Klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ nevzdáva svoj boj proti klimatickým zmenám, aj keď čím ďalej, tým viac cíti frustráciu a márnosť. Slováci podľa neho čakajú na zázrak, ktorý sám od seba nepríde.
„Možno by som si prial, aby sme požiare ako v Grécku zažili aj na Slovensku, nech dostaneme riadnu facku a potom sa nám tie riešenia budú zdať ako samozrejmosť,“ konštatuje s hnevom, frustráciou, ale aj so smútkom v hlase klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Situácia na našej planéte sa každý rok rapídne zhoršuje, o čom svedčí aj najnovšia správa Medzivládneho panela o klimatickej zmene (IPCC), podľa ktorej už niet absolútne žiadnych pochýb, že klimatické zmeny spôsobuje a akceleruje ľudská aktivita.
Nás preto zaujímalo, či sa tornáda stanú každoročnou súčasťou života na Slovensku, či sa z Bratislavy stane španielska Valencia a čo budú spôsobovať extrémne silné lejaky a dlhé suchá, keď možno o pár desaťročí nebude na Slovensku nezvyčajná ani teplota 45 stupňov Celzia.
- Prečo nebol názov „globálne otepľovanie“ vhodný a presný.
- Či dnešní mladí Slováci budú zomierať vo vojnách o vodu.
- Či je podľa Pecha zodpovedné rozhodnutie nemať deti.
- Ako zvýšenie globálnej teploty ovplyvní bežných ľudí na Slovensku.
- Aké dlhé suchá a teploty nad 40 stupňov Celzia bude zažívať Bratislava.
- Či sa tornáda u nás stanú každoročným fenoménom.
- Ako by možno Slovákom pomohlo, keby nám zhoreli Nízke Tatry.
- Či sa dá celý tento čierny scenár ešte zvrátiť.
Budeme bojovať o každú kvapku vody a požiare ako v Grécku budú v našich regiónoch častejšie.
Je podľa vás rok 2021 rokom, v ktorom sa povedomie o klimatických zmenách zlomilo a ľudia si uvedomili, čo sa s našou planétou deje?
Osobne si myslím, že povedomie sa zlomilo pred niekoľkými rokmi. Takýchto rokov naplnených extrémami už bolo viacero, ale rok 2015 bol naozaj vyhrotený a podľa mňa zlomový.
Prečo stojí vlak do Popradu toľko čo letenka do Milána? Toto sú dôvody
20. augusta 2023, 12:30
Odvtedy sa situácia zhoršuje a prejavy klimatických zmien sa prejavujú čoraz viac, takže čo sa deje momentálne, je len potvrdením toho, čo experti predpokladali vtedy.
Pred pár dňami navyše vyšla nová správa IPCC, v ktorej sa píše, že vyústením globálneho otepľovania je väčšia extrémnosť počasia, čo je vyslovene matematicky podložené. A čoraz viac sa to začína týkať Európy.
Spočiatku experti používali názov globálne otepľovanie. Bežní ľudia však žartovali, že veď aj tak máme zimu a sneh, tak čo sa otepľuje.
To je potrebné vysvetliť bežným ľuďom, ktorí majú iné každodenné starosti. Je, samozrejme, pravda, že v polovici minulého storočia sme si prvýkrát všimli, ako sa naša planéta mení a pomaly otepľuje, vďaka čomu vzniklo pomenovanie globálne otepľovanie.
Tie ďalšie pridružené dôsledky otepľovania sa začali ukazovať až neskôr. Na Slovensku vo všeobecnosti až po roku 1990, ale napríklad v miere zrážok a snehovej pokrývky to bolo demonštrované až po roku 2000. Aj tie najväčšie extrémy počasia sledujeme až v posledných dvoch dekádach.
Globálne otepľovanie je teda len základným pilierom celých klimatických zmien.
Zmena klímy nie je len o globálnom otepľovaní. Celkový systém teraz reaguje na to prvotné oteplenie, ktoré pochádza zo zosilneného skleníkového efektu – je to komplexný proces, ktorý sa prejavuje rôzne. Extrémne výkyvy počasia, ako vlny horúčav alebo obdobia silných dažďov, sú len jedným z momentov, ktoré globálne otepľovanie sprevádzajú.
V rozvojovom svete, a najmä v tropických oblastiach, sa momentálne globálne otepľovanie prejavuje rýchlou premenou prírodného prostredia, keď krajina prichádza o vodu a vnútrozemie krajín začína byť suché, následkom čoho je vyľudňovanie. Len čo nemáte vodu, nemáte nič.
Voda je základom všetkého...
