Vyspovedali sme jedného z laureátov najprestížnejšej architektonickej ceny na Slovensku.
Architekt Peter Lényi z ateliéru 2021 sa v tvorbe zameriava na urbanizmus a krajinnú architektúru. Vo štvrtok 6. októbra v bratislavskej Starej tržnici získal aj on sošku CE ZA AR v kategórii Fenomény architektúry za dielo Bunky Jelšava spolu s kolegami Ondrejom Markom, Mariánom Luckým a Lenkou Boreckou.
„Autori konceptu v jelšavskom kaštieli navrhli nízkorozpočtové riešenie, krátkodobý pobyt formou ubytovacích buniek priamo v objekte, akýsi ,mikrohotel‘ v čase. Návštevník sa tak stáva súčasťou záchrany a transformácie pamiatky. V našich končinách unikátny a inovatívny spôsob dočasnej zážitkovej intervencie, ktorý generuje záujem o dianie v podvyživenej a obchádzanej lokalite Slovenska,“ vyjadrila sa o diele porota.
Kompletné výsledky nájdeš na tomto odkaze. Petra Lényiho sme vyspovedali po skončení galavečera a zistili, ako vznikla pôvodná myšlienka rekonštruovať kaštieľ v Jelšave, na čom momentálne s kolegami pracuje, ale aj to, čo by odkázal mladšej generácii architektov.
Spolu s kolegami ste získali cenu v kategórii Fenomény architektúry za dielo Bunky Jelšava. Aké sú vaše pocity?Veľmi sa z toho tešíme. Pre náš ateliér 2021 je to druhý CE ZA AR, ktorý sme vyhrali. Plus raz sme boli nominovaní, ale nevyhrali sme. Myslím si, že konkurencia na Slovensku sa zvyšuje a úroveň architektúry ide hore. Tešíme sa preto, že sa nám tam darí nejakým spôsobom stále držať.
Kto prišiel s nápadom buniek a čo bola ústredná myšlienka projektu?
Na začiatku roku 2019 nás oslovil Martin Lipták z Čiernych dier s tým, že Čierne diery vydali knihu, ktorá sa vypredala, majú z toho peniaze a chceli by opätovne investovať do niečoho, čomu sa dlhodobo venujú. Tentokrát však chceli nejakej pamiatke reálne fyzicky pomôcť.
Voľba padla na kaštieľ Coburgovcov v Jelšave. Keďže tam bola stavbyvedúca Vierka Kozárová, povedali sme si, že práve ona je dobrou spojkou a dalo by sa na tom mieste niečo spraviť. Čierne diery náš ateliér teda oslovili s požiadavkou, aby sme sa šli osobne pozrieť do kaštieľa s tým, že priamo na mieste nájdeme účel, ktorý by pomohol celému miestu.
Preliezli sme si to zhora nadol a spočiatku vôbec nebolo jasné, v ktorej časti budeme niečo robiť. Nakoniec nám pripadalo najvhodnejšie podniknúť niečo práve v časti kaštieľa, ktorá je najviac rozbitá. Síce si vyžadovala najväčšiu investíciu, ale zároveň mohla poskytnúť najlepší priestorový zážitok.
Následne sme hľadali spôsob, ako to celé sprístupniť bežným návštevníkom. Ľudia sú väčšinou zvyknutí na to, že keď sa prídu pozrieť na nejakú pamiatku, je zrekonštruovaná pekne a kompletne, teda sú tam hotové omietky, okná a podobne, prípadne sa pýtajú, či sa tam kúri. Nám sa však zdalo zaujímavé ponúknuť niečo iné – objaviteľský zážitok.
V tomto prípade ide len o istý fragment či fragmenty. Šlo vám predpokladám najmä o autenticitu.Presne tak. Ukazujeme síce ľuďom, že tá pamiatka nie je ešte úplne zrekonštruovaná a hotová, ale veríme, že keď tam príde človek o päť či desať rokov, bude sa to celé postupne meniť k lepšiemu.
