Vedci varujú pred katastrofálnymi dopadmi a upozorňujú, že to môže byť ešte horšie.
Od začiatku roka zničili požiare na Sibíri 15 miliónov hektárov lesa, čo je viac ako rozloha niektorých európskych štátov, tvrdí hovorca ruského Greenpeace Konstantin Fomin.
Vedci upozorňujú na katastrofálne dopady a tiež skutočnosť, že to môže byť ešte oveľa horšie. BBC informuje, že len v čase od 1. júna do 21. júla sa do ovzdušia dostalo sto megaton oxidu uhličitého – približne podobné hodnoty vyprodukovalo za 12 mesiacov roka 2017 celé Belgicko. Ohrozené sú ľadovce, mestá aj budúcnosť planéty.
Začarovaný kruh
Popolček v ovzduší zapríčiní, že aj lesy nezasiahnuté požiarmi budú mať oslabenú funkciu produkcie kyslíka a výrazne zrýchli globálne otepľovanie, čo opäť zapríčiní ešte viac požiarov a ešte viac emisií v ovzduší.
Nedostatočná pozornosť Putina?
„Požiare mali byť odstránené na úplnom začiatku, ale boli ignorované kvôli nezáujmu. Aktuálne narástli do klimatickej katastrofy, ktorá nemôže byť zastavená ľudskými prostriedkami,“ komentuje dianie aktivista Greenpeace Anton Beneslavsky.
Ruské úrady sa už skôr nechali počuť, že neplánujú zasiahnuť proti nebezpečenstvu v lesoch, ktoré sa nachádza mimo obývaných oblastí, pretože nie je priamym ohrozením pre ľudí. zatiaľ vláda vyčlenila na hasenie približne 81-miliónov eur, čo však v žiadnom prípade nestačí. Podľa BBC už pomoc Putinovi ponúkol aj americký prezident Donald Trump. Na poplach bijú aj obyvatelia. Stovky tisíc z nich podpísali petíciu, aby sa k požiarom pristúpilo zodpovednejšie.
Bloomberg zverejnil video, s komentárom, že ruská armáda už zapojila aj leteckú posilu, ktorá za jediný deň vyliala 1300 ton vody na ohňom ovládané územie. Kvôli hustému dymu sa však stále vrtulníkmi nemôžu dostať na veľkú časť horiaceho územia.
Russia's military dropped more than 1,300 tons of water in a single day in an attempt to extinguish wildfires in Siberia pic.twitter.com/eaFNWUBseh
— Bloomberg TicToc (@tictoc) August 9, 2019
Rusi privolávajú dážď
Riešením ako zastaviť požiade by, samozrejme, mohol byť dážď. V tomto období síce na Sibíri síce štandardne neprší, existuje však spôsob, ako ho vyvolať umelo. Podľa The Telegraph sa od začiatku augusta snažia letecké jednotky vyvolať zrážky umelo, za pomoci jodidu strieborného. Ten dokáže spôsobiť, že sa v oblakoch nazráža voda a nakoniec naozaj zaprší. Táto technika síce pomohla, zdá sa však, že nie je dostatočne efektívna.
Podľa dostupných informácií vyvolávajú dažde už aj domorodé kmene na sibíri a taktiež ruská pravoslávna cirkev. Tá si už dokonca pripísala kredit za dážď v jednej oblasti, čo potvrdil aj jej hovorca pre tlačovú agentúru TASS.
Požiare ohorzia aj zvieratá
Ruská Sibír je podľa Greenpeace domovom pre tisícky zvierat: „Požiare na Sibíri ovplyvňujú zvieratá, ktoré žijú v tajge. Podľa odborníkov Greenpeace je v nebezpečenstve viac ako 5500 kunovitých šeliem soboľov, 300 medveďov, 2700 divých jeleňov a 1500 losov.
Dokonca existuje aj hrozivé video, kde sibírske líšky žobrú jedlo od okolitých turistov po tom, čo boli kvôli požiarom nútené opustiť svoje domovy v Irkutskej oblasti. Tieto zvieratá sú podľa The Moscow Times najčastejšie veľmi plaché.
Hrozivé dronové zábery
The Guardian zverejnil informáciu, že dymový oblak vytvorený požiarmi od začiatku roka už v posledných dňoch prekonal rozlohu celej Európskej únie, ktorá činí približne 450 miliónov hektárov. Vedci varujú pred akceleráciou globálneho otepľovania, topením aktrikcých ľadovcov a ďalším nebezpečenstvám, ktoré plynú zo zvýšeného CO2 v ovzduší.
Breaking: New drone footage shows the devastation caused by unprecedented wildfires in Siberia this summer.
— Unearthed (@UE) August 7, 2019
Scientists are now warning that these huge fires in the Arctic circle could become the new normal due to global heating. pic.twitter.com/uuoCctuivz
Prečo verejnosť zaujímal Notre Dame a o požiari na Sibíri nič nevedia?
Obyvateľ mesta Jakutsk pre CNN povedal, že už dokonca prišli aj varovania od úradov, aby ľudia nevychádzali z domov. V posledných týždňoch sa v meste údajne veľmi ťažko dýcha, najhorší je však hmyz z lesov, ktorý sa rovnako snaží nájsť útočisko pred ohňom a dymom.
Pochopiteľne sa aj v tejto súvislosti vynára otázka, prečo sa médiá, verejnosť, známe osobnosti aj miliardári ochotní prispieť oveľa viac zaujímali o horiacu pamiatku Notre Dame ako o milióny zničených hektárov lesa. V tomto prípade ide o ľudské životy a udržateľnosť celej planéty, zatiaľ sa však nenašiel žiadny majiteľ úspešnej módnej značky, ktorý by venoval stovky miliónov eur na pomoc, ako tomu bolo v prípade slávnej historickej katedrály v Paríži.
Áno, pravdepodobne je náročnejšie a možno menej viditeľné robiť si dobré meno na „obyčajných“ lesoch. Úvahu veľmi dobre zhrnula na svojom facebookom profile Anna Hortova.
