Štýlové obleky a večere s filmovými hviezdami. Takýmto spôsobom sa obávaný gangster prezentoval pred verejnosťou.
V roku 1980 12-ročný syn Johna Gottiho vbehol nešťastnou náhodou pod susedove auto. Zrážku neprežil. Zo strachu pred Gottim sa sused John Favara rozhodol odsťahovať, deň pred odchodom bol ale unesený.
Aký bol skutočný Favarov osud so stopercentnou istotou nikto nezistil, ale hovorí sa, že ho John Gotti osobne prerezal na polovicu s motorovou pílou. Podľa ďalších tvrdení mal byť následne Favara rozpustený v kyseline. Nech už bola ale pravda akákoľvek, faktom zostáva, že Gottiho suseda už odvtedy nikto nevidel.
Johna Gottiho nedokázali istú dobu napriek veľkej snahe
odsúdiť, polícii sa preto so svojím úsmevom pravidelne vysmieval
Od 12-ročného mafiánskeho poslíčka po prvú vraždu
Zločineckú kariéru začal pomaly rozbiehať už v 12 rokoch, kedy robil poslíčka capovi rodiny Gambino menom Carmine Fatico. Prvých päť zatknutí políciou (spočiatku išlo iba o „malé“ zločiny ako pouličné bitky, kradnutie áut) si stihol odskákať už ako 21-ročný.
V 16 rokoch odišiel zo strednej školy a radšej sa venoval riadeniu svojho malého gangu z Queensu s názvom Fulton-Rockaway Boys, v ktorom sa nachádzal aj jeho neskorší blízky spolupracovník Angelo Ruggiero. V rodine Gambino, ktorá podľa hrubých odhadov dokázala svojho času zarobiť 500 miliónov dolárov za rok, sa ale túžil dostať omnoho vyššie.
V Gottiho začiatkoch skupine vládol Carlo Gambino, ktorému írsky gang zavraždil synovca. To bola príležitosť pre Gottiho, aby ukázal, čo v ňom je. So skupinou kumpánov sa teda postaral o smrť gangstra Jamesa McBratneyho. Písal sa rok 1973 a 33-ročný Gotti sa dopracoval k svojej prvej vražde, za ktorú sa však dostal za mreže. V danom období ešte stále spadal pod capa Carmine Fatica.
Po prepustení z väzenia v roku 1977 však bola rodina za jeho skutky natoľko vďačná, že ho rovno povýšila na pozíciu capa. Priamo pod sebou mal teda skupinu ďalších členov. Gotti ako capo podliehal uznávanému gangstrovi s prezývkou otec O'Neil, ktorý údajne zabíjal aj v rúchu kňaza.
Nový šéf rodiny Gambino Johnom Gottim pohŕdal
Po smrti Carla Gambina sa vedenia ujal jeho švagor Paul Castellano, ktorého časť rodiny vnímala skôr ako obchodníka než gangstra. Skupinu Gottiho ľudí Castellano považoval za podradnú a jeho odpor časom stúpal.
FBI na čele s agentom Bruceom Mouwom sa snažila o prešetrenie mafiánskych klanov a pri rodine Gambino sa zamerali aj na Johna Gottiho. Ten spolupracoval aj s mužom menom Angelo Ruggiero (synovec O'Neila), ktorý bol známy svojou výrečnosťou. Odpočúvanie jeho telefónu a bytu v roku 1981 sa teda ukázalo byť správnou voľbou.
Týmto spôsobom sa ruka zákona dostala k informáciám o obchodoch s heroínom, ktoré boli mimochodom v rámci rodiny Gambino všeobecne zakázané. V roku 1983 bol Ruggiero zatknutý, ale Gotti z toho tentokrát vyviazol bez ujmy.
Carlo Gambino (1902 - 1976)
Na druhej strane mu ale hrozilo nebezpečenstvo od šéfa Paula Castellana, ktorý chcel priekupníctvo s drogami trestať smrťou. Rovnaký postoj mal k veci aj otec O'Neil. Ten prehlásil, že keď v jeho skupine niekto začne pracovať s drogami, osobne ho zabije.
Rivalita medzi Castellanom a Gottim sa po smrti jeho mentora O'Neilla ešte viac vyostrila. Castellano sa totiž nezúčastnil jeho pohrebu, čo údajne v Gottim vyvolalo veľkú zlosť. Traja vodcovia ďalších štyroch mafiánskych klanov z New Yorku dali Gottimu na odstránenie Castellana povolenie.
Mladý John Gotti na záberoch NYPD
Zavraždenie bossa Castellana a zasadnutie na trón
Na pomoc oslovil svojho rivala Sammyho Gravana, ten jeho žiadosti vyhovel. Pred akciou si overili presný miesto i čas, kedy má Castellano doraziť, a taktiež boli informovaní o tom, že si so sebou boss rodiny Gambino vezme len jedného ochrankára.