V akých intervaloch tam ľudia môžu ísť a ako sa tam môžu dostať? Ide o istý druh exkurzie alebo tam môžu prísť voľne iba tak? Treba si tú návštevu objednať?
Funguje to tak, že keď sa tam človek vyskytne a stretne Vierku Kozárovú, tak tá mu ten priestor ukáže a prevedie ho. (smiech) Doteraz to bolo možné v tých častiach kaštieľa, ktoré boli bezpečnejšie, kde nič nehrozilo. Nám sa však podarilo kovovými lávkami a infraštruktúrou sprístupniť aj časti, kde sa predtým nedalo dostať.
Človek by sa tam bál toho, že niekam spadne alebo že niečo spadne na neho. Onedlho bude spustený systém, ktorý budú prevádzkovať Čierne diery a bude fungovať tak, že človek sa na webe prihlási a napíše, v ktorý deň by sa tam chcel ísť pozrieť a stráviť tam nejaký čas.
Čo všetko čaká návštevníka, keď tam príde a prečo by tam mal vlastne prísť?
Mal by tam ísť podľa mňa najmä preto, že je to v Gemeri. Je to kraj, ktorý je veľmi ďaleko od dopravných tepien. Gemer bol v časoch, keď tam bolo baníctvo intenzívne vykonávané veľmi bohatým krajom, teraz je, ako sa vraví, „za zenitom“. Je tam však obrovský kopec kvalitných stavieb postavených v dávnej minulosti a sú v štádiu možno až rozkladu.
Človek tam dokáže okrem kaštieľa nájsť viacero ďalších miest. Rôzne viadukty, nádrže či iné veci. To je ten širší pohľad na vec. Ten užší pohľad je taký, že tento konkrétny kaštieľ v Jelšave vznikal vo viacerých obdobiach, a je veľmi dobre čitateľné, ktoré časti sú napríklad zo 17. storočia, ktoré časti sú pristavané neskôr, za socializmu, keď sa tam robili nejaké záchranné práce, sanácia.
Je tam všetko veľmi dobre vidieť a v tom je kaštieľ Coburgovcov nesmierne zaujímavý. Vďaka nášmu projektu vieme ľudí bezpečne dostať z nádvoria po kovových lávkach nad prepadnuté stropy, kde človek cíti tú výšku. Môže mu prísť z pohľadu možno zle, ale zároveň je to krásne.
Nie je to teda príliš ideálne pre ľudí, ktorí sa boja výšok.
Je to ideálne na to, aby sa tam prekonali. (smiech) Keď sa prekonajú, je tam základné vybavenie na to, aby tam mohli stráviť istý čas. Je tam toaleta či kuchynka, kde sa dá niečo zjesť.
Človek tam vie aj prespať?
Áno, dá sa tam stráviť aj viacero dní.
Na akých projektoch momentálne pracujete? Môžeme váš ateliér čakať medzi nominovanými aj budúci rok?
To by bolo krásne. Nechcem to však brať ako samozrejmosť a hovoriť, že to čakáme, lebo tunajšia architektúra ide skutočne dopredu a konkurencia je čoraz väčšia. Ak nás budúci rok nominujú, budeme určite veľmi radi. Momentálne ako ateliér pracujeme spolu s kolegami z ateliéru LABAK na revitalizácii Námestia slobody pred úradom vlády.
Veľká fontána, ktorá tam stojí a je v rekonštrukcii, bude hotová o pár mesiacov. Budúci rok bude konečne fungovať. Kreslila sa u nás v ateliéri, dohliadame na celý proces a tešíme sa na to, keď bude opäť funkčná.
Moja posledná otázka je, čo by ste odkázali študentom alebo absolventom architektúry?
Odporučil by som im, aby si hľadali vlastnú cestu a aby robili na projektoch, ktoré sú vo verejnom záujme. Dajú sa robiť rodinné domy, privátne interiéry alebo komerčné projekty, no konkrétne náš ateliér sa našiel v tom, že robí takmer výlučne pre verejný sektor, a je to úžasná zaujímavá práca, pretože rozmanitosť zadaní je nekonečná.
