Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Pondelok 30. 11. 2020 meniny má Ondrej, Andrej

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
PR správa

Tento obsah je PR správa spoločnosti ČSOB.

Čo je PR správa?

Článok je dodaný kompletne od inzerenta a REFRESHER nezasahoval vôbec, alebo len minimálne.

Zaujímavosti - Slovensko
1
Inzercia
17. november 2020, 8:02
Čas čítania: 4:47
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Čierny trh bol bežnou súčasťou života. Prenes sa v čase a spoznaj našu krajinu pred Nežnou revolúciou

To, čo teraz vybavíš pár kliknutiami, bolo mnohokrát nedosiahnuteľné a zháňalo sa to u šmelinárov na čiernom trhu.

Inzercia
17. november 2020, 8:02
Čas čítania: 4:47
Čierny trh bol bežnou súčasťou života. Prenes sa v čase a spoznaj našu krajinu pred Nežnou revolúciou
Zdroj: NBS
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
1
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
PR správa

Tento obsah je PR správa spoločnosti ČSOB.

Viac info

Zorganizovanie dovolenky do krajiny vzdialenej tisíce kilometrov, bezproblémová kúpa leteniek a zájazdov, ale aj pohodlný nákup tovarov zo zahraničia. Veci, ktoré dnes v rámci kontaktu so zahraničím považujeme za samozrejmé, boli pre staršie generácie nepredstaviteľné. Čo bránilo vycestovaniu? Ako sa ľudia dostávali k cudzej mene? Mohli si kúpiť tovar zo západného sveta? A akú úlohu zohrávali v rámci kontaktu so zahraničím banky?

 

Kompa na hraničnom priechode do Ostrihomu (1988)
Kompa na hraničnom priechode do Ostrihomu (1988)Zdroj: TASR

Postup pre úspešné vycestovanie za hranice Slovenska je dnes jednoznačný. Výber destinácie, naplánovanie konkrétneho zájazdu, výmena eura za zahraničnú menu, kúpa letenky či lístka na inú dopravu, rezervácia ubytovania. Všetky tieto body sa dajú realizovať prakticky bez problémov, bez obmedzení a bez špeciálnych povolení (okrem vycestovania do krajín, ktoré od občanov SR vyžadujú víza). Stačí sa však pozrieť cca 30 rokov späť do minulosti a zistíme, že pohodlná cesta do zahraničia bola pre bežných ľudí omnoho zložitejšia.

 

Samozrejme, ľudia vtedy tiež snívali o exotických a ďalekých destináciách. Do cieľa sa však dostala len hŕstka. V prvom rade, na vycestovanie v tých časoch nestačil len samotný cestovný pas, ako je to dnes. 

 

V zime lákali aj domáce Donovaly (1986)
V zime lákali aj domáce Donovaly (1986)Zdroj: TASR

Nedostatok možností a množstvo prekážok

„Pred revolúciou fungovali len dve možnosti vycestovania za hranice. Prvou možnosťou bola cesta organizovaná oficiálnou cestovnou kanceláriou (napr. Čedok), ktorá ponúkala zájazdy do zahraničných destinácií, k moru a pod.,“ vraví historik Miroslav Londák. Takéto zájazdy však boli z finančného hľadiska do značnej miery nákladné, preto si ich nemohla dovoliť väčšina obyvateľov.

 

Zájazd do Francúzska, nazvaný napr. Zámky na Loire, na 10 – 14 dní stál na 1 osobu približne 20 – 25-tisíc korún československých, čo pre bežného smrteľníka bola nedosiahnuteľná suma – išlo o cca 10 – 11 platov. Pochopiteľne, i v rámci samotného zájazdu bolo všetko kontrolované a kolektívne organizované, cestovná kancelária naplánovala každý bod programu a na účastníkov sa prísne dohliadalo. Faktom je, že časť osôb sa z takýchto zájazdov do Československa už nevrátila, ak si naplánovala takýmto spôsobom emigráciu.

 

Existovala i možnosť cestovania prostredníctvom mládežníckych organizácií či podnikových zájazdov, no žiadateľ potreboval množstvo dodatkových potvrdení, napríklad od zamestnávateľa, prípadne od zväzu mládeže či odborov. Vybavovanie často trvalo celé mesiace. Komunistický režim v Československu získaval informácie o svojich občanoch, ktorí cestovali do „kapitalistickej cudziny“. Cieľom bola nielen snaha získať správy o nálade obyvateľov a o atmosfére, ktorá sa prejavuje v krajine, ale aj o možných stykoch s predstaviteľmi nekomunistických exulantov a emigrantov. 

