Mladé talenty na čele medicínskej spoločnosti.
Na začatie niečoho nového nie je nikdy skoro. Prísť s prelomovým nápadom, ktorý dokáže ovplyvniť svet, dokáže mnoho ľudí, no len málo z nás sa dokáže odhodlať k tomu, aby svoje predstavy zmenilo na realitu.
To však rozhodne nie je prípad dvadsaťročného Roberta Hermana, ktorý už v mladom veku začal myslieť na budúcnosť a spolu s bratom Martinom založili vlastnú firmu, kde má každý podiel päťdesiat percent. Ako sa sám dozvieš, spoločnosť Powerful Medical sa venuje medicínskemu výskumu a talentovaný Robert ťa určite inšpiruje k tomu, aby si niečo podobné začal aj ty.
Čau, Robi! Začneme hneď zhurta. Prečo ste sa s bratom v tak mladom veku rozhodli založiť si firmu zameranú na medicínsky výskum?
S bratom sme vyrastali v technicky orientovanom prostredí. Martin už od mladého veku podnikal, programoval a venoval sa startupom. Keď sa s nazbieranými skúsenosťami vrátil z Ameriky, otvoril si vlastné softvérové štúdio. Ja som ho ako mladší brat celý čas sledoval a učil sa od neho.
Študovať som sa rozhodol medicínu, konkrétne vo Viedni. Počas prvého ročníka som stážoval v nemocnici vo Viedni a bol som prekvapený, ako málo nových technológií sa tam využíva v medicíne. A to hovoríme o Rakúsku, ktoré považujem v tomto smere za pokročilejšiu krajinu. Preto sme sa s bratom rozhodli pod záštitou Powerful s.r.o. spoločne založiť Powerful Medical. V tejto firme sa venujeme medicínskemu výskumu a pomocou algoritmov umelej inteligencie zefektívňujeme zdravotníctvo.
Nechcel si s tým počkať, až kým dokončíš školu?
Brat začal pracovať a ja som videl, čo každý deň robí. Ako študent som mal na začiatku veľa času a nevedel som, čo s ním, tak som si povedal, že chcem robiť niečo zmysluplné. Najskôr som začal spolupracovať na písaní vedeckých článkov, z ktorých sa časom stali aj publikácie. Takisto som si všímal, ako pomaly postupuje výskum v nemocniciach, lebo doktori nemajú čas ani technické možnosti, ktoré by celý proces urýchlili. Pritom základ celej medicíny stojí hlavne na napredovaní výskumu a uplatňovaní vedeckých poznatkov.
Nestretol si sa s tým, že by ťa firmy a odborníci nebrali vážne, lebo si ešte len študent?
Veľa študentov si neuvedomuje, že v mladom veku sú pre expertov najzaujímavejší. Profesorov najviac oslovuje záujem, ktorý je podložený vedomosťami. Ja som začal tak, že som napísal jednoduchý email profesorovi dermatológie, ktorý nám poskytol možnosť prísť sa pozrieť na vizitu do nemocnice už v prvom ročníku. Väčšina študentov túto príležitosť nevyužila, pravdepodobne zo strachu z nepoznaného, no ja som v tom videl šancu.
Tento profesor ma neskôr zoznámil so svojím tímom a ja som sa tak dostal k svojej prvej vedeckej práci. To bol môj odrazový mostík. Naučil som sa, že musím byť proaktívny, pretože mi to môže len pridať. Čím viac robíš poriadne, tým serióznejšie ťa ostatní berú. Následne ma zamestnali v nemocnici ako člena vedeckého tímu na kardiológii a brávali ma so sebou na kongresy a nemocničné sedenia. Už som pre nich nebol len študent.
Aký impulz ťa doviedol k založeniu vlastného projektu?
Robil som si sanitársky kurz a rozprával som sa s viedenským riaditeľom samaritánov v Rakúsku. Cez neho som sa dozvedel, že nepoužívajú žiaden elektronický systém na zbieranie dát o stave pacienta. Všetko sa robí na papieri vo forme formulára, ktorý sa založí do archívu a po desiatich rokoch sa skartuje. Takto sa prichádza o množstvo informácii.
Vtedy som mu navrhol, že by sme cez softvérové štúdio môjho brata mohli aplikáciu vyvinúť. Informoval som sa, ako to je v iných štátoch v Európe a dozvedel som sa, že nič podobné v Záchrannej zdravotnej službe ešte nefunguje. Martin, môj brat, v tom videl veľký potenciál. Založili sme teda dcérsku firmu Powerful Medical a začali sme hľadať aj iné možnosti, kde by sme našou prácou vedeli pomôcť.
Čím sa líšite od iných firiem, ktoré pracujú na medicínskom výskume?
Pracujeme s umelou inteligenciou v medicíne. Dostávame sa do sveta, kde sa aj v medicíne zbiera veľké množstvo presných digitálnych dát, ale veľmi málo ľudí sa venuje ich analýze, tzv. big data analysis. S bratovými znalosťami vo vývoji softvéru máme aj tú výhodu, že vieme výsledné algoritmy rýchlo spojiť s funkčnou aplikáciou, ktorá bude pomáhať lekárom s každodennou prácou.