Štyria útočníci mali na sebe oblečené svetlé plášte a ruské baranice. Identifikácia zločincov bola preto značne sťažená. Na Castellana začali strieľať v okamihu, keď vystúpil z auta. Sammy Gravano a Gotti mali celú akciu sledovať z neďaleko zaparkovaného auta.
Kráľ je mŕtvy. Presne tieto slová zaznievali z úst amerických moderátorov po tom, čo zastrelili hlavu rodiny Gambino Paula Castellana. Začiatkom roku 1986 bol za hlavu rodiny následne zvolený John Gotti. Rodina Gambino pod vedením Gottiho mala mať zhruba 23 skupín skladajúcich sa z 300 zasvätených členov a približne 2000 ďalších spolupracovníkov.
Paul Castellano (1915 - 1985)
Za stolom s Marlonom Brandom alias Donom Corleonem
Zavraždený bývalý boss sa organizáciu snažil riadiť z pozadia, jeho nástupca bol ale presným opakom a pozornosť verejnosti si značne užíval. Azda aj preto patrí s Al Caponem medzi najznámejších amerických mafiánov všetkých čias. Ihneď po prevzatí funkcie hlavy rodiny zmenil svoj štýl obliekania a taktiež začal nosiť ponožky s monogramom. Gottimu sa začalo hovoriť Don Elegán.
Faktom je, že sa jednoducho rád predvádzal a taktiež miloval spoločnosť slávnych ľudí. V jednej reštaurácii podľa portálu People napríklad zahliadol predstaviteľa Krstného otca Marlona Branda, ktorý večeral so svojimi kolegami Mathewom Broderickom a Brunom Kirbym.
Za trojicou hollywoodskych hercov preto poslal Gotti svojho človeka s prosbou, či by sa Brando nepripojil k jeho stolu. Ten súhlasil s podmienkou, že do zadnej miestnosti k mafiánskemu bossovi budú môcť prísť aj jeho kolegovia. A tak sa aj údajne stalo.
Na ulici z roztopaše zmlátil cudzieho človeka
Krátko po uchopení moci sa ale musel postaviť pred súd za napadnutie predavača z roku 1984. Nešlo však o žiadne vybavovanie kšeftov. Gotti sa s dotyčným jednoducho pohádal, rupli mu nervy a muža zmlátil, pričom mu následne ukradol 300 dolárov.
Jeho obeť však v danej dobe netušila, že žaluje obávaného mafiána, ktorý sa stal medzičasom vodcom mafiánskej rodiny Gambino. Po tomto zistení ale svoju výpoveď radšej odvolal. V tom istom roku sa Gotti opätovne dostal pred súd – a znova bol oslobodený.
Jeden z porotcov menom George Pape bol totiž podplatený. Označenie Gottiho za nevinného stálo rovných 60 000 dolárov. Zrejme aj preto sa Gotti celý čas pred súdnym procesom aj počas neho usmieval a s radosťou pózoval fotografom. Bol si totiž vedomý toho, že mu nič nehrozilo.
Zaplatiť niekomu 60 000 dolárov nebol pre Gottiho žiaden problém. New York Times vo svojej publikácii píše o tom, že slávny mafián svojho času ročne zarobil odhadom 10 až 12 miliónov dolárov v priebehu jedného roku. S peniazmi ale veľmi rád hazardoval. Počas jednej hry prehral rovných 60 000 dolárov, a teda tú istú cenu, ktorú dal za podplatenie porotcu.
John Gotti na ďalších záberoch NYPD
Nebezpečný atentát a prezývka Teflónový Don
Počas spomínaného súdneho pojednávania proti nemu stáli aj členovia jeho partie, ktorí boli informátormi FBI. To samozrejme mafiánsky boss nemohol nechať len tak. Jeden z nich bol zavraždený a telo druhého polícia nikdy nenašla.
V roku 1986 bol na Gottiho spáchaný atentát. V aute, v ktorom sa nachádzala nástražná výbušnina miesto Gottiho zomrel jeho „underboss“ Frank DeCicco.
V januári 1989 bol Gotti ďalej obvinený za pokus o vraždu muža menom John O'Connor, ktorý mal zaútočiť na podnik Gottiho priateľa. O'Connor bol zasiahnutý štyrmi guľkami, ako zázrakom ale prežil.
Zvukový záznam, na ktorom si mal Gotti vraždu objednávať, bol ale nekvalitný, a preto mafiánsky boss zostával aj naďalej na slobode. Gotti bol z dôvodu akejsi nedotknuteľnosti prezývaný Teflónový Don, čím sa odkazovalo na nepriľnavosť teflónového materiálu.
