Čo tvorí skutočné štastie, ak to nie sú penaize ani sláva?
Mnohí ľudia sa naháňajú za peniazmi a úspechom v domnienke, že ak ich dosiahnu, budú skutočne šťastní. Bolo by to celkom logické. Teraz nemám peniaze a zatiaľ nič neznamenám – nemôžem si zaobstarať veci, ktoré by som chcel, nemôžem cestovať, kam by som chcel, nemôžem spávať, s kým by som chcel.
Ak budem mať postavenie a plný účet, všetko toto si budem môcť dovoliť. To je síce pravda, no treba si uvedomiť, že my ako ľudský druh budeme vždy nespokojní. Radosť z úspechu a peňazí vydrží len určitý okamih. Vlastnosť neustálej nespokojnosti je v nás hlboko geneticky a evolučne zakorenená a má jasný zmysel – stále napredovať a posúvať sa.
Presne toto sa však vo veľkom práve tým spoločensky vysokopostaveným. Kopa peňazí, drahé autá, honosné domy, luxusné dovolenky a krásne ženy (alebo muži) po istom čase stratia svoje čaro a výnimočnosť. Ak bude každý deň výnimočný, logicky nebude žiadny deň výnimočný.
Ak chodí niekto raz ročne na dovolenku, je to pre neho úžasný pocit oslobodenia, prečistenia mysle a radosť z objavovania niečoho nového. Neustále navštevovanie svetových destinácií už ale toľko radosti neprinesie. Zo začiatku samozrejme áno. Po čase sa však toto kúzlo vytratí.
Obrovskú pozornosť na tému samovrážd a depresie u vysokopostavených osobností prilákali v USA tragické udalosti svetoznámeho amerického šéfkuchára Anthonyho Bourdaina a módnej návrhárky Kate Spade. Zatiaľ čo 5. júna 2018 otriasla americkou verejnosťou smrť módnej návrhárky Kate Spade, ktorej bezvládne telo bolo nájdené v jej byte na Park Avenue, iba o 3 dni neskôr stihol podobný osud aj Anthonyho Bourdaina, ktorý bol nájdený mŕtvy v hotelovej izbe vo Francúzsku.
Psychoterapeutka Judi Cinéas pracujúca v Palm Beach na Floride hovorí, že byť slávnym znamená stratiť právo na každodenné ľudské emócie. „Vysokovýkonní umelci sú pod obrovským tlakom, aby aj naďalej vynikali. Čím vyššie sú, tým väčší je na nich tlak“, dodáva Cinéas v rozhovore pre internetový magazín Heathline.
Namiesto toho, aby im ich postavenie a hojnosť zdrojov prinášali slobodu a šťastie, veľakrát vedú skôr k existenčnej kríze, narušeniu sebahodnoty, úzkosti a depresiám. Prominentná klinická psychologička Candice Lam Yue-tung pôsobiaca v Hongkongu a Číne zastáva názor, že spúšťačom rôznych psychických problémov, ktoré neskôr vedú k ochoreniam, môže byť aj drobnohľad médií.
Neustála kontrola, ktorá je známym tváram venovaná, vytvára na ich psychiku enormný tlak. A Candice Lam zrejme vie, o čom hovorí, keďže väčšina jej klientov sú celebrity, generálni riaditelia či politici.
„Moji klienti trpia radom duševných porúch ako sú záchvaty paniky, nespavosť, nekontrolovateľné výbuchy nálad, zneužívanie návykových látok, poruchy príjmu potravy, samovražedné myšlienky, závislosť na sexe či rôzne formy deviantného sexuálneho správania“, hovorí Candice Lam pre magazín South China Morning Post.
Hierarchia potrieb
Presne to je názov psychologického konštruktu, ktorý v 40. rokoch zostrojil americký psychológ Abraham Maslow (niekedy sa označuje aj ako Maslowova pyramída). Tento pán jednoducho definoval 5 základných oblastí ľudských potrieb, ktoré si bez akéhokoľvek rozdielu vierovyznania, pohlavia či rasy potrebuje ukojiť každý človek.
Pyramída začína od najzákladnejších – fyziologických potrieb, až k tým najťažšie dosiahnuteľným spirituálnym potrebám. Len v krátkosti, ide o fyziologické potreby (spánok, jedlo, sex), potreba bezpečia a istoty, potreba lásky a prijatia, potreba uznania a úcty, potreba sebarealizácie a potreba sebatranscedencie, teda akéhosi sebapresiahnutia.
Toľko k teórii. Ak to teraz prenesieme do praxe a použijeme to na skupinu bohatých a vplyvných ľudí, uvidíme, že väčšina z nich siaha v tomto rebríčku na tie najvyššie stupne, teda až k sebatranscedencii a sebaaktualizácii, keďže všetky prechádzajúce potreby majú logicky naplnené. Takto naplnený život by mal viesť k prirodzenému šťastiu.