Spolu s ďalšími šikovnými členmi tímu sme sa spoznali v 0100 Campuse, ktoré ponúka výbornú komunitu mladých a motivovaných ľudí. Robíme to čo nás baví, máme k práci rovnaký postoj, a aj preto sa v našom office svieti 24/7.
Akú má umelá inteligencia a jej využitie budúcnosť?
Výhodou AI (umelej inteligencie) je, že dobre nastavený algoritmus sa po čase zbierania nových dát zlepšuje. Vytvoríme algoritmus na základe spätných (retrospektívnych) dát, vložíme ho do aplikácie a používaním tejto aplikácie v nemocniciach sa algoritmus bude postupne zlepšovať. Napríklad sa tým zlepší vyhodnotenie diagnózy alebo personalizovanej liečby.
Blížime sa do bodu, v ktorom bude väčšina vecí automatizovaná. S automatizáciou prichádza väčšia efektivita a spoľahlivosť, presnosť, precíznosť. My si to uvedomujeme a preto chceme využívať náš “brainpower” na pozitívny prínos pre spoločnosť. Ale sme si vedomí aj toho, že to bude zatiaľ lekár, ktorý bude mať rozhodujúce slovo.
Môžeš nám povedať niečo konkrétne o projektoch, na ktorých aktuálne pracujete?
Robili sme napríklad s dátami z jednotiek intenzívnej starostlivosti z Kanady a Ameriky. Podarilo sa nám vytvoriť algoritmus, ktorý predpovedá úmrtnosť na intenzívkach. Z medicínskeho hľadiska je to zaujímavé, lebo lekár tak vie použiť agresívnejšiu liečbu na kritického pacienta. Ďalej je to pre nemocnicu zaujímavé aj z ekonomického hľadiska. Pomocou nášho algoritmu sa dá napríklad predpovedať, ako dlho daný pacient ostane na intenzívke, koľko transportov bude nutných, a dokonca aj odhad ceny liečby konkrétneho pacienta. Vďaka týmto údajom dokáže nemocnica ušetriť obrovské peniaze, ktoré sú v zdravotníctve dôležité.
Ďalej v spolupráci s Rakúskou ordináciou budeme robiť na 10-ročnej dátovej analýze, ktorá bude slúžiť na zlepšenie prevencie interných chorôb (vysoký krvný tlak, arytmie alebo infarkt). Dostali sme už aj schválenie z etickej komisie. V ďalších veciach už nemôžem byť veľmi konkrétny, ale môžem povedať, že robíme s viacerými ústavmi na Slovensku aj v zahraničí.
Ako toto všetko stíhaš popri štúdiu, ešte k tomu štúdiu medicíny?
Keď som sa zvykol učiť na skúšky tri týždne v knižnici, postupne som si začal uvedomovať, že posledné dva týždne sa aj tak už len učím to isté a vôbec to neovplyvňuje moje vedomosti z danej témy a ani prospech. Rozhodol som sa investovať ten čas do niečoho zmysluplnejšieho.
Čas som si začlenil tak, že stíham prácu, školu a vďaka môjmu time managementu ešte aj veľa iných vecí. To, že v podstate každý deň riešim nejakú medicínsku vec a pohybujem sa okolo doktorov, mi dosť pomáha aj pri skúškach. Viem si veľa vecí odvodiť.
Vieš si predstaviť, že by si sa tomuto venoval aj vo vzdialenejšej budúcnosti? Alebo sa skôr vidíš v plášti lekára?
Rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som všetko robil na 150%. Nechcel som vyjsť zo školy s tým, že ešte nič neznamenám a musím sa vypracovať úplne od nuly. Takže to robím aj preto, aby som už zo školy vyšiel s niečím, čo za mňa bude hovoriť.
Medicína je natoľko dynamická veda, kde sa nemusím v budúcnosti obávať, že by som vedomostne všetko obsiahol a odborne stagnoval. Zatiaľ sa síce ešte nechcem rozhodovať, čo bude po škole, ale určite to bude nejaká kombinácia lekárstva, vedy a podnikania.
Myslíš si, že ľudia, ktorí nemajú podobné aktivity, čas na výške strácajú?
Štúdium medicíny každý rok absolvujú stovky ľudí. Všetci si prejdú tými istými skúškami, tou istou praxou a sú teda približne na tej istej úrovni, keď výšku opúšťajú. Jediné, čo ich od ostatných odlišuje, je to, čo robili popri škole. Žiadna nemocnica alebo ordinácia sa nebude pozerať, či mal študent z nejakej skúšky 100% alebo 80%, chcú vidieť ako sa angažoval popri štúdiu.
Ďakujem ti za rozhovor! Čo by si ešte odporučil mladým ľuďom, ktorí chcú podnikať?
Asi jedine to, že keď chce človek podnikať, a je jedno v čom, musí si tým všetkým prejsť sám a tak povediac si to “odmakať”. Každý má svoju vlastnú cestu a preto je dôležité zobrať si inšpiráciu z príbehov iných, úspešnejších ľudí, ale zároveň sa nesnažiť kopírovať ich prácu. Hlavne treba mať chuť pracovať.