„Pamätám si, že som ako osemročný behal po tatranskom hoteli, kde sme s rodičmi dovolenkovali, a zamestnancom som hovoril, že raz tam budem riaditeľom. Napokon sa mi to vyplnilo,“ povedal pre Refresher.
Michal Fajin je úspešný hotelier, krízový manažér, riaditeľ prírodných jódových kúpeľov Číž a držiteľ svetového rekordu v príprave najväčšieho kapučína. Jeho kávu pili politici ako Angela Merkelová, George Bush či Vladimir Putin.
Pôvodne však uvažoval nad tým, že sa stane kňazom. Vďaka dobrým vzťahom s cirkevnými predstaviteľmi sa mu už v sedemnástich rokoch naskytla príležitosť obsluhovať pápeža Jána Pavla II. Počas svojej kariéry pôsobil na vedúcich pozíciách viacerých hotelov vrátane wellnessového hotela Fis na Štrbskom plese. Na nedávnej návšteve pápeža Františka zabezpečoval catering pre neho aj celú jeho delegáciu.
- Aké to bolo, obsluhovať pápeža v takom mladom veku.
- Ako sa z majiteľa kaviarne stal (najmladším) riaditeľom tatranského hotela Fis.
- Ako je možné, že jeho drinky pili aj veľké osobnosti zahraničnej politiky a filmu.
- Čo je podľa neho najväčší problém slovenského gastrosegmentu a hotelierstva.
- Čo by sa malo zmeniť, aby malo Slovensko motivovanejší personál.
- Ako vytvoril najväčšie kapučíno na svete.
- Ktorý segment cestovného ruchu má podľa neho potenciál priniesť do HDP viac peňazí ako Tatry a Bratislava.
- Akú unikátnu nemocnicu bude mať na starosti.
- Na základe čoho vymýšľal skladbu jedálnička pre pápeža Františka počas jeho návštevy na Slovensku.
- Ako si spravil selfie s pápežom.
Prekvapilo ma, že už v takom mladom veku si obsluhoval pápeža Jána Pavla II. Vraj si bol dlhoročný miništrant a odporučili ťa známi kňazi.
Áno. Na začiatku som uvažoval nad tým, že by som sa stal kňazom. Tieto ciele sa však náhle zmenili po tom, čo som spoznal svoju súčasnú manželku. Známi mi hovorili: Mišo, to by nebolo pre teba, ty si spoločenský tvor, musíš byť medzi nami. A tak som šiel na hotelovú školu.
Keďže som mal vďaka svojej miništrantskej kariére veľmi dobré vzťahy s kňazmi a biskupmi, v roku 2003 mi pred návštevou Jána Pavla II. povedali: Mišo, ty pôjdeš k Svätému Otcovi. Čokoľvek bude potrebovať, budeš mu k dispozícii.
Aký význam to pre teba vtedy malo?
Bola to pre mňa veľká výzva, neuvedomoval som si, čo ma čaká. Bol som len radový člen tímu. Hodnotím to ako obrovskú životnú skúsenosť, ktorá je neopísateľná v rámci kariéry – či už čašníka, barmana, alebo akéhokoľvek zamestnanca v gastrosektore. Takže vtedy v roku 2003 som mal svoj vrchol kariéry čašníka. Povedal som si, že už môžem byť len riaditeľ alebo majiteľ hotela. (úsmev) To sa mi napokon sčasti vyplnilo – zatiaľ som len riaditeľ, ale pevne verím, že jedno zo zariadení raz budem aj vlastniť.
Kedy si sa prvýkrát dostal k vlastnému podnikaniu v gastrosektore?
Už počas štúdia v roku 2008 som mal vlastnú kaviareň. Neskôr som si otvoril aj cateringovú agentúru; mal som jedného top klienta, ktorému sme sa naplno venovali. Dôsledkom finančnej krízy mi však ostala len kaviareň a napokon som sa rozhodol, že pôjdem do Tatier za riaditeľa hotela.
To znie ako veľký skok – z majiteľa kaviarne rovno na riaditeľa hotela.
Dostal som ponuku, či by som s tými skúsenosťami, ktoré mám, nešiel za riaditeľa hotela buď do Piešťan, alebo do Tatier. Vtedy vyhrali Piešťany a ja som sa stal gastroriaditeľom piešťanských kúpeľov. Trvalo to veľmi krátko, pretože aj tak ma napokon zlanárili do Tatier.
Zastávať túto pozíciu bolo v skutočnosti odmalička mojím snom. Pamätám si, že som ako osemročný behal po tatranskom hoteli Fis, kam sme s rodičmi chodievali na dovolenku, a zamestnancom som hovoril, že raz tam budem riaditeľom. To sa mi aj splnilo. Presne do toho istého hotela som nastúpil v roku 2010 ako najmladší riaditeľ hotela na Slovensku; mal som 27 rokov.
