Čo musí zvládať pes hľadajúci drogy a mŕtvoly?
Matúš Giacko je 22-ročným Popradčanom a trénovaniu psov sa venuje 11 rokov. Už od mladého veku navštevoval semináre svetovo uznávaných odborníkov v danej brandži. Ako príklad uviedol Fínku Miu Skogster či Nemca Petra Scherka.
Má mnohé skúsenosti s tréningom psov pre armádu, políciu, Horskú záchrannú službu, ale taktiež pre známe osobnosti. V súčasnej dobe trénuje taktiež fenku slovenského rapera Rytmusa menom Daphne.
- Prečo sú Slováci vyhľadávanými odborníkmi na tréning psov
- V čom spočíva tréning armádnych psov
- Ako sa Matúš dostal k spolupráci s Rytmusom
- O jeho skúsenostiach s týranými psami z rómskej osady
- Prečo môžu byť aj elektronické obojky vhodné
- Či sú psy hľadajúce drogy naozaj závislé
- Ako sa trénujú psy na hľadanie mŕtvol
- Z akého dôvodu nepodporuje zákaz ohňostrojov
Ahoj Matúš, ako si sa k práci trénera psov vlastne dostal?
Ahoj. My to máme vlastne v rodine. Už starý otec mal farmu so zvieratami a bol výnimočný v tom, že mal k svojim zvieratám vytvorený vzťah a rešpektovali ho. Keď potreboval prepraviť zvieratá, motivoval ich nejakou maškrtou a nemusel ich ťahať na reťaziach ako mnohí iní v danej dedine. Odmalička som bol preto aj s otcom spätý so zvieratami.
Takže sa to u váš v rodine ako keby dedilo.
Hej, dedilo. A teraz už u nás napríklad nemáme len psov, ale sústredil som sa aj na trénovanie so sovami. Vzťah k zvieratám mám teda skôr všeobecný, nepovedal by som, že ide len o psov.
Máš v rámci tebou vykonávanej práce nejaké osobitné vzdelanie z oblasti kynológie?
Mám strednú školu s veterinárnym odborom. Chcel som študovať kynologickú vysokú školu, ale keď som si o tomto odbore niečo zisťoval, prišiel som na to, že sú v rámci moderných vedomostí pozadu. Chodil som teda skôr na semináre a cestoval som do zahraničia. V podstate som sa učil od svetovo uznávaných trénerov.
Myslíš si, že sú v tomto pozadu len naše školy, alebo si si zisťoval informácie aj o zahraničných?
Hovorím skôr o slovenských a českých školách. Musím ale paradoxne podotknúť, že Česko a Slovensko sú akousi dynastiou v trénovaní psov, pretože sme jeden z najväčších vývozcov vytrénovaných psov do rôznych zložiek a sme považovaní za expertov napríklad v rámci záchranárskych psov. Chodia k nám kvôli tomu napríklad Chorváti, Bulhari, Poliaci či Česi a vymieňame si navzájom skúsenosti.
Kedy sa Slovensko stalo v tomto odbore také významné?
Neviem síce s určitosťou povedať odkedy, ale zjavne to máme v sebe. V minulosti sa napríklad u nás trénovali pohraniční psi na stráženie hraníc a tam plus mínus začala taká ta naša pedantnosť na psov.
Spomínal si aj trénovanie psov pre armádu. V čom sa taký tréning odlišuje od výchovy psa pre bežných majiteľov?
Tu nejde ani tak o tréning, ako skôr o výber psa. V podstate on musí byť osobnostne zdatný na to, aby zvládal náročné situácie. Keď máš psa v slovenskej armáde či polícii, tak potrebuješ mať silného jedinca. Treba si teda vybrať vhodné šteniatko. My vlastne trénujeme psa približne od štyroch týždňov. Študujeme 3-4-5 generácií konkrétneho psíka a tam si už vyberieme, či bude pes povahovo zdatný.
Potom ho trénujem približne do jedného roku, kde si ho následne ako keby otestujú. Čiže líši sa to veľmi, lebo taký vojenský pes musí zvládať rôzne krízové situácie ako streľba, väčší hluk, krik. Ten pes sa nesmie zľaknúť ničoho. Pri armádnych psoch ale tvoríme v podstate dve formy osobnosti.
Na jednej strane musí vychádzať s každým, čiže keď dáš jeho vodítko inej osobe, nemôže reagovať neprimerane. Na druhej strane ho treba naučiť, aby ochraňoval svojho majiteľa/psovoda. V prípade nebezpečia musí vedieť do pár sekúnd zareagovať a vyhodnotiť správne situáciu.
Vhodnú povahu psa teda dokážeš v podstate zistiť len z rodokmeňu? Alebo do toho rátaš aj iné faktory?
Približne áno. Ale potom prejde šteňa do pubertálneho veku. Čiže nemôžeš jeho povahu predpovedať s určitosťou, ale dokážeš ju vopred aspoň plus mínus odhadnúť.
Čiže čas od času nájdeš silného jedinca a v puberte sa pes náhle zmení?
Áno, presne tak, už sa mi to stalo. To máš viac-menej ako u ľudí. Záleží aj na tom prostredí. Ak človek napríklad vyrastá na základnej škole v jednom meste a presťahuje sa inam, kde mu škola, prostredie či okolie nesadne, dokáže mu to ľahko zmeniť život.
Ako si sa k dostal k trénovaniu psov pre armádu?
S otcom, ktorý má firmu zameranú na výživu psov, som chodil na rozvozy k veľkochovateľom a tí majú rôzne kontakty. Takže vďaka otcovi spolupracujem s jednou košickou firmou, ktorá trénuje psov pre slovenskú armádu. Potom spolupracujem napríklad aj s ďalšími firmami ako je Pet Farm Family. Tí sa na vysokej úrovni venujú výžive psov, ale oni skôr podporujú domácich psov.
Na tvojom webe som si všimol aj pozitívne hodnotenie od Horskej záchrannej služby, ktorej si mal podľa ich vyjadrenia pomáhať taktiež so svojím otcom. On v tomto odbore niekedy taktiež pracoval či pracuje?
Nie, nepracuje. Ak organizuje naša Horská záchranná služba kurzy, tak im spoločne pomáhame, odovzdávame im svoje vedomosti. To je ale z jeho strany všetko.
Spomínal si mi taktiež, že trénuješ Rytmusovho psa. Ako si sa s ním dostal do kontaktu? A spolupracoval si aj s inými známymi Slovákmi či Čechmi?
