Maria Mandl zajatkyne bičovala až do chvíle, kedy už nevládala dvihnúť ruku.
Pokiaľ ste si v hlave niekedy ospravedlňovali činy nacistických vojakov či dozorcov koncentračných táborov, ktorí konali na príkaz veliteľa, vedzte, že Maria Mandl určite nepatrí medzi spomínané prípady.
Väčšiu radosť, než fyzické a psychické týranie zajatcov, jej robilo azda len posielanie nevinných žien a detí na smrť. Všetko ale, ako inak, konala z vlastnej vôle, na vlastnú zodpovednosť, a bez akéhokoľvek prinútenia, za čo si vyslúžila prezývku The Beast – Beštia.
Maria Mandl sa ešte v roku 1938 ako 26-ročná mladá žena dobrovoľne prihlásila k práci v nacistických táboroch smrti. Jej prvým pracoviskom sa stal tábor v Lichtenbergu, kde boli posielané výlučne ženské zajatkyne, a Mandl sa ujala pozície radovej dozorkyne (Aufseherin). V tábore spolu s ňou pracovalo ďalších 15 ženských dozorkýň. Žiadna z nich však neoplýva takou sadistickou povahou, ako práve Maria.
Maria po zajatí (s chybou v priezvisku)
Ženy nechala vyzliecť a osobne ich zbičovala
V koncentračných táboroch v Nemecku pôsobilo 55 000 tisíc dozorcov, pričom len 3 700 z toho tvorili ženy. Nešlo teda o úplne bežné povolanie vykonávané ženami, no taktiež ani o žiadnu netradičnú výnimku. Vedúci z SS pre prácu dozorkýň hľadali ženy vo veku od 21 po 45 rokov.
Tie zväčša pochádzali z nižších až stredných tried a neoplývali výraznými pracovnými skúsenosťami z minulosti, ktoré by boli relevantné pre prácu dozorkyne. Prevažne malo ísť o bývalé učiteľky, kaderníčky a podobne. Od žien bola ale vyžadovaná vernosť k cieľom Hitlerovej ríše aj k samotnému vodcovi.
Druhá svetová vojna bola pre Mariu požehnaním a koncentračné tábory miestom, kde zo seba mohla dostať všetkých svojich démonov, o čom sa veľmi rýchlo presvedčili obete jej nezastaviteľného teroru.
Jedna z preživších zajatkýň sa neskôr rozpovedala o tom, aké hrozivé podmienky zažívali všetky väzenkyne v Lichtenbergu . Podľa jej slov mali byť ženy pri akomkoľvek malom porušení zákazu vyzlečené, priviazané k dreveným stĺpom a zbité do krvi.
V poslednom bode sa veľmi rada do veci zapájala práve Maria Mandl, ktorá zajatkyne porušujúce určité zákazy bila kým jej sily stačili. „Mandl nás potom bez štipky súcitu mlátila až pokým už nebola schopná zdvihnúť ruku,“ prehlásila niekdajšia zajatkyňa Lina Haag.
Zajatkyňu dokopala na smrť
Vďaka svojmu nekompromisnému prístupu sa Maria postupom času kariérne posunula na pozíciu Oberaufseherin – vedúcu stráže. V tomto kariérnom raste jej pomohlo aj pripojenie sa k nacistickej strane v roku 1941.
Už v roku 1939 sa ale z Lichtenbergu presunula do výrazne väčšieho tábora v meste Ravensbrück, kde si svoju neskôr nadobudnutú pozíciu samozrejme mimoriadne užívala.
Mandl v jej novom postavení mohla v prípade porušenia pravidiel rozkázať radovým dozorkyniam, aby na zajatkyniach vykonali trest. Podľa výpovede svedkov z Ravensbrück si ale Maria veľmi rada zašpinila vlastné ruky a vždy si našla dôvod na to, aby mohla svoje obete fyzicky týrať.
