Na 1 mesiac som sa stala vegánkou. Čo takáto radikálna zmena narobila s mojím telom?

V prvom rade chcem upozorniť, že článok nie je návodom, manuálom, ani knižkou receptov pre potenciálnych vegánov. Je to výpoveď mňa, ako milovníka všeho druhu jedla a predovšetkým mäsa. 

Rozhodla  som sa podstúpiť isté riziko a sledovať, čo mi moje telo povie na to, keď si zo dňa na deň zredukujem jedálniček a vylúčim z neho živočíšnu zložku. V tomto článku si prečítaš moju mesačnú skúsenosť neskúseného vegána, to, či som zhrešila a záverečné rozhodnutie, či ostanem vegánom aj naďalej.  

Ako to začalo

V stravovaní som sa nikdy neobmedzovala. Nedržala som diéty, ak som ich aj skúšala, tak veľmi rýchlo skončili. Nepokúšala som sa vynechávať z jedálnička mäso, sladkosti, mlieko ani pečivo. V okolí mám množstvo vegetariánov i vegánov ale aj tých, čo nimi opovrhujú. 

V posledných rokoch sa upozorňuje na množstvo odpadu, ktoré ničí našu planétu, na škodlivý mäsový priemysel, na to, ako trpia zvieratá na bitúnkoch a farmách, a že bio vajíčka z voľného chovu nie sú až také bio, ako si myslíme. Ďalej ma zaujalo nadšenie väčšiny prívržencov vegánstva, na ich morálne a etické hlásanie o tom, ako by všetci na planéte mali byť vegánmi a ako by nám to všetkým pomohlo. 

Tiež som bola zvedavá, či to vôbec sama vydržím, keďže môj každodenný jedálniček pozostával minimálne z jednej porcie, kde sa mäso vyskytovalo. A to nehovorím o tom, že milujem burgre a moje telo si z času na čas dávku hovädzinky medzi žemľami vyslovene žiadalo. 

Toto boli impulzy, ktoré ma prinútili na jednej redakčnej porade navrhnúť (vtedy som to myslela čisto hypoteticky), že by som skúsila byť vegánkou. Náš šéfredaktor mi to v podstate rovno napísal do mesačného plánu. A takto nejak som sa stala na mesiac vegánkou. 

Čo je to vegánstvo vlastne zač

Vegánstvo je vraj empatickejší a zodpovednejší životný štýl, prečítala som si na jednom vegánskom portáli. Je to filozofia, podľa ktorej by sme nemali svojimi činmi ubližovať životom iných tvorov. Chutnú a pestrú stravu si vieme vytvoriť aj z dostupných rastlinných surovín, ktoré tým nijak netrpia (nie, mrkvu to nebolí, nemá nervovú sústavu). 

Aj vedci a odborníci odporúčajú nutrične vyváženú rastlinnú stravu, dokonca aj pre športovcov, tehotné ženy aj deti. Niečo pravdy teda na tom asi bude. V podstate ide o to, že každý tvor má právo na život na tejto planéte, kde môžeme žiť všetci bez vykorisťovania a bezvýznamného zabíjania.

V praxi to znamenalo, že som prišla do supermarketu a namiesto klasického nákupu, ktorý zahŕňal aj vajíčka, mlieko, kuraciu šunku, bambino syr, som prvé dni pol hodinu krúžila po obchode a čítala zloženie rastlinných produktov. Musím sa priznať, že som nadávala. To, čo som si doma uvarila, mi nechutilo a za 5 vegánskych vecí som zaplatila toľko, čo za 10 nevegánskych. 

Prvé dni

Prvé dni boli teda naozaj tragické. Ľudia, čo ma sledujú na Instagrame (po tejto výzve už možno ani nie) boli denne zásobovaní vegánskymi stories, kde som bola jesť, čo som jedla, čo jesť nemôžem a čo som si kúpila.

Možno pre niekoho otrava, ale naozaj som sa tým snažila žiť. Avšak, bolo mnoho ľudí, ktorí ma podporili a posielali mi rady, recepty a dobrú energiu, ako to prežiť. Dokonca niektorí tvrdili, že už ostanem vegánom nadobro. Nuž, neostala som.

Vysokohorský kiks

Je jasné, že ľudia, ktorí žijú v hlavnom meste, majú vo viacerých smeroch oveľa viac možností ako zvyšok Slovenska. Kedysi to tak nebolo, ale s príchodom trendu zdravého životného štýlu sa v Bratislave otvorilo viacero vegánskych reštaurácií, bistier či dokonca marketov.

Kým som si žila vo svojej bratislavskej bubline, vedela som sa skoro vždy vynájsť. Aj v okolí práce máme výborné reštaurácie, kde varia aj vegánsky - Foo Doo a Veg life. Porcie sú bohaté a cena primeraná.

Keď som však prvý víkend vytiahla päty z Bratislavy, a išla točiť do Jasnej na Chopok 2 000 metrov nad morom, zdalo sa, že sa môj vegánsky sen nadobro rozplynul. Od rána hladná a unavená zo šoférovania som sa ponáhľala, aby som so svojím tímom stihla poslednú lanovku o štvrtej, ktorá nás vyviezla do Rotundy na Chopok, kde som následne počula mylnú informáciu, že už nevaria.