. Spomenula by som napríklad Čierne diery. Myslím si, že úspešne oslovujú mladých ľudí. Ďalším výborným projektom bol dokumentárny cyklus Ikony, ktorý v jednotlivých dieloch priblížil divákovi, aj celkom prístupne, architektonické diela zo 60. a 70. rokov minulého storočia, ktoré svojou kvalitou výrazne presahujú slovenský či dokonca stredoeurópsky kontext.
Mladí ľudia sa aj výrazne angažujú v záchrane industriálneho dedičstva alebo rôznych architektonických diel, ktoré vznikli v druhej polovici 20. storočia. Možno je to aj preto, že nie sú zaťažení politickým kontextom obdobia, v ktorom tieto diela vznikli. Vnímajú ich čisto ako architektúru.
Slovenská komora architektov sa nepochybne snaží propagovať architektúru. Snaží sa ju istým spôsobom dostať už aj medzi stredoškolákov? Organizujú sa nejaké prednášky, robí sa osveta? Ak nie, neuvažovali ste o niečom podobnom?
To je super otázka. Už druhý rok spolupracujeme s Denníkom N a pripravujeme špeciálne číslo magazínu, ktoré je celé venované architektúre a ktoré budeme zasielať na stredné školy v relatívne vysokom náklade. Okrem toho máme cyklus publikácií #Priestor, ktoré sú zamerané na študentov druhého stupňa základných škôl, respektíve stredných škôl. Nekonvenčným, až hravým spôsobom približujú študentom témy architektúry 20. storočia. Konkrétne podujatia na školách však zatiaľ nie sú úplne naša parketa.
Stále to vnímame tak, že naša úloha by mala byť skôr inštitucionálna. Teda skôr vo forme komunikácie s ministerstvom školstva a snahy dostať architektúru do školských osnov. Verím, že na lokálnej úrovni je veľa šikovných iniciatív, ktoré už ponúkajú svoje programy a sú zároveň bližšie k tejto skupine ľudí. V každom prípade by sme radi, pokiaľ bude záujem napríklad zo stredných škôl, pomohli spomínanými odbornými podkladmi, katalógmi a podobne.
Predstavme si, že je skupina žiakov na strednej škole a uvažujú o štúdiu architektúry na vysokej škole. Čo by mali mať, aby sa raz stali uznávanými architektmi? Aké črty, vlastnosti, povahu?
Cesta za úspechom je veľmi individuálna. Skúsim sa k tomu vyjadriť cez úspešných architektov, ktorých poznám. Ak sa pozrieme na ich kariéru, čoraz viac medzi autormi nominovaných alebo víťazných diel CE ZA AR-a dominujú tí, ktorí majú okrem nepochybného talentu aj nadšenie a zápal pre svoju prácu. Ako povedal predseda tohtoročnej poroty ceny, pri viacerých víťazoch vidieť vysokú mieru angažovanosti nad rámec štandardu. Teda že autorom na svojich dielach úprimne záleží, vedia svoj postoj sformulovať, a aj keď absolútne rešpektujú potreby klienta, vedia svoj názor obhájiť.
Aká dlhá cesta ich čaká? Aké stupne či medzistupne musia absolvovať? Predpokladám, že keď človek absolvuje vysokú školu, ešte sa automaticky nestáva architektom a ten proces je trochu zložitejší.
Absolvujete vysokú školu, na ktorú ste sa dostali už cez talentovky. Na Slovensku to znamená, že ste úspešne prešli šesťročným štúdiom. Následne máte možnosť v limitovanom rozsahu viazanej živnosti vykonávať povolanie architekta. Ak však budete chcieť niekedy byť tým uznávaným architektom a robiť všetko bez „obmedzenia“, musíte absolvovať tri roky praxe pod dohľadom kompetentnej osoby podľa lokálneho práva (u nás sú to autorizovaní architekti, resp. autorizovaní krajinní architekti).
Túto prax môžete absolvovať u nás, v zahraničí, úplne kdekoľvek. Potom prídete na autorizačnú skúšku do Slovenskej komory architektov, kde skúšobná komisia zložená z architektov preverí vaše teoretické znalosti pomocou testu, a následne musíte obhájiť v rozprave vlastnú tvorbu počas vašej praxe. Keď toto všetko úspešne absolvujete, získavate odbornú spôsobilosť, ktorá vám platí všade v Európe. Skôr než sa stanete autorizovaným architektom a členom Slovenskej komory architektov, však musíte ešte zložiť sľub, podobný aký skladajú napríklad lekári.
Galavečer udeľovania ceny CE ZA AR sa uskutoční vo štvrtok 7. októbra. Na čo sa možno tešiť?
Keďže ide o 20. ročník, samozrejme, dotkneme sa istým spôsobom aj jubilea, nepôjde však o žiadne veľké spomienkové okienko. Vyhlásime víťazov v šiestich kategóriách, o ktorých rozhodla porota, v jednej kategórii, o ktorej rozhodla verejnosť v hlasovaní na cezaar.tv. Predstavíme našu pripravovanú publikáciu a udelíme cenu Patrón architektúry.
Už teraz môžeme prezradiť, že táto cena pôjde opäť samospráve. Pôjde do rúk mesta, ktoré sa intenzívne venovalo architektonickým súťažiam návrhov. Aj tento rok bude počet divákov priamo v Starej tržnici, kde sa ceny odovzdajú, ešte ovplyvnený pandemickou situáciou. Aj tak sme však radi, že náš malý sviatok architektúry prebehne už aj za osobnej prítomnosti ocenených, nominovaných a hostí.
