Síce bez strašidiel a posadnutých, ale rovnako desivo.
Učebnice filmovej teórie nám síce hovoria, že na to, aby sme nejaké dielo mohli klasifikovať ako horor, musia v ňom byť prítomné nadprirodzené prvky. Z teoretického hľadiska je táto téza možno pravdivá, na druhej strane sami iste uznáte, že takéto zúženie by bolo pre divákov a fanúšikov príliš zväzujúce.
Existuje totiž mnoho hororov, ktoré na to, aby vás vydesili, nepotrebujú démonov, bledých duchov ani iné nadprirodzené fenomény. V našom článku sme sa pozreli na tie najzaujímavejšie z nich.
Vylúčili sme nielen duchariny či satanské horory, ale aj sci-fi a vôbec všetko, čo nie je ukotvené v realite. Pevne veríme, že si medzi vybranými snímkami nájdete svojho favorita.
Čeľuste (réžia: Steven Spielberg, 1975)
Legendárny horor Stevena Spielberga patrí k tým dielam, ktoré videl snáď každý. Pokiaľ ste však predsa len z nejakého dôvodu Čeľuste nevideli, určite to napravte. Napínavý príbeh si vystačil s jedným žralokom a skupinou lovcov snažiacich sa ho za každú cenu zneškodniť.
Výborná réžia, mrazivá hudba, perfektní herci. Stojí za pozornosť pripomenúť, že Čeľuste si (ako jeden z mála hororov) odniesli štyri nominácie na Oscara, vrátane ocenenia pre Najlepší film. Premeniť dokázali Oscara za strih, hudbu a mix zvuku. Snímka si vyslúžila aj niekoľko sequelov, ale tie nestoja za vašu pozornosť.
Psycho (réžia: Alfred Hitchcock, 1960)
Kultové a nezabudnuteľné dielo Alfreda Hitchcocka sa už nezmazateľným spôsobom zapísalo do dejín kinematografie a výrazne inšpirovalo mnoho ďalších tvorcov.
Dnes je už zaslúženou klasikou žánru a ani zub času mu z pôsobivosti a intenzity nič neuberá. Perfektné herecké výkony, napätie od začiatku do konca, invenčná práca so strihom a kamerou a démonický Anthony Perkins v jednej zo svojich najznámejších úloh. Čo viac si priať?
Halloween (réžia: John Carpenter, 1978)
Halloween patrí k základným kameňom, ktoré pomohli stvoriť nový sub-žáner hororu: slasher. Nechajme teraz bokom, že tento slasher sa časom zmenil na nudné, lacné béčka plné krvi a prvoplánovej nahoty (česť výnimkám). Napokon, ani samotnému Halloweenu sa tieto veci nevyhli v jeho početných sequeloch.
Z nich stojí za zmienku snáď len Halloween 2 a Halloween H20. Úplne prvý film je však úplne z iného súdka: pomalý, mrazivý a dômyselne budujúci atmosféru desu a strachu. Vraždiaci maniak Michael Myers sa stal (spolu s Jasonom Voorheesom) neoddeliteľnou súčasťou popkultúry. Uvidíme, ako dopadne chystaný reboot.
Saw (réžia: James Wan, 2004)
Dá sa povedať, že zo Saw sa už tiež stala akási novodobá klasika. Bez ohľadu na stále slabšie sequely, prvý diel je ukážkou výborného režisérskeho umu a originality. Postavy sú vystavené neľahkej voľbe, atmosféra je patrične špinavá, depresívna a nepríjemná.
O záverečnom twiste si môžeme myslieť všeličo, ale mnohých z nás svojho času určite prekvapil. James Wan už týmto filmom ukázal, aký talent v ňom drieme a že sa s ním rozhodne musí počítať. A ako všetci vieme, vyplnilo sa to do bodky.
Misery (réžia: Rob Reiner, 1990)
Dobrých adaptácií kníh Stephena Kinga je pomálo. Nie však, pokiaľ sa réžie ujme Rob Reiner. Tvorca kultového Stand By Me sa v prípade tohto dramatického thrilleru pustil do veľmi náročnej látky. Drvivá väčšina deja sa totiž odohráva v jednej miestnosti.
Vďaka precíznej réžii a hereckému obsadeniu sa mu ale podarilo zložitý námet spracovať takým spôsobom, že sa z neho časom stal kult. Mrazivá Kathy Bates v životnej role sa stala symbolom tohto filmu, ktorý rozpráva o šialenej fanúšičke.
Tá jedného dňa zachráni život ťažko zranenému spisovateľovi. Ten je zhodou okolností jej najobľúbenejším. Veľmi skoro však zisťujeme, že ho zo svojej opatery nebude chcieť len tak prepustiť.