FBI začalo odpočúvať jeho klub, kde sa stretával s mafiou a politikmi
Zaujímavosťou bolo, že jeho oslobodenie neoslavovali len blízki, ale taktiež široká verejnosť. Gotti bol svojho času medzi niektorými ľuďmi vnímaný ako elegantný podnikateľ a nad jeho kriminálnou činnosťou sa akoby privierali oči. Na otázku, či mu vyššie spomínaná prezývka prekáža, mal údajne odpovedať, že je s ňou spokojný. Svojím spôsobom mala totiž značiť jeho širokú popularitu medzi verejnosťou.
Tiecť do topánok mu začalo až v priebehu sledovania jeho klubu Ravenite, kde sa na pravidelnej báze stretával s ostatnými gangstermi a s rôznymi inými spolupracovníkmi vrátane politikov. Takéto konanie bolo veľmi neobozretné.
Fotografie z podozrivých stretnutí by ale samozrejme na usvedčenie nestačili, a tak musela FBI do klubu umiestniť odpočúvacie zariadenia. Tie ale neboli veľmi platné, pretože v klube hrala hlasná hudba, ktorá znemožňovala zaznamenanie rozhovorov.
Agenti ale zistili, že vždy, keď v záznamoch utíchol šum s Gottiho hlasom, cez zadné dvere klubu odišiel do bytového domu, kde sa stretával s mafiánskymi pohlavármi. Odpočúvacie zariadenie bolo preto umiestnené tam.
Dôkazy boli jasné, ale ľudia aj tak bojovali za Gottiho oslobodenie
Na zázname bolo zreteľne počuť Gottiho ako hovorí o zavraždení istého Roberta DiBernarda a taktiež o vybavovaní si účtov s „práskačmi“. Gotti bol toho názoru, že keď si človek nie je istý, či naňho niekto nedonáša informácie, pre istotu treba podozrivého zabiť. Netreba totiž pochopiteľne riskovať.
Agentom sa týmto spôsobom podarilo zaznamenať 5 rozhovorov, čo bolo v prepočte približne 7 a pol hodín čistého času. Koncom roku 1990 boli John Gotti a jeho blízky spolupracovník Sammy Gravano zatknutí.
Pri zatýkaní bol tak ako pri predošlých súdnych sporoch vysmiaty a v dobrej nálade. Samozrejme ale netušil, že FBI disponuje mnohými hodinami jeho osobného priznania k viacerým trestným činom. Na nich mimo iného agenti zaznamenali aj očierňovanie Sammyho Gravana, jeho takzvaného „underbossa“.
Keď si Gravano vypočul Gottiho slová, rozhodol sa spolupracovať s rukou zákona a svedčiť v prospech štátu. FBI sa vďaka tomu dozvedala o množstve vrážd, o ktorých nemali ani tušenie, a to vrátane zabitia bývalého šéfa Paul Castellana. Napriek jasnému svedectvu a dôkazom sa pred súdom našli ľudia, ktorí bojovali za Gottiho oslobodenie. V roku 1992 v istom bode súdneho pojednávania mal pred budovou súdu protestovať dav v počte 800 až 1000 ľudí.
Jeden z mnohých záberov zo sledovania FBI
Na doživotie odsúdený Gotti uprednostňoval život gangstra aj pred vlastnou rodinou
Gravanove svedectvo sa ukázalo ako mimoriadne dôležité a obsiahle. Pred porotou totiž vypovedal dlhých 9 dní. V roku 1993 bol John Gotti nakoniec odsúdený za 5 vrážd a mnoho ďalších trestných činov (vydieranie, manipulácia s porotou) na doživotie. Informátora Gravana za spoluprácu s úradmi odsúdili len na 5 rokov.
„Bol posadnutý vlastnou dôležitosťou. Bol presvedčený, že ho žiadna porota nikdy neusvedčí, pretože bol Johnom Gottim, cisárom, imperátorom,“ prehlásil po jeho odsúdení agent FBI Bruce Mouw.
Kvôli Gottiho neopatrnosti a otvorenosti pri rozhovoroch s ostatnými gangstrami dokázala polícia dolapiť ďalšiu hŕbu mafiánov a prakticky potopiť celú rodinu Gambino. John Gotti zomrel vo väzení v roku 2002 ako 61-ročný.
Gotti by však napriek odsúdeniu a následnej smrti vo väzení na živote mafiána zrejme nič nemenil. Podľa jeho syna bol stelesnením gangstra, ktorý ilegálnym biznisom žil 24 hodín denne, 7 dní v týždni, pričom túto prácu uprednostňoval aj pre manželkou či deťmi.
