- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Meno Jameson sa nespája len s lahodnou írskou whiskey.
Bohatí a vplyvní ľudia sa veľakrát dostanú k všetkému, na čo si len pomyslia. Príkladom môže byť aj hrozivá udalosť z africkej expedície z konca 19. storočia, vedenej svojho času veľmi slávnym novinárom a cestovateľom Henrym Mortonom Stanleym.
Tej sa mimo iných dobrodruhov zúčastnil aj James Jameson, prapravnuk Johna Jamesona, zakladateľa spoločnosti, a teda dedič dnes už veľmi populárnej whiskey, ktorý bol za svojho života taktiež vášnivým maliarom a údajným obdivovateľom kanibalizmu. Jeho túžba zhliadnuť proces konzumácie ľudského mäsa mala byť naplnená v roku 1887 v priebehu expedície.
Výpovede svedkov hovoria o tom, ako si počas výpravy na území dnešného Konga od jedného afrického kmeňa kúpil 10-ročnú otrokyňu. Jej služba svojmu pánovi však bola krátka, pretože Jameson sa kvôli svojim zvráteným túžbam rozhodol nevinné dievča darovať kanibalom.
Ako očitý svedok kanibalizmu a amatérsky maliar si samozrejme celý akt vraždy a konzumácie obete zaznamenal prostredníctvom niekoľkých malieb. Tento príbeh nie je žiadnou neoverenou legendou, ale skutočnou udalosťou, ku ktorej existuje viacero spisov.
Jameson mal byť na výprave do Afriky mimoriadne nevhodným spoločníkom, čo potvrdil aj líder expedície Henry Morton Stanley, ktorý s Jamesonom zažil mnohé problémy a obvinil ho z nelojálnosti, porušenia sľubov, krutosti, zbabelosti a taktiež z vraždy.
Väčšina členov výpravy púť Afrikou neprežila
Afrika bola koncom 19. storočia omnoho nebezpečnejším a nehostinnejším prostredím, než by sa mohlo zdať. Na putujúcich cudzincov čakalo množstvo nebezpečia zo strany miestnych kmeňov, zvierat, ale taktiež z pomerne rozšírených chorôb. Cesta do stredu Konga si preto vyžiadala mnohé obete. Z pôvodných 271 členov výpravy na jej konci zostalo iba 60.
Oficiálnym cieľom misie bolo nájsť egyptského koloniálneho guvernéra Emina Pashu. V skutočnosti išlo ale o plnenie zámerov belgického kráľa, ktorý si brúsil zuby na novú kolóniu. Behom expedície sa jej účastníci zastavili v osade nazývanej Lokandu, ktorá sa nachádzala na mieste súčasného Konga (vtedy známeho ako Ribakiba).
Táto osada bola údajne miestom, kde ste sa mohli stať svedkom kanibalizmu. Niet divu, že práve v Lokandu Jameson prejavil svoj záujem o získanie netradičnej skúsenosti, ktorý sa stal vďaka miestnym náčelníkom skutočnosťou. Obchod mal sprostredkovať priekupník s otrokmi menom Tippu Tip.
Život mladej otrokyne bol hodný šiestich vreckoviek
Jamesonov sudánsky tlmočník Assad Farran mu predložil náčelníkov návrh, ktorý ponúkal 10-ročnú otrokyňu v hodnote šiestich vreckoviek. Po zaplatení bolo dievča predvedené miestnym kanibalom, kedy mal údajne muž vedúci dievča (niektoré zdroje hovoria, že slová odzneli od otrokára, iné píšu o náčelníkovi) povedať: „Toto je dar od bieleho muža, ktorý túži potom, aby ju videl skonzumovanú.“
Ako ďalej vo svojich neskorších listoch tlmočník Farran prezradil, dievča bolo následne priviazané k stromu. Kanibali si chvíľu brúsili svoje nože, na čo jeden z nich bez akéhokoľvek zaváhania bodol dievča dvakrát do brucha.
Obeť zvráteného kanibalistického obradu nevydala ani hlásku, ale očami hľadala v prítomných pozorovateľoch pomoc. Tej sa jej však nedostalo. Podľa výpovedí svedkov totiž vedela, aký osud ju v blízkych minútach čaká. Azda aj preto sa žiadnym spôsobom nebránila. O niekoľko krátkych momentov na to už bola mŕtva.
Jameson namaľoval 6 obrazov
Počas vraždy a neskoršej konzumácie jej majiteľ Jameson pokojne sedel a robil si náčrtky celého procesu. Po zvrátenom obrade Jameson odišiel do svojho stanu a pokračoval v práci s vodovými farbami. V konečnom dôsledku vzniklo 6 malieb.
Prvá z nich znázorňovala dievča pripútané k stromu, druhá zachytávala bodnutie do jej brucha a na tretej maľbe kanibali nebohú obeť pomaly krájali. Štvrtý, piaty a šiesty obraz sa, ako inak, venoval už konzumácii častí ľudského tela.
Namaľované zobrazenia, z ktorých by mrazilo každého súdneho človeka, následne Jameson ukazoval náčelníkom a pýtal si ich odobrenie. O udalosti vraždy a kanibalizmu okrem Farannovej písomnej výpovede existuje aj písomný záznam samotného objednávateľa vraždy Jamesa Jamesona.
Dedič whiskey svoju vinu rázne poprel
Ten sa ale výrazne líši. Jameson v ňom píše o tom, že o sledovanie kanibalizmu nemal nikdy záujem a po zavedení do stanu, kde sa už obrad údajne vykonával si myslel, že ide iba o vtip. Podľa jeho písomného vyjadrenia neveril, že by dievča bolo zavraždené, a preto pokojne zaplatil pýtaných 6 vreckoviek.