Športovci z KĽDR nemajú na olympiáde ideálne podmienky.
Zimné olympijské hry už naplno prepukli v ďalekej Južnej Kórei a spoločne s nimi sa na obzore objavil aj lúč potenciálneho mieru. Severná aj Južná Kórea započali otvárací ceremoniál príchodom pod spoločnou zjednotenou vlajkou, avšak v skutočnosti sa žiadne zjednotenie nekoná a severokórejskí športovci majú na olympiáde poriadne prísny režim.
Desivý režim diktátora Kim Čong-una si samozrejme nemôže dovoliť útek čo i len jedného zo svojich športovcov, keďže momentálne navonok idylický vzťah medzi oboma krajinami by dezertér prelomil a podčiarkol fakt, že životné podmienky v KĽDR pripomínajú horor. Športovci zo Severnej Kórey majú preto v dejisku olympiády špeciálny program. Drvivá väčšina športovcov je ubytovaná na dvojlôžkových izbách, kde spoločne môžu tráviť čas a rozprávať sa o čomkoľvek, ale súťažiaci z KĽDR nemajú vo svojej izbe so sebou žiadneho športovca.
Spoločnosť im 24 hodín denne robí špeciálny príslušník severokórejskej tajnej služby, ktorý ich sleduje aj na záchode, aby mu neušla akákoľvek snaha o útek. Strážca svojho športovca pozoruje pri každej konverzácii a dokonca si zapisuje aj mená ľudí, s ktorými sa športovec rozpráva, čo potom posiela späť do svojej domoviny a ak tam usúdia, že sa súťažiaci pokúša niečo nenápadne naznačiť, potom si koleduje o obrovský problém.
Športovci vyslaní z KĽDR na olympijské hry majú väčšinou doma svoje rodiny, takže nebudú v žiadnom prípade riskovať zdravie svojich blízkych kvôli úteku z krajiny, ale stále existuje šanca, že by športovec svojmu strážcovi neutiekol a doma by ho zrejme čakala krutá smrť.
Dezertérov z KĽDR by si preto na zimných olympijských hrách hľadal iba márne, avšak severokórejskí športovci už párkrát v minulosti unikli na menej sledovaných športových podujatiach, kde nie je tlak verejnosti a médií taký obrovský. Nemať však ani trošku súkromia určite športovcom nepomáha s prípravou na svoj výkon.
