Spoluzakladateľka vegánskeho bistra: Aj vegáni sú ľudia, ktorí občas zhrešia vegan junk foodom (Rozhovor)

Soňa Makranská je spolumajiteľka vegánskeho bistra Simply Vegan v Prievidzi. Tvrdí, že vďaka tejto práci našla povolanie, v ktorom nemusí pracovať a je to jej poslanie a najväčšie hobby v jej život zároveň. Cez svoje bistro žije svoj sen. Každé ráno sa teší na výzvy, ktoré ju čakajú. Aj keď je dlhoročná vegánka, svoju cestu k rastlinnej strave začínala ako vegateriánka.

Prostredníctvom svojho Instagramu sa snaží svojim sledovateľom ukazovať úplne obyčajné radosti, ktoré si mnohí z nás častokrát nevšimnú. Na jej profile nájdeš mnoho zaujímavých vegánskych receptov a tiež tipy na kvalitné potraviny. Soňa miluje cestovanie, dobrodružstvá ale aj rutinu. Tvrdí, že jej život možno bude príliš krátky na to, aby si ho dostatočne užila.

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

A post shared by VEGAN | RAW FOOD lover (@sova_huhu) on Sep 7, 2020 at 9:07am PDT

Odporúčané

Zakladateľ Vegánskych hodov Martin Smrek: Vegánske podniky držia pri živote najmä nevegáni 12. augusta 2020 o 10:43

Už viackrát si povedala, že si sa vegánkou stala v prvom rade kvôli zvieratám. Aký je teda tvoj názor na klasický potravinový reťazec, na ktorého vrchu stojí človek a učia nás o ňom v škole?

Myslím si, že je to z časti pravda, ale zase to má mnoho pohľadov. Pre mňa je vrchol evolúcie empatia a teda tu prichádza vo mne menšia nezhoda. To, že sme sa my sami korunovali za najlepšie čo vzniklo na zemi, ešte neznamená, že môžeme ničiť všetko okolo seba.

Tvoj prechod na vegánsku stravu nasledoval po vegetariánstve. Kedy si si uvedomila, že aj mliečny a vaječný biznis môže ubližovať zvieratám?

Vegetariánkou som sa stala 15 rokov dozadu a nemala žiadne argumenty ani silné názory vyplývajúce z môjho bytia ako teraz. Proste som len od detstva vedela, že nechcem jesť mäso, pretože som vedela, čo je za tým. Každý má svoju cestu, no podľa mňa je zmysel života napredovať, vyvracať si svoje rutiny, naučené názory a ísť trošku do hĺbky problémov a vecí, ktoré môžem ovplyvniť či zmeniť. Preto som nemohla ostať stáť „na mieste“ a vyškrtla po zhliadnutí dokumentov všetko živočíšneho pôvodu z môjho života. A bol to ten najlepší krok za ktorý ďakujem každý deň.

Potrebuješ ešte k tomu, aby si bola vegánkou motiváciu?

Je to možno paradox, pretože aj keď to navonok vyzerá tak, že či už cez prácu, sociálne siete, vzťah alebo každodenný život neriešim nič iné ako vegánstvo, opak je pravdou. Je to pre mňa úplne prirodzené, automatické a normálne. Práveže mám pocit, že konečne žijem tak, ako to podľa mňa malo byť a každou mojou myšlienkou alebo krokom súzniem so svojou cestou tu na zemi. Vytvorila som si bublinu a v nej vlastný svet, ktorý je pre mňa normálny práve takto a nijak inak.

Niektorí tvrdia, že dopĺňať vitamín B12 ako vegán nedokážeš ani z doplnkov stravy. Prirovnávajú to k formule umelého mlieka namiesto materského mlieka. Myslíš si, že človek je predurčený na to, aby bol vegán?

Je to hlúposť, pretože vitamín B12 nie je živočíšneho no ani rastlinného pôvodu. Je bakteriálneho, preto chýba v strave aj ľuďom, ktorí sa stravujú „normálne“. Myslím, si že vegáni obzvlášť dbajú na skladbu jedálnička a aj preto sú tak pod drobnohľadom všetkých a čaká sa, kedy niekto zomrie napríklad na nedostatok proteínov.

Časy, kedy človek pil z riek, jedol neumyté ovocie a zeleninu špinavé od hliny sú dávno preč, preto je veľmi ťažké baviť sa o prirodzenosti. Aj zvieratám, ktoré sú chované a porážané sa tento vitamín pridáva do stravy, aby sa potom ľudia mohli oháňať prirodzenosťou. Ja som si zvolila cestu radšej si dať vitamín B12 každé ráno, ako ho mať prefiltrovaný s chabou vstrebateľnosťou cez zabité zviera.

A či si myslím, že bol človek predurčený na to, aby bol vegán? To naozaj neviem, aj keď mnohé naše črty tela naznačujú to, že sme jasní plodožravci. Rada riešim prítomnosť a jediné čo viem je, že v momentálnej situácii v akej sa ľudstvo a zem nachádza, treba potlačiť chuťové poháriky a urobiť zmenu ktorú tak treba.