Československá koruna a jej sila v porovnaní so zahraničnými menami

Ak jednou možnosťou pri snahe vycestovať do devízovej cudziny (na Západ) bola cesta prostredníctvom oficiálnej cestovnej kancelárie, druhou možnosťou bola tzv. individuálna cesta – táto však bola podmienená tým, že občan požiadal Štátnu banku československú o takzvaný devízový prísľub, teda požiadal banku o pridelenie finančných prostriedkov v zahraničnej mene. Až po tom, čo občan získal súhlas banky na predaj danej sumy, v podstate mohol požiadať o vízum na cestu napríklad do Spolkovej republiky Nemecko, Juhoslávie a podobne. Treba tiež vedieť, že vtedajšia čs. koruna nebola konvertibilnou menou. 

 

Prísľub, teda určitý objem peňazí v zahraničnej mene, udeľovala Štátna banka československá. „Ak človek chcel vycestovať mimo východného bloku individuálne, čiže nie cez cestovnú kanceláriu, požiadal banku o povolenie. Tá však mala na takéto transakcie len obmedzený objem peňazí, ktorý musela rozdeliť medzi žiadateľov,“ vysvetľuje Miroslav Londák. V praxi získal prísľub od banky len malý počet obyvateľov. Platilo tiež nevyhlásené pravidlo, že ak obyvateľ dostal možnosť kúpiť si západnú menu, v ďalšom roku si ani nemusel žiadosť podávať – lebo bola zamietnutá.

 

Tým, že banky v Československu predávali len obmedzené množstvo zahraničných peňazí, ľudia sa obzerali po iných možnostiach a koruny si vymieňali na čiernom trhu. Získanie zahraničnej meny na ňom bolo, pochopiteľne, drahšie ako nákup od banky. Sila či úroveň československej meny počas obdobia normalizácie postupne klesala. Zistili to napr. bežní ľudia, ktorí cestovali do Juhoslávie – každým rokom bola úroveň čs. meny nižšia a nižšia.

 

Žiadosť o devízový prísľub z roku 1989
Žiadosť o devízový prísľub z roku 1989Zdroj: NBS

Tuzex, bony a šmelinári

Podobne komplikovaná situácia vládla aj v segmente tovarov dodávaných zo Západu. K tým sa počas vládnutia KSČ mohli ľudia dostať ťažko. V bežných obchodoch bol sortiment zahraničného spotrebného tovaru obmedzený. Niekedy pri kúpe takých tovarov, ako napríklad automatická práčka, si dokonca obyvatelia vytvárali vlastné poradovníky – totiž, predajňa dostala napr. len 10 kusov, a tak si ľudia vytvárali imaginárne rady. Ďalšou možnosťou pri kúpe takýchto výrobkov bol Tuzex, v ktorom sa platilo tzv. bonmi. K tým sa bežný človek dostal len na čiernom trhu. Oficiálne ich mohol dostať občan Československa napríklad v takom prípade, ak mu zo zahraničia prišla platba v cudzej mene – tú si potom ponechala daná pobočka Štátnej banky československej a občan dostal len bony.

 

K občanom Československa sa v tých časoch valuty dostávali aj prostredníctvom Československej obchodnej banky. „V našej pobočke ČSOB sme spracovávali aj súkromné platby zo zahraničia. Boli to hlavne penzie z Francúzska pre občanov, ktorí tam v minulosti pracovali hlavne v banskej výrobe. Tieto platby ľudia nedostávali v cudzích menách, všetky sa prepočítavali na bony, ktoré sa sáčkovali a posielali cennými listami,“ spomína zamestnankyňa ČSOB Mária Mihalová.

 

Tuzexová poukážka (tzv. „bony“) v hodnote 5 Kčs
Tuzexová poukážka (tzv. „bony“) v hodnote 5 KčsZdroj: NBS

Najväčší záujem v 80. rokoch bol najmä o džínsy, džínsové bundy, žuvačky a cigarety, spotrebnú elektroniku, ale aj kozmetiku, parfumy, mydlá a peny do kúpeľa. Platilo tiež, že aj keď sa na územie Československa zahraničný tovar dostal, väčšinu si podelili komunistickí pohlavári či úradníci. „Bežní ľudia si kupovali bony na čierno, len aby si mohli zaobstarať texasky, pretože to bol absolútne nedostatkový tovar. To, čo dnes považujeme za samozrejmosť, bol vtedy úplný luxus,“ pripomína Ivan Šramko, bývalý guvernér NBS. 