Až 70 percent absolventov hotelových akadémií a stredných odborných škôl neostane vo fachu.
Za štyri roky sme vytvorili ikonu Štrbského plesa. Spolu s mojím tímom sme sa snažili pozdvihnúť gastronómiu aj hotelierstvo. Hoci tam už nepôsobím, niektoré veci, ktoré som tam zaviedol, sa dodnes nezmenili. Som právom hrdý, že ten „fajinový“ podpis tam stále je a že to môžu vidieť aj moje deti.
Čítala som, že tvoju kávu pili aj zahraniční politici ako Angela Merkelová, George Bush či Vladimir Putin, ale aj slávni herci. Ako je to možné?
Bolo to v čase, keď som sa venoval barmanským aktivitám a na Slovensku sa rodila kultúra miešaných drinkov a napredovala gastronómia. Vtedy som bol veľmi často v Bratislave, miešal som drinky pre rôzne firmy a prezentoval nové produkty, ktoré prichádzali na Slovensko. Bol som aj pri zrode Slovenskej baristickej akadémie a podobných asociácií.
Kvalitná gastronómia je len o službách, o ničom inom. Dobrú kávu vám spraví aj automat.
Keď v tom čase prišla nejaká zahraničná návšteva, bol som skoro vždy pri tom – vlastnil som (a vlastním) totiž diplomatický protokol ešte z čias návštevy pápeža. Ľudia boli spokojní so službami, ktoré som poskytoval, a tak som dostával ďalšie a ďalšie príležitosti. Dokonca som mal tú česť spraviť kávu Jásirovi Arafatovi priamo vo Vatikáne počas jeho návštevy Jána Pavla II.
Oliver Vozárik: Máme drahý chlieb, no vyrába sa dva dni a vydrží dlhšie
24. októbra 2024 o 16:00
Párkrát sa mi už stalo, že hotel mal niekoľko hviezdičiek, vynikajúcu gastronómiu, skvelý personál, ale kvalita kávy nebola na veľmi vysokej úrovni. Prečo to tak je?
Vždy je náročné trafiť v gastronómii ideálny stred, keď máte podnik pre ľudí. Keď si ho robíte pre seba a chcete robiť kávu tak, ako chutí vám, v poriadku, ale mali by ste sa prispôsobiť trhu. To, čo chutí vám, nemusí chutiť iným a naopak. Každý podnik si vždy nájde svoju klientelu, len treba mať trpezlivosť a kvalitné služby. Aj v telenákupe ľudia kúpia čokoľvek, ak im to vedia pekne „predať“. Čiže pokiaľ neposkytujete top služby, nebude sa vám dariť – a môžete mať hoci aj tú najkvalitnejšiu kávu na svete.
Radšej sa teda ušetrí na káve, aby ostalo na dobré služby?
Áno, presne tak. To však závisí od trhu. Na Slovensku mi prekáža to, že každý hľadá tú najlacnejšiu možnosť pri vstupoch. Pri výstupoch stojí káva všade 1,50 – 2 eurá, no práve ten vstup je dôležitý. Nemôžem mať kávu za 1,50, keď kilo nakúpim za 15 eur. Lebo kvalitnejšia káva, ktorú predávajú za tú istú cenu, stojí trebárs 40 eur. Prekáža mi, že všetci chceme byť hneď gastromilionári. Ale to obdobie je už dávno preč.
Čo je podľa teba najväčším problémom slovenského gastrobiznisu?
Nízka úroveň služieb. Pretože kvalitná gastronómia je len o službách, o ničom inom. Dobrú kávu vám spraví aj automat. Ale kaviareň je v prvom rade služba. Keď nemáte kvalitný personál, ktorému sa venujete, ktorý podporujete, nemá to zmysel. Zároveň však vo vás musí personál vidieť oporu – vtedy vám to vráti tou najkvalitnejšou obsluhou. A to je synchrón, ktorý sa nedá oddeliť.
Čo by sa teda malo zmeniť, aby malo Slovensko kvalitnejší a viac motivovaný personál?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo by sa malo zmeniť, aby malo Slovensko motivovanejší personál.
- Ako vytvoril najväčšie kapučíno na svete.
- Ktorý segment cestovného ruchu má podľa neho potenciál priniesť do HDP viac peňazí ako Tatry a Bratislava.
- Akú unikátnu nemocnicu bude mať Michal Fajin na starosti.
- Na základe čoho vymýšľal skladbu jedálnička pre pápeža Františka počas jeho návštevy na Slovensku.
- Ako si spravil selfie s pápežom.
