Aj posteľ dokáže byť poriadne strašidelným miestom.
Každý večer zažíva množstvo ľudí na svete problémy spojené so spánkom. Často pritom ide o vážne psychické problémy, ktoré im spôsobujú komplikácie v konečnom dôsledku spojené aj s fyzickým zdravím.
Nedostatok či poruchy spánku predsa vplývajú aj na náš celkový výkon, množstvo vyplavovaných hormónov a vo finále tak aj náladu. Poďme sa preto pozrieť na niektoré z problémov, ktoré trápia hromadu ľudí.
Vážne nočné mory
Každému z nás sa občas prisní zlý sen, mnohým sa to však deje pravidelne. Chronické nočné mory môžu mať veľké množstvo príčin. Často trápia ľudí s vážnymi fyzickými chorobami ako bolesti srdca, no vznikajú tiež z depresií alebo úzkostí.
Do ďalšej kategórie ich pôvodu spadajú lieky regulujúce alebo liečiace psychické choroby. Antidepresíva, anxiolytiká či hypnotiká (napríklad Stilnox) môžu mať negatívny vplyv na kvalitu spánku, a to aj napriek tomu, že ťa niektoré z nich majú za úlohu uspať.
Pri zaspávaní môžu ľudia zažívať dlhé stavy medzi bdením a spánkom, zažiť námesačnosť a tiež chvíle, kedy sú fyzicky prebratí, avšak myseľ stále spí. V kombinácii s halucináciami tak človek zažíva lucidné snenie a miesto dvoch očí vidí štyri, alebo ho obkľučujú rôzne tmavé postavy.
Strašidelná spánková paralýza
Keď sa niekto zobúdza zo spánku, ale mozog nezobudí všetky svoje súčasti, prichádza k spánkovej paralýze. Telo aj myseľ takpovediac napoly spia a napoly bdejú. O spánkovej paralýze si toho určite počul už veľa hrozného, no nie vždy človek vidí temné obrysy desivých postáv či svojich nepriateľov (o strašidelný zážitok ide v 82 % až 96 %).
Najväčším problémom je zmätená myseľ, ktorá si uvedomuje svoje bdenie a okolie, všetky zmysly totiž fungujú. Nedokáže však ovládať celé ľudské telo, a človek tak bezmocne leží na posteli, pričom je odkázaný na svoju vystrašenú myseľ.
Keďže paralýzu sprevádzajú aj nočné mory, výsledkom sú strach, desivé predstavy a, samozrejme, halucinácie. Často súvisia s votrelcami v izbe, so znepokojujúcimi bytosťami brániacimi dýchaniu či s pocitmi vetra na tvári.
Mimo svojho tela
Jedným z najčastejších nepríjemných pocitov spojených so spánkom je depersonalizácia. Človek má pocit, akoby jeho myseľ a zmysly unikli z telesnej schránky a osamote putujú svetom.
Často pritom nastáva stav, kedy sa osoba pozerá na svoju telesnú schránku „zvonku“, niekedy dokonca priamo zhora. Telo pritom prirodzene spí a niekto ho vníma aj ako mŕtvolu, čo myseľ logicky poriadne vydesí a rozhodne nejde o príjemný zážitok.
Takzvaná depersonalization-derealization disorder však za život postihne množstvo ľudí. Vážnejšie prípady následne dokážu v hlave narobiť poriadny zmätok a pri dlhodobom pretrvávaní môže mať osoba problém rozlíšiť, čo je realita a čo len neovládateľné plynutie udalostí, ako je tomu pri derealizácii.
Desivý pád do prázdnoty
Takzvaný hypnic jerk je jedným z najbežnejších spánkových problémov a našťastie sa u ľudí nevyskytuje pravidelne, skôr ho s minimálnou frekvenciou zažíva väčšie množstvo osôb (až 70 %).
A možno si ho zažil už aj ty. Stalo sa ti už niekedy, že v posledných momentoch fázy zaspávania nastal zákerný pocit pádu niekam dolu a dozadu? Vždy, keď už máš pocit, že to so strachom nezvládneš, tebou neočakávane trhne a ty sa zadýchaný prebudíš.
Nie je pritom jasné, čo toto trhanie svalmi spôsobuje – jedna teória hovorí o poruche svalov, ktoré sa týmto spôsobom pri zaspávaní uvoľňujú, ďalšia zasa o falošnej predstave mozgu presvedčenom o tvojom páde. Následnými šklbnutiami svalov sa ťa snaží mimo tvojej vôle zachrániť, aj keď sa v skutočnosti len váľaš v posteli.
Nezastaviteľné útoky paniky a hrôzy
Tie postihujú najmä deti a mladých ľudí, pričom vôbec nevieme prečo. Pojem pavor nocturnus označuje priamočiary útok hrôzy a paniky, ktorý človeka sprevádza pri prebúdzaní.
Experti dnes nedokážu povedať, či sa zo spánku budíme práve kvôli strachu, no podľa ostatných znakov je to viac než pravdepodobné. Ľudia trpiaci týmito psychickými útokmi vlastnej mysle často vystrelia do sedu so zrýchleným dychom a vystrašeným výrazom na tvári. Dokonca pritom občas aj kričia.
Najhoršie však je, že postihnutí ľudia veľakrát skrátka nedokážu opísať, čo tak desivé ich zo spánku vytrhlo, že sa zobudili celí spotení a zadýchaní.
