Aj napriek nečakanému tehotenstvu v mladom veku dnes Barbora vôbec nič neľutuje a je hrdou mamou 6-ročného syna.
Keď máš 16 rokov, pravdepodobne ťa zaujíma len to, kedy príde najbližší víkend a budeš si môcť vyhodiť z kopýtka so svojimi kamarátmi.
Toto však nebol Barborin prípad. V prvom ročníku na strednej škole sa dozvedela, že je v 14. týždni tehotenstva. Chtiac či nechtiac, mamou sa stať musela a život sa jej od základov vo veľmi mladom veku zmenil.
Aj keď vôbec nič neľutuje, pretože sa teší zo zdravého a krásneho syna, život násťročnej matky vôbec nebol ľahký. Okrem toho, že ešte nemala dokončenú strednú školu, sa taktiež musela vysporiadať s tým, že v šestnástich rokoch musela okamžite dospieť a prebrať zodpovednosť za život malého človiečika.
- Ako sa Barbora dozvedela, že je tehotná v 16 rokoch
- Aká bola reakcia jej rodiny a partnera
- Ako prebiehal pôrod
- Čo pokladá za najťažšie ako matka v takom mladom veku
- S akými reakciami v okolí sa stretla
- Ako sa jej podarilo skombinovať školu a výchovu dieťaťa
- Aké sú výhody byť takou mladou mamičkou
- Čo radí mladým dievčatám v podobnej situácii
Aká bola tvoja reakcia, keď si zistila, že si tehotná?
Otehotnela som, keď som mala iba 16 rokov a bola som prváčkou na strednej škole. Určite to bol veľký šok, pretože som to vôbec nečakala. Nepociťovala som žiadne náznaky, až na ten jeden – meškala mi menštruácia. Preto som sa vybrala k lekárke.
Čo na to hovorili tvoji rodičia?
Mama išla k lekárke so mnou a keď sme to zistili, obe sme boli zaskočené, plakali sme. Lekárka mi oznámila, že som v 14. týždni tehotenstva. Už som v podstate ani nemala na výber a dieťa som si musela nechať aj napriek svojmu mladému veku. Samozrejme to neľutujem a som veľmi rada, že mám dnes zdravého a krásneho 6-ročného syna.
Bolo ťažké vžiť sa v tak mladom veku do role matky?
Počas tehotenstva určite áno, nevedela som, čo ma čaká. Každým dňom som si však uvedomovala, že nosím pod srdcom to najvzácnejšie - svoje dieťa. V tom momente, ako sa mi narodil syn, som si uvedomila, že som matka. Vtedy sa mi zmenil svet od základov, najmä priority a okamžite sa stali prvoradé potreby môjho syna.
A ako na to reagoval v tej dobe otec dieťaťa?
On bol mojou takzvanou prvou láskou zo základnej školy, čiže sme už vtedy boli spolu nejakú dobu. Na začiatku bol samozrejme tiež šokovaný, no tešil sa.
Bol však vtedy naozaj mladý, tiež nevedel, čo ho čaká. Nehovoriac o tom, že starať sa o tehotnú ženu, keď jej hormóny pracujú, nie je žiadna sranda. Hovorí sa, že ženy dospievajú trochu skôr, čo je podľa mňa pravda. Určite preto preňho nebolo ľahké vžiť sa tak rýchlo do role otca.
Mali sme kvôli tomu aj menšiu krízu, keď sme sa na istú dobu rozišli. Mali sme pocit, že sa nemáme o čom rozprávať. Aj táto kríza nám možno pomohla pochopiť a uvedomiť si, že rodina musí držať pokope. Teraz sme vďační za každý spoločný moment.
Nezažila si nejaké hlúpe poznámky na svoju adresu kvôli tehotenstvu v mladom veku?
Tak hlavne internet je veľmi toxické miesto a reakcie ľudí na články o mladých matkách nie sú práve pozitívne. To si však k srdcu neberiem. Ten, kto sa neocitne v podobnej situácii to nemusí pochopiť.
Ja som sa hlavne obklopovala ľuďmi, ktorí sa z toho tešili a brali to ako dobrú správu. Aj učitelia boli v poriadku, dokonca sa moja triedna učiteľka tešila asi najviac zo všetkých, že budeme mať v triede bábätko.
Keď som nastúpila do školy posledný rok, iné učiteľky ma často chválili, že mám dieťa a ešte sa zvládam aj učiť. To asi niektorým mojim spolužiakom, alebo skôr spolužiačkam, liezlo na nervy, a tak som často zažívala na moju osobu hlúpe poznámky typu, že aký som bifľoš.
Ja som sa snažila to ignorovať, nakoľko som sa už necítila na ich vekovej úrovni – nezaujímali ma ich reči.
Ako prebiehal pôrod?
Syn sa mi narodil o mesiac skôr ako sa mal, čiže to bol ďalší šok. Išla som do nemocnice na vyšetrenie a zistili, že už budem čoskoro rodiť. Ja som dovtedy vôbec nič necítila, bola som v poriadku. Na ďalší deň som už začala pociťovať bolesť a aj keď to vychádzalo, že malý sa narodí, až keď budem mať 17, narodil sa ešte keď som mala 16.
Tie kontrakcie boli neskutočná bolesť a dokonca mi vtedy na izbu prišla aj skupinka mladých dievčat, ktoré študovali zdravotníctvo. Iba jedna to vydržala dokonca. Úplne som však ignorovala ich prítomnosť, bolo mi to jedno. Pôrod prebehol v poriadku a mala som šťastie.
Keď mi primár nemocnice oznámil, že mám krásneho, zdravého chlapca, veľmi som sa potešila, bol to neopísateľný pocit. V tom momente som zabudla na všetku bolesť. Narodil sa mi zdravý chlapček a to bolo jediné, na čom záležalo. Musel byť síce ešte 2 dni v inkubátore, no okrem toho sa nevyskytol žiaden závažný problém.
Aké to bolo na začiatku s bývaním a so starostlivosťou?
Samozrejme, že som nevedela, čo ma čaká, ale myslím si, že to nevie žiadna žena, ktorá čaká svoje prvé bábätko. Postupne som sa učila, ako sa starať o syna a učila som sa ako prežiť prebdené noci.
Bola som však veľmi šťastná, lebo som mala dostatok mlieka a zdravé dieťatko. Zo začiatku som bývala s rodičmi, tí mi pomáhali so všetkým. Oni sa najprv báli, že tým pádom, že som v tak mladom veku tehotná, budú sa musieť starať oni. Ale nebolo to tak, hneď sa zo mňa stala matka.
Pokračovala si popri materstve aj so školou?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo pokladá za najťažšie ako matka v takom mladom veku
- S akými reakciami v okolí sa stretla
- Ako sa jej podarilo skombinovať školu a výchovu dieťaťa
- Aké sú výhody byť takou mladou mamičkou
- Čo radí mladým dievčatám v podobnej situácii