Začínajú na to doplácať biosférické zložky, ktoré sa nedokážu adaptovať na nové podmienky, a tak ich napríklad ničia požiare. V takej krajine už neurobíte nič, ak nemáte dostatok peňazí na to, aby ste v nej vyslovene vybudovali oázu, inak sa z tej oblasti musíte vysťahovať. Tu existuje jednoznačné prepojenie globálneho otepľovania a regionálnej zmeny klímy na migráciu.
Zasiahne migrácia spôsobená klimatickými zmenami aj Slovensko?
Slovensku bezprostredne nehrozí taká migračná situácia, že by niekto musel niekam odísť. Sme v oblasti, ktorá dnes nie je taká ohrozená, ale je to len otázka času. My väčšinu vody získavame zo zrážok, a tak je evidentné, že s pokračujúcim otepľovaním nám vysychanie bude hroziť čoraz viac.
Áno, máme Žitný ostrov, máme aj vodu z Dunaja, takže aj keby hneď budúci rok prišiel extrémny nedostatok vody, tak Žitný ostrov má dostatočnú kapacitu na to, aby zásoboval všetky zložky národného hospodárstva aj ľudí. Ale čo keď Dunaj postupne prestane byť takým výdatným zdrojom vody?
Ak by došlo k naplneniu najhorších scenárov, čo sa môže diať na Slovensku a v Európe? Migrácia národov?
Jeden môj kolega sa ma raz opýtal, či si viem predstaviť, že po roku 2050 možno budú mladí Slováci v situácii, keď každý štvrtý či piaty občan Slovenska bude pochádzať z inej krajiny. A možno tento pomer bude vyšší. Globálne otepľovanie postupuje veľmi rýchlo, takže nejde len o klimatických utečencov z Afriky a Ázie.
Čo budeme robiť, keď hladina oceánov porastie rýchlejšie, než sme predpokladali, a už aj európske krajiny budú musieť zvažovať migračné stratégie? Pred 20 rokmi som nepočítal s tým, že zmeny budú také rýchle, a neviem si predstaviť, ako bude vyzerať Slovensko v roku 2030. Pravdupovediac, momentálne sa bojím predstaviť si to.
V Európe máme Holandsko, ktoré je síce bohaté a realizuje adaptačné opatrenia proti zvyšujúcej sa hladine, ale keď sa začítate do adaptačnej stratégie holandského ministerstva vnútra, zistíte, že počítajú s potrebou presídliť časť Holanďanov hlbšie do vnútrozemia alebo budú dokonca rokovať s ostatnými štátmi, aby ich mohli presídliť do zahraničia.
Už v druhej polovici tohto storočia môžeme dospieť do bodu, že moderná spoločnosť napriek technológiám neprežije v súčasnej podobe.
Na internete sa už dnes morbídne žartuje o tom, že dnešná mládež si nemusí šetriť na dôchodok, lebo v roku 2050 aj tak väčšina z mladých ľudí zahynie na fronte vo vojnách o vodu. Znie to ako apokalyptický scenár. Je podľa vás možné, že sa také niečo bude diať?
Som smutný, že sa takéto myšlienky vôbec šíria a mladí ľudia musia takto myslieť na svoju budúcnosť. Stále netreba hádzať flintu do žita, pretože ešte má zmysel uvažovať o pozitívnej budúcnosti. Historicky bývali revolučné obdobia, ako svetové vojny, ťažké, ale zvykli priniesť aj určitý druh progresu v myslení a technológiách.
Do roku 2050 zostáva 30 rokov a môže sa toho udiať veľmi veľa. Ja som za posledných 30 rokov dospel z dieťaťa do profesie klimatológa a bolo to dlhé obdobie, ale klimatické zmeny postupovali veľmi rýchlo. Za tri posledné dekády sa oteplilo o 3 či 4 desatiny, ale aj tie teraz spôsobili obrovské zmeny. Do roku 2050 sa má otepliť minimálne o 1 stupeň Celzia.
Voda bude artikel, za ktorý sa bude platiť zlatom v mnohých regiónoch. Tieto konflikty a vojny o vodu určite prídu, veď už dnes visia vo vzduchu, ak sa pozriete, čo sa deje medzi Etiópiou a Sudánom, kde postavili veľkú nádrž na vodu a zaváňa to vojnou. My zatiaľ nie sme v takej situácii, že by sme v Európe bojovali o vodné zdroje, ale čo nie je, môže byť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či je podľa Pecha zodpovedné rozhodnutie nemať deti.
- Ako zvýšenie globálnej teploty ovplyvní bežných ľudí na Slovensku.
- Aké dlhé suchá a teploty nad 40 stupňov Celzia bude zažívať Bratislava.
- Či sa tornáda u nás stanú každoročným fenoménom.
- Ako by možno Slovákom pomohlo, keby nám zhoreli Nízke Tatry.
- Či sa celý tento čierny scenár dá ešte zvrátiť.
