Očakávaná filmová adaptácia knihy Čo Dante nevidel od Alfréda Wetzlera v réžii úspešného Petra Bebjaka. Oplatí sa ju vidieť na veľkom plátne?
Pri novinke režiséra filmov ako Čistič, Čiara, Trhlina či seriálov Za sklom alebo Slovania budú viacerí v kine znudene fučať či sa nervózne mrviť na sedačke. Správa zaručene rozdelí publikum. Zatiaľ čo bežný divák odrastený na blockbusteroch bude nahnevane alebo sklamane (no najmä zbytočne) hľadať v Správe viac akcie a najradšej by zrýchlil tempo, náročnejší divák sa nechá radostne unášať inovatívnym rozprávaním a formálnymi experimentmi.
Správa je vyslovene autorský film. Citlivo a precízne nakrútený. Presne tak, ako si zvolená téma vyžaduje. Zatiaľ čo Peter Bebjak vo svojich predošlých filmoch, ale aj seriáloch (s výnimkou minisérie Herec, ktorá je brilantná) mierne, no stále viditeľne kalkuloval s diváckymi očakávaniami a snažil sa vyrozprávať príbehy čo najkonvenčnejšie a najprístupnejšie pre čo najširšie spektrum ľudí, jeho najnovšia dráma o holokauste je vskutku „artovou“ záležitosťou odbremenenou od žánrových šablón a predvídateľnosti.
Hladní, smädní, vyčerpaní
Rozpráva príbeh dvoch mladých slovenských Židov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa podarilo počas druhej svetovej vojny utiecť z nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v poľskom Osvienčime. Prešli však peklom, aké si človek nevie a vlastne ani nechce predstaviť. Siedmeho apríla 1944 sa obaja ukryli na území tábora v jame pod kopou ťažkých drevených brvien, aby prečkali tri dni v zime, hladní, smädní a maximálne vyčerpaní.
Práve tri dni nacisti hľadali tých, ktorí sa pokúsili o útek, pričom koniec hľadania ohlásila siréna. Po jej odznení sa pustili na dlhú a neľahkú cestu cez hory za hranice na Slovensko, ukrývajúc sa nepriateľským hliadkam. Aj keď nevládali a v bolestiach odpadávali, poháňala ich túžba znova sa naplno nadýchnuť slobody a odhaliť hrôzostrašné zverstvá páchané nacistami. Túžili zachrániť ďalšie životy. Verili, že niekto predsa len dokáže zastaviť to šialenstvo.
Komorná, psychologická dráma o obeti
Za roky strávené v tábore mali zápisky o počtoch ľudí v transportoch, poznámky o fungovaní tábora a označenia nádob s cyklónom B, jedom používaným v plynových komorách na vraždenie tisícok ľudí. Ich správa sa premenila na 32-stranovú výpoveď o živote v koncentračnom tábore. Vrba s Wetzlerom ju nadiktovali židovským predstaviteľom v Žiline, čím zachránili desaťtisíce životov. Bebjakova Správa však nie je len príbehom týchto dvoch skutočných hrdinov. Je aj o tých, ktorí v tábore ostali, obetovali sa, prijali svoj osud, pomohli im ujsť a nevyzradili ich pod nátlakom vojakov.
Slovenská dráma v koprodukcii s Českom, Poľskom a Nemeckom práve skupine ďalších Židov, ktorí museli stáť vonku v mraze a strachu zo smrti počas hľadania utečencov, venuje nemalú časť. A koniec koncov, práve táto línia vyvoláva najviac emócií a je najsilnejšia. Nejde však o nejakú epickú slovenskú verziu Schindlerovho zoznamu, ale komornú, poetickú baladu s dôrazom na psychológiu jednotlivých postáv, ďaleko viac podobnú (nielen tematicky, ale aj formálne) dráme Lászlóa Nemesa s názvom Saulov syn (2015).
Správu treba vidieť v kine
Bebjak v každom prípade nie je taký odvážny. Explicitnému surovému násiliu sa systematicky vo svojich dielach vyhýba, čo sa dá pochopiť a akceptovať, aj keď by trocha drsnejšie scény dodali filmu viac autentickosti. Bez ohľadu na to je Správa mimoriadne vydareným filmom a príjemným prekvapením zároveň. Hádam najviac uchvacujú kamerové hry a jendozáberovky nesmierne talentovaného 45-ročného Martina Žiarana (práve vďaka nim je nevyhnutné vidieť film v kine) či skvelý scenár. Bebjakovi s ním pomáhali Jozef Paštéka a Tomáš Bombík.
Postarali sa o to, že divák je vtiahnutý do deja prakticky okamžite, ale aj o to, že na konci bude mať nepríjemnú guču v hrdle či slzy na krajíčku, keďže tá najdôležitejšia emócia sa z plátna do kinosály v tomto prípade prenáša takmer dokonale. Poteší aj zvolený typ rozprávania cez retrospektívu spojenú s nejednoznačnými surreálnymi prvkami. Sugestívna montáž či skutočne skvelá práca so zvukom, najmä s ruchmi, diváka dôkladne znepokojujú a miestami až ľakajú.
Czuczorov životný výkon
To, čo Správu robí výnimočným filmom, sú do veľkej miery aj herecké výkony dvoch hlavných predstaviteľov. Bebjakov dvorný herec Noël Czuczor predvádza životný výkon a len 27-ročný Peter Ondrejička vo svojom celovečernom hranom debute nastavil latku tak vysoko, že ju bude v ďalších, podobne ambicióznych projektoch len ťažko prekonávať. Bravúrne výkony predviedli aj Jan Nedbal či Florian Panzner.
Správa možno niekomu príde poriadne neukončená, nedopovedaná, nevysvetlená, no pravdou je, že Bebjak stihol do 94 minút vmestiť to najpútavejšie a najdôležitejšie, pričom všetko ostatné veľmi správne nechal na samotného diváka. Zároveň krásne zdôrazňuje, že Správa nevznikla práve v týchto časoch len tak náhodou. Akým spôsobom, to už uvidíš sám.
Bebjakov najlepší film
Správa sa už premietala v Španielsku, vo Veľkej Británii, v Japonsku či Amerike, odkiaľ si odniesla pozitívne odozvy. Drámu vychválil aj Peter Goldwyn, prezident spoločnosti Samuel Goldwyn Films, a americkí žurnalisti zároveň predpovedali, že sa dráma objaví aj v shortliste nominácií na Oscara.
To sa nakoniec nepodarilo, no je viac než jasné, že tvorcovia majú už teraz istých niekoľko cien Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Slnko v sieti. Správa je zatiaľ bezpochyby Bebjakov najlepší film a aj preto jej dávame osem bodov z desiatich. Pozrieť si ju môžeš od štvrtka 23. septembra.