Texaský masaker motorovou pílou (réžia: Tobe Hooper, 1974)
Milión remakov a pokračovaní nikdy neprekoná tento klenot. Jeden zo zakladateľov vlny exploitation hororov podliehal v dobe svojho uvedenie paľbe kritikov. Čas z neho však vybrúsil diamant, z ktorého si brali príklad celé zástupy tvorcov.
Brutálnych scén sa pred kamerou neobjavuje toľko, koľko by ste si podľa názvu predstavovali. Ak však na krvavé scény dôjde, majú nádych originality a v podstate každá je dnes už legendou. Pôvodná verzia Texaského masakra nie je oproti tej novej prvoplánovo brutálna, ale stavia na atmosféru a aj po rokoch šokuje.
Don't Breathe (réžia: Fede Alvarez, 2016)
Don't Breathe je žiarivým predstaviteľom po všetkých stránkach fungujúcej hororovej žánrovky. Výborne natočené a napínavé od začiatku do konca. Alvarez sa nikde zbytočne nezdržiava a postupne pridáva plyn a tempo, ktoré sa nestratí do samotného konca.
Iste, niekto by sa mohol pozastaviť nad pohotovosťou a silou slepého vojnového veterána, ale to zážitok nijako nekazí. Alvarezov doručil parádnu adrenalínovú jazdu a ústredný originálny nápad (slepý badass veterán vs. mladí zlodejíčkovia) vyťažil až na dreň.
Vreskot (réžia: Wes Craven, 1996)
Ďalšia známa kultovka spadajúca do slaher hororov, hoci nie tak celkom. V dobe Vreskotu už bol tento žáner pomerne sprofanovaný a nudný. Wes Craven teda prišiel s originálnym konceptom, do klasického hororu o magorovi v maske primiešal humor, satiru a funkčné pohrávanie sa s klišé žánru.
Vytvoril teda inteligentnú paródiu, ktorá funguje aj v čisto hororovej podobe, pre rozhľadenejších divákov však ponúka zábavnú hru s konvenciami a odkazovanie ku klasikám žánru. Vreskot sa tiež dočkal niekoľkých nie úplne márnych pokračovaní, s odstupom času ale môžeme povedať, že prvý diel sa do spomienok divákov zapísal asi najviac.
The Invitation (réžia: Karyn Kusama, 2015)
Nenápadný horor, ale bola by rozhodne škoda, ak by ste ho minuli. Oplýva totiž skvostnou paranoidnou atmosférou a štýlovým vizuálom.
Čo nie je maličkosť, keď uvážime, že vlastne celý dej sa de facto odohráva v jednom dome, kde sa koná honosná večera priateľov, ktorí sa už dlho nevideli. Ale zdá sa, že tu niečo nesedí a atmosféra je veľmi napätá.
Režisérka umne buduje atmosféru postupného znepokojenia a zneisťovania, takže v určitej chvíli naozaj neviete, čo sa chystá, ale tušíte, že niečo veľmi zlé. Avšak ani po tom, čo tvorcovia "vyložia karty na stôl" The Invitation nestráca napätie a nepotrebuje na to žiadnych bledých duchov ani démonov z pekla. Výborné.
You're Next (réžia: Adam Wingard, 2011)
Adama Wingarda ste možno po jeho matných dielach Blair Witch či Death Note odpísali, ale nie je to celkom zaslúžené. Už predtým totiž dokázal, že je talentovaným tvorcom.
You're Next je mimoriadne presvedčivo zrežírovaný mix home invasion hororu, slasheru a možno dokonca aj veľmi, ale naozaj veľmi čiernej a cynickej komédie.
Wingard sa nebojí pohrávať sa s klišé žánru a scenár je bohatý hneď na niekoľko prekvapení. Veľmi dobre vymyslené a veľmi dobre zrealizované.
BONUS: Spalovač mrtvol (réžia: Juraj Herz, 1968)
Aby sme nezostávali len pri hollywoodskych produkciách, nemôžeme na záver vynechať túto perlu česko-slovenskej kinematografie.
Mrazivá kombinácia expresionistických postupov, hororu a čiernej komédie spôsobuje absolútne zimomriavky. Juraj Herz týmto dielom vo svojej podstate predbehol dobu a technická kvalita snímky aj dnes berie dych.
Rudolf Hrušínský si tu zase strihol psychopata tak desivého, že aj Hannibal Lecter by radšej položil peňaženku a zdrhal kade ľahšie. Spalovač mrtvol jej dodnes právom považovaný za jeden z najlepších českých filmov. Ak ste ho nevideli, okamžite popracujte na náprave.
