Niektorí si nechtiac domov vzali aj veci svojich spolubývajúcich.
Košický samosprávny kraj sa rozhodol využiť desať zariadení vo svojej správe pre ľudí, ktorí musia ísť do karantény, ako aj pre záchranné zložky, ktoré sú v prvej línii v boji s koronavírusom. Medzi tieto zariadenia patria aj viaceré stredoškolské internáty v Košiciach. Logický krok vzhľadom na zrušené vyučovanie však zatienil spôsob, akým sa vedenie internátov vysporiadalo s bojovou úlohou vysťahovať svojich študentov.
O tom, že im veci nahádžu do vriec, vraj vôbec nemali vedieť
Viktória býva na stredoškolskom internáte Antona Garbana na Werferovej ulici v Košiciach. To, že ich veci plánuje internát nahádzať do vriec a uložiť v spoločnom priestore, sa dozvedela na sociálnej sieti od jednej z opatrovateliek, ktoré sa „preriekli“.
„Ani my, ani rodičia sme netušili, že sa nám niekto bude hrabať vo veciach a baliť ich do vriec,“ povedala pre Refresher. „Keď sme tam v stredu došli, bolo tam aj sto študentov s rodičmi a stále prichádzali noví. Prístup internátu k nám bol odmeraný, párkrát aj pán, ktorý vyvážal veci von kričal a bol hnusný k rodičom aj k nám. Nakoniec vyšla riaditeľka a pýtala sa, odkiaľ to máme a že čo tam robíme, vraj sme o tom vôbec nemali vedieť. Chcela vedieť, od ktorej vychovávateľky sme dostali info, vraj si to s ňou vybaví.“
Nespísali protokol, preto sa na chýbajúce veci nemôžu sťažovať
Viktória sa spolu s ďalšími študentami sťažovali na Facebooku Rastislava Trnku, predsedu KSK. Ten v komentároch tvrdil, že študenti mali dostať harmonogram, podľa ktorého si pre veci prídu, aby sa predišlo práve situáciám, keď pred internátom čakajú húfy ľudí. V prípade zničených či chýbajúcich vecí sa môžu rodičia oficiálne sťažovať a zaslať so sťažnosťou aj spísaný protokol – na formality však podľa Viktórie nebol čas.
„Keď sme si chceli veci skontrolovať pred dverami, pán po nás začal kričať, že máme vypadnúť a nezavadzať.“ Viki nič nechýba, len sa jej rozbil napríklad pamätný hrnček od kamaráta z USA. Ďalšiemu dievčaťu sa však podľa jej slov stratili hodinky.
Veci dostali vo vreciach hoci jedna ochotná vychovávateľka najskôr vytiahla prázdne kufre, do ktorých chcela veci v izbe zbaliť. „Pani riaditeľka prišla k nej do kabinetu, surovo ju sotila, kričala po nej a ona vyhodila tie kufre z balkóna naspäť,“ povedala nám Viktória s tým, že niektoré vychovávateľky boli v tomto úspešnejšie, zobrali si od študentov tašky a do nich im veci zbalili.
Oslovili sme aj vedenie internátu, riaditeľka s nami priamo odmietla hovoriť a odkázala nás na VÚC, ktorý je zriaďovateľom internátu. Po recepčnej nám však odkázala, že výpovede žiakov sú určite zveličené.
Informácie zisťovali na vlastnú päsť, neskôr internát pridal oznam na webstránku
Patrícia býva na dievčenskom internáte Považská 7. „Ja som sa túto informáciu dozvedela od spolužiačok, ktoré tam v ten deň volali z vlastnej iniciatívy a potreby svojich veci, keďže sme na internáte nechali naozaj všetko,“ vysvetlila nám. Pôvodne mali byť doma len dva dni, no situácia okolo koronavírusu sa zmenila a učiť sa doma bez kníh je pre ne takmer nemožné.
Nikto z vedenia internátu im oficiálnou cestou najskôr nič nepovedal. Keď ich potom telefonicky overovali spolu so spolužiačkami, každá dostala úplne iné vyjadrenie. Neskôr dali na stránku internátu rozpis podľa tried s dňami, kedy si môžu prísť pre veci.
Chýbajúce vešiaky či tampóny, zubná kefka zbalená s papučami
Na internáte už býva štyri roky, samotný fakt, že im zbalili veci do vriec, ju až tak neprekvapuje. Avšak chýba jej množstvo vecí a ďalšie sú zničené. „Zošity z maturitných predmetov sú roztrhané, papuče zbalené pri jedle, zubná kefka pri topánkach, topánky na oblečení...“ menuje.
Vo vreciach mala veci spolubývajúcich aj cudzích ľudí. Chýbajú jej aj vešiaky, ktoré sú z rovnakej skrine, z ktorej jej ostatné veci nechýbajú. Je presvedčená, že si ich museli všimnúť a asi ich nechali pre ďalších návštevníkov. „Ďalej mi chýba nabíjačka, plátenky, textilné poličky do skrine a vec, pri ktorej sa mi naozaj zastavuje rozum neotvorený toaletný papier a tampóny.“
Refresher sa pokúšal kontaktovať aj vedenie internátu na Považskej, na naše telefonáty nikto neodpovedal, zaslali sme preto žiadosť o vyjadrenie emailom. V prípade odpovede budeme článok aktualizovať.