 

Kvôli nedostatku zahraničných tovarov aj zahraničných peňazí vznikla pôda pre čierny trh. Na ňom pôsobili šmelinári a veksláci. „Tí ponúkali niektoré tovary, ako napríklad oblečenie či rôznu elektroniku, ktorá pochádzala zo zahraničia. Samozrejme, aj tieto možnosti boli obmedzené, človek sa nemohol dostať napríklad k autu zo západu,“ vraví Ivan Šramko.

 

Predajňa Tuzexu na Gorkého ul. v Bratislave
Predajňa Tuzexu na Gorkého ul. v BratislaveZdroj: NBS

Revolúcia otvorila cestu do sveta

Obmedzený kontakt so zahraničím vládol aj v oblasti bankovníctva. Štátna moc, ktorá v tom čase spravovala všetky finančné inštitúcie, zverila úlohy v tejto sfére najmä Československej obchodnej banke a Živnobanke. Tieto inštitúcie realizovali zahraničné vzťahy, ako napríklad úhrady do a zo zahraničia. „Starali sa predovšetkým o presun peňazí pre firmy, ktoré dovážali alebo vyvážali produkty. Mohli realizovať dokumentárne platby a mali prepojenie na SWIFT. V tomto boli teda podobné zahraničným bankám,“ opisuje Ivan Šramko. 

 

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 prišlo k otvoreniu hraníc, ekonomiky a trhu. Rodiny, ktoré roky snívali o dovolenke pri mori, mohli bez ťažkostí vycestovať. Nadšenci, ktorí nekonečný čas strávili zháňaním tovaru zo Západu, mali zrazu nepredstaviteľne veľa možností. V rámci vzťahov so zahraničím sa prakticky všetko od základov zmenilo aj v bankovníctve. 

 

„O príchod do Československa mali najprv záujem len rakúske bankové inštitúcie. Platilo pritom pravidlo, že väčšina pobočiek sa otvárala v Prahe. Až po niekoľkých rokoch sa u nás objavili aj iné zahraničné banky, napríklad z Talianska. Tie priniesli kvalitný manažment a postupne vzrástla aj dôvera ľudí vo finančné inštitúcie,“ uzatvára Ivan Šramko. 

 

Prvá zmenáreň po roku 1989
Prvá zmenáreň po roku 1989Zdroj: NBS

Cestovanie a financie. Ako je to dnes? 

Sadneme si za počítač alebo si vo svojom smartfóne otvoríme internetovú stránku leteckej spoločnosti. Ak sa nám nechce vyhľadávať po jednotlivých stránkach, navštívime agregátor leteniek do celého sveta, z ktorého si vyberieme letenku podľa vlastných preferencií. Letenku, ktorej cena je v mnohých prípadoch nižšia ako samotný finančný náklad na cestovanie autom, uhradíme v priebehu niekoľkých minút prostredníctvom elektronického bankovníctva. Na internete si potom vyhľadáme a zarezervujeme ubytovanie, ktoré, ak je to nutné, uhradíme vopred platobnou kartou. Zostane nám už len vyriešiť, akými peniazmi budeme v danej krajine platiť. Takmer žiadne starosti nás nečakajú v krajinách Európy, zatiaľ čo v ostatných krajinách sveta nám bude asistovať platobná karta a všadeprítomné elektronické platby. Hor sa na cesty. 

 

Pohľad do súčasnosti – cez internet si dnes kúpite letenku, zabezpečíte ubytovanie či transfery. Stačí vám len platobná karta.
Pohľad do súčasnosti – cez internet si dnes kúpite letenku, zabezpečíte ubytovanie či transfery. Stačí vám len platobná karta.Zdroj: Unsplash.com

Takto sa cestuje dnes. Prílev zahraničného kapitálu, nástup nových technológií, príchod nových nákupných reťazcov, ako aj jednotná európska mena boli len jednými z množstva vecí, ktoré nás ako krajinu mohli posunúť ďalej v oblasti cestovania a financií. A to všetko aj vďaka tomu, čo priniesli novembrové udalosti spred 31 rokov. Vďaka, november ’89.  

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Náhľadový obrázok: TASR Tagy: nežná revolúcia, November 1989, 17. november 1989
Ohodnoť článok
32
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.