Festung Pressburg, tede pevnosť Bratislava. Aj tak nazýval naše hlavné mesto.
Druhá svetová vojna zasiahla do životov všetkých Európanov. Svoje si vytrpeli najmä Poliaci, Židia, Rusi a kvantá ďalších skupín. Slovákov by sme však mohli zaradiť do skupiny, ktorá najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva prežila pomerne dobre.
Samozrejme, rozbilo sa Československo, Slovenský štát bol značne oklieštený Maďarmi i Poliakmi, vypuklo u nás povstanie a podobne.
Avšak nakoľko sme sa stali nemeckým satelitom, boli sme ušetrení od najväčších zločinov proti ľudskosti. Bratislavu so zemou nezrovnali ani nás neasimilovali. A práve o našom hlavnom meste bude teraz reč.
Začatie výstavby opevnenia
Ešte pred vypuknutím konfliktu, keď Československo začalo pociťovať nebezpečenstvo z rozpínavej politiky susednej Tretej ríše, sa dalo do budovania obrany. Nakoľko vieme, čo pre spoločný národ znamenala prvá svetová vojna, krajina sa snažila pripraviť na ďalšie možné nezhody. Jedným z opatrení, ako si zabezpečiť rešpekt pred okolitými štátmi, bolo aj vybudovanie dobrej armády.
Jedným z veľkých strašiakov pre cudzie mocnosti bolo práve naše opevnenie. Mali sme ho rozmiestnené najmä na hraniciach Čiech, Moravy a južného Slovenska. Súčasťou tohto valu bolo aj opevnenie v Bratislave, resp. Petržalke.
Obranný val v Petržalke
Na južnom brehu Dunaja v oblasti nášho hlavného mesta bol vybudovaný silný obranný systém. Pozostával z niekoľkých bunkrov, protitankových zátarasov a kopy ďalších objektov. Veľa z nich sa zachovalo dodnes.
Laicky povedané, ak by chcel niekto dobyť Bratislavu, musel by si poradiť a jej opevnením, čo v tridsiatych rokoch minulého storočia nemuselo byť jednoduchou úlohou. Celkovo celé československé opevnenie, ktoré vzniklo (kvôli geopolitickej situácii), by v prípade otvoreného konfliktu bolo ťažkým orieškom aj pre agresívne Nemecko.
Zničenie Československa
Všetky skutočnosti týkajúce sa možnej vojny Nemecka a Československom si uvedomoval aj sám Adolf Hitler. Ako je už však dávno jasné, československé a ani petržalské opevnenie so svojím vojskom nemusel nikdy dobýjať.
Všetko vyriešila pre nás neslávne známa Mníchovská dohoda, kedy museli byť pohraničné územia ČSR odstúpené Nemecku. Následne došlo ešte aj k viedenskej arbitráži. „Prežil“ len Slovenský štát, no bol satelitom Hitlera, a tak už o svojom osude nemal ako rozhodovať.
Adolf Hitler na návšteve v Bratislave
Ríšsky vodca povzbudený ďalším úspechom sa rozhodol do Petržalky prísť osobne. Udialo sa tak 25. októbra v roku 1938. So svojimi kumpánmi si išli poprezerať ich nové územie. Petržalka i neďaleký Devín totižto pripadli Tretej ríši.
Nešlo však o žiadnu oficiálnu návštevu spojenú s tradičným vítaním sa s najrôznejšími miestnymi predstaviteľmi. Hitler si len takpovediac odbehol z neďalekej Viedne, kde už na návšteve bol. Hlavným bodom jeho vtedajšieho programu teda bolo spomínané obzretie si petržalského opevnenia.
Oslovilo ho, a tak vstúpil aj do útrob bunkru B-S 4. Dvojpodlažný vojenský objekt mal za úlohu brániť vstup do Petržalky. Bol vyzbrojený guľometmi a tiež aj protitankovým kanónom. Ide o jediný bývalý československý bunker, ktorý kedy navštívil sám Hitler.
Keď už sa nachádzal v Petržalke, teda v Engerau, využil možnosť aj nahliadnuť na druhý breh Dunaja. Miestečká Bratislavy si prezeral ďalekohľadom a traduje sa, že keď zahliadol sochu československého leva (dnes pred Euroveou na nábreží), vyslovil vetu: Tá mačka musí preč!“ - „Die Katze muss weg!“
Hitler je dodnes, jednoducho povedané, pojmom, a preto si už vtedy ľudia vážili jeho prítomnosť. Uctili si ho tým, že po ňom pomenovali nielen námestie, ale aj samotnú ulicu. Ak by ste dnes chceli stáť na bývalom Hitler Platz, stačí vám ísť na Hlavné námestie.
Čo sa týka ulice Adolf Hitlerstrasse, ak by sa nebola bola premenovala, dnes by sa nachádzala na mieste Zadunajskej cesty v severnej časti Petržalky.
Zdrojom fotografií z Hitlerovej návštevy nám bola stránka ba.foxy.sk.
