Lisbeth Salander prichádza s novou tvárou.
Švédska trilógia Milénium zožala značný medzinárodný úspech a bolo iba otázkou času, kedy sa jej chopí Hollywood. Pôvodnú trilógiu budem v tomto texte ignorovať, pretože nový zárez do tejto série je reštartom/rebootom/pokračovaním filmu s Danielom Craigom a Rooney Mara. Aj keď ani jedného z nich na plátne neuvidíte.
Sony totiž malo s adaptáciami bestsellerov Stiega Larssona veľké plány. Mužom, ktorí nenávidia ženy, bol pridelený veľkorysý rozpočet, vynikajúci kasting a najmä režisérsky dohľad Davida Finchera. Aj napriek kvalitám výsledku sa však očakávaný úspech nedostavil.
Severské detektívky sa však tešia veľkej popularite a bola by škoda nevyužiť šancu na reparát. S nižším rozpočtom, obsadením aj režisérom. Finchera tak zastúpil dobre sa rozbiehajúci začiatočník Fede Alvaréz (remake Evil Dead, Don´t Breathe). Už podľa tohto angažmá bolo evidentné, že sa pôjde po nových cestičkách.
Príbeh sa odohráva tri roky po The Girl With a Dragon Tattoo. Lisbeth Salander (Claire Foy) má za úlohu hacknúť program ovládajúci jadrové hlavice a vrátiť ho späť jeho tvorcovi. Všetko sa však skomplikuje a hlavná hrdinka bude potrebovať pomoc od svojho bývalého milenca a novinára Mikaela Blomkvista (Sverrir Gudnason). Obom tak pôjde po krku NSA, švédska polícia aj ruská mafia.
Už z popisu deja je jasné, že Dievča v pavúčej sieti bude odlišný typ filmu ako jej predchodca. Tam, kde Fincher upútaval úžasne temnou atmosférou a postupným odkrývaním tajomstiev, sa Alvaréz pohybuje skôr v žánri špionážneho thrilleru. A občas poriadne béčkového.
Podobný McGuffin sa v súčasnosti môže prepiecť akurát nadsadeným dobrodružstvám Ethana Hunta. V tejto látke pôsobí nepatrične podobne, ako zázračné hackovanie, špeciálne ostreľovacie zariadenia, telenovelové zvraty alebo hláškujúci počítačoví maniaci.
Toho všetkého sa tu dočkáš a mám pocit, že pravoverných fanúšikov Lisbeth Salander a Mikaela Blomkvista čaká studená sprcha. Neviem, ktoré prvky pochádzajú z predlohy (nečítal som ju) a ktoré sú výmyslom hollywoodskych scenáristov, ale výsledkom je značný guláš.
Spájajú sa tu totiž svety fungujúce podľa úplne odlišných zákonov. V tieni béčkových atrakcií sa tak stráca celkom zaujímavý motív viny, odpustenia a osudových rozhodnutí. Žánrové pravidlá špionážnej prepálenej zábavy a temného thrilleru totiž nie sú úplne kompatibilné.
Jedna noha podkopáva druhú a trvá pomerne dlho, pokiaľ sa naladíš na to, že tentoraz ťa čaká namiesto inteligentnej kriminálky béčková jazda (nič proti nej). Funguje film aspoň na tejto úrovni? Prekvapivo áno.
Fede Alvaréz je veľmi snaživý remeselník, točiaci s veľkou chuťou. Podobne, ako pri jeho predchádzajúcich počinoch, sa aj tu dočkáme množstva skvelých momentov. Uruguajský rodák vie, aké silné zbrane má v podobe efektnej kamery, strihu alebo kreatívneho využívania zvuku. A nebojí sa ich využiť.
Občas na nás vybafne zaujímavý rakurz alebo jazda, ktoré perfektne dynamizujú dianie na plátne, príbeh veľmi svižne odsýpa a opäť sa dokazuje, že zvuková rytmika dokáže divy. Nuda teda nehrozí.
Na film sa veľmi dobre pozerá a vo svojej blbosti (nemyslené pejoratívne) je dostatočne zábavný. Pánska konkurencia v podobe Jamesa Bonda, Jasona Bourna alebo Ethana Hunta je síce kvalitatívne inde, no dievča s dračím tetovaním sa snaží uhrať aj napriek scenáristickým faulom aspoň remízu.
A darí sa jej to celkom slušne aj vďaka svojej predstaviteľke. Claire Foy (First Man, seriál The Crown) sa vydáva inou cestou než Rooney Mara. Jej Lisbeth nie je (až na svoje antré) nepredvídateľnou psychopatkou, ale "iba" divným dievčaťom s traumou, ktorá sa na nej nemilo podpísala.
Logicky síce nie je tak zaujímavá ako jej predchodkyňa, no je omnoho sympatickejšia. Čo príbehu celkom pomáha, pretože Blomkvist je v Gudnasovom podaní prekvapivo nudnou postavou. Možno aj preto, že je výrazne odsunutý na druhú koľaj.
The Girl in the Spider's Web je veľmi rozporuplným projektom a páčiť sa ti bude podľa toho, aké máš od neho očakávania. Pokiaľ sa tešíš na temné strhujúce dielo plné sofistikovaných odhalení a silnej atmosféry, bude to bolieť.
Ak sa však naladíš na dobre odvedené špionážne remeslo, mohol by si sa príjemne nenáročne zabaviť. Tvorcom to netreba mať za zlé. Ich predchádzajúci pokus nepekne komerčne vyhorel a bolo jasné, že ak sa bude v sérii pokračovať, pôjde sa podľa iných pravidiel.
Je to škoda? Určite áno. Je však daň za to až tak veľká, aby sme nad Alvarézovim kúskom lámali palicu? Ani nie. Ponúka totiž dosť výborných scén na to, aby stál za zhliadnutie. Mojich šesť z desať je tak akýmsi kompromisom medzi premárnenou príležitosťou a slušnou jednohubkou.
