Pokiaľ ide o hudbu či umenie, Severná Kórea má vždy čím prekvapiť.
Začiatok zimnej olympiády v Južnej Kórei je už pomaly na spadnutie, a tak svetové médiá nikdy nevynechajú možnosť informovať o rôznych pozoruhodnostiach či bizarnostiach jej severného suseda. Režim Kim Čong-una sa totiž rozhodol vyslať na olympiádu delegáciu na vysokej úrovni, dokonca by mali obe krajiny vytvoriť spoločný tím pod jednou vlajkou. Vráťme sa však k spomínanej delegácii. Okrem novinárov, športovcov či fanúšikov majú byť jej súčasťou i umelci. A práve z tejto sféry prichádza zopár zaujímavých, ba priam neuveriteľných zistení a faktov.
Kimova megastar
Ako je známe, Kim si potrpí na krásne speváčky v krátkych sukienkach. Jedna z nich, dnes už bývalá speváčka, no zároveň šéfka skupiny Moranbong a vedúca orchestra Hjon Song-wol, bola dokonca vyslaná k južným susedom, aby osobne skontrolovala prípravu na vystúpenie počas hier. Hjon patrí k najvplyvnejším ženám v KĽDR. Pred pár rokmi sa pritom objavili správy, že ju dal samotný Kim popraviť, čo však nie je pravda. Špekuluje sa tiež, že bola jeho bývalou priateľkou.
Spomínanú kapelu vytvoril samotný Kim Čong-un, respektíve vznikla na jeho objednávku. Vraj mala byť severokórejskou odpoveďou na Spice Girls, ale i na populárny juhokórejský K-pop. Mladé krásky ľudí ohurujú spevom, tancom i hrou na hudobných nástrojov, to všetko v spojení s ódami na severokórejský režim. Zaujímavosťou je, že niektoré dievčatá sú aj vojenskými dôstojníčkami.
Povinný budíček
Ďalšou zaujímavosťou zo severekórejského života je i každodenný budíček miestnych občanov. Podľa magazínu Vice obyvateľov už o šiestej ráno budí prostredníctvom reproduktorov pieseň, ktorú možno preložiť ako: Kde ste, drahý generál? Pieseň pochádza od bývalej skupiny spomínanej celebrity Hjon Song-wol Pochonbo.
Kapela vznikla na popud bývalého vodcu Kim Čong-ila ešte v 80. rokoch minulého storočia a bola prvou v Severnej Kórei, kde sa mohli používať elektrické gitary, syntetizátory a saxofón. Skupina čerpala z tradičnej kórejskej ľudovej, ale i čínskej a sovietskej hudby, ako i zo západného popu. Venovala sa však hlavne revolučným a propagačným piesňam.
Tajné nočné kluby
Môže byť predstava „žúrovania“ v Severnej Kórei naozaj reálna? Podľa portálu Thump je niečo také naozaj možné. Vďaka projektu NK News s názvom Opýtaj sa Severokórejčania môžu „odpadlíci“, respektíve utečenci prezradiť pikošky z miestneho života. A keď sa jedného pýtali, čo vlastne robia ľudia vo voľnom čase, jeho odpoveď zaskočila. Opísal totiž sieť tajných podzemných klubov, a to priamo v domácnostiach ľudí či prázdnych domoch.
Vďaka tlmených oknám a dverám vonku neprenikne zvuk zo zakázaných filmov či hudby, hoci občania musia byť opatrní a v prípade potreby vedieť cédečko rýchlo schovať. Pretože aj napriek vyššie spomínanej komunikácii s Južnou Kóreou kvôli olympiáde stále môže byť radovanie sa z čohokoľvek odtiaľ problematické.
Opera na bankovke
Vzťah k umeniu dospel až k tomu, že postava z jedného z najznámejších diel sa nachádza aj na na severokórejskej bankovke. Za revolučným predstavením Kvetinárka stál bývalý prezident Kim Ir-sen. Kvetinárka je zároveň považovaná za kľúčovú súčasť severokórejskej kultúry vďaka neskoršej filmovej adaptácii. Opera i film zožali popularitu i v Číne.
Film vyšiel v roku 1972. Charakterizovaný je ako dráma i muzikál, keďže námetom bola divadelná hra. Autorom jej scenára bol vraj samotný Kim Ir-sen. Príbeh je zasadený do 30. rokov minulého storočia, keď bola Kórea okupovaná Japonskom. Hlavná postava - navonok krehká, ale vnútri silná dievčina sa venuje zbieraniu kvetov, aby mohla pomôcť svojej chorej mame a uživiť rodinu. Herečku do filmu vyberal bývalý vodca Kim Čong-il a stala sa ústredným motívom na bankovke jedného wonu.
Fanúšikovia experimentálnej hudby
Severná Kórea sa síce príliš neotvára svetu, no pokiaľ ide o hudbu, dajú sa spraviť veľké ústupky. Mnohých preto zrejme prekvapí popularita kapely Laibach. Ide o hudobnú skupinu zo Slovinska. Jej členovia sa venujú tvorbe industriálnej a experimentálnej hudby. Zároveň sa stala prvou zahraničnou kapelou, ktorá kedy mala vystúpiť v Severnej Kórei. Písal sa rok 2015.
Člen kapely Ivan Novak sa potom vyjadril, že diváci po každej skladbe zdvorilo tlieskali a po skončení nechýbalo standing ovation. „Možno boli šťastní, že sa to už skončilo,“ zafilozoval si Novak pre Rolling Stones. Ale jeden miestny muž mu povedal, že netušil, že takáto hudba vo svete vôbec existuje.
Pri Laibach pritom vôbec nie je zjavné, či kapela kritizuje alebo napodobňuje totalitné ideológie, špekulácie totiž členovia vyvolávajú aj svojimi kostýmami, respektíve uniformami. Tak či onak, o ich ceste do Kórey vznikol i dokument s názvom Liberation Day o tom, aké to bolo, keď do izolovanej krajiny jedného dňa dorazil rock.
