Úprimnú túru, digitálny detox či spa v lese - aj to ponúka Slovenka Ivana Rešutíková, ktorá pomohla naštartovať turizmus na Horehroní.
Slovenka Ivana Rešutíková pochádza z Horehronia, ale okúsila aj život v Británii. Odtiaľ sa však po čase vrátila do rodného kraja, no namiesto frflania prišla na to, ako ho nielen zviditeľniť, ale ponúknuť ľuďom aj niečo iné. Založila si cestovnú kanceláriu, ktorej cieľom je ponúknuť autentické zážitky v lone prírody.
Nielen zahraniční klienti, ale i Slováci totiž žijú rušným životným štýlom, pod stresom a zároveň čoraz viac z nich túži po úniku z takéhoto prostredia. A presne to môžu zažiť na Horehroní, oblasti, ktorá má potenciál, len o tom možno každý nevie. Práve to chce Ivana zmeniť. V rozhovore nám preto prezradila, čo všetko je možné vďaka jej projektu zažiť, ale i to, prečo nikdy neoľutovala, že opustila život v Británii.
Je o vás známe, že ste predtým žili v Británii. Čomu ste sa tam venovali?
Do Británie som odišla ako čerstvá absolventka univerzity za dobrodružstvom. Najväčší stimul bolo naučiť sa anglický jazyk, nakoľko nemčinu som už mala zvládnutú. Ako novopečenej absolventke bez schopnosti dorozumieť sa mi bol hneď zrazený hrebienok a takisto aj predstava o skvelej práci v zahraničí. Prešla som základnými pozíciami vo fastfoodoch, kaviarňach a reštauráciách a keď som sa zlepšila v jazyku, okúsila som aj nižšie manažérske. Nebola to ideálna predstava o uplatnení, ale dávalo mi to možnosti cestovať. Z Londýna pohodlne zaletíte kamkoľvek do sveta za príjemné ceny.
Podľa prieskumov sa mladí ľudia odmietajú vrátiť naspäť na Slovensko. Čo k tomu priviedlo vás?
Podľa prieskumov je ortodoxných odmietačov pre návrat na Slovensko približne tretina, zvyšní s takouto myšlienkou koketujú. Ženy sa pri rozhodovaní riadia zväčša emóciami. To bol aj môj prípad. Silné rodinné väzby ma pritiahli naspäť na Slovensko. Neviem ale, či som niekedy mala ambície ostať v Británii natrvalo.
Bolo náročné opustiť život v zahraničí a začať podnikať na Slovensku? Ako ste sa popasovali s byrokratickým kolotočom?
Štát som ja. Štát tvoria ľudia a ak ľudia nadávajú na Slovensko, nadávajú sami na seba. Ak chceme zmeniť podnikateľské prostredie či podmienky na život, treba začať od seba, jednotlivca. Je jednoduché zvonku kritizovať a komentovať situáciu na Slovensku. Určite sú sféry, kde to nefunguje. Ale trend je pozitívny. Naši rodičia (generalizujem) sa po uvoľnení režimu postupne učili ako svoju „kľúčikovú“ slobodu uchopiť. Dnes je všetko inak. Nastupuje generácia, ktorá nadväzuje na ich snahy, ale je aktívnejšia, dravá, neskromná a ambiciózna. Rozhodnutie vrátiť sa bolo jednoznačné a s odstupom času ho vnímam ako jednoduché.
Náročná bola tá druhá časť – adaptovať sa naspäť doma. Poviete si, veď som doma, všetko tu poznám. Za pár rokov som si však privykla na Britské ostrovy so všetkým, čo prinášajú. A bolo celkom zaujímavé sledovať, ako sa už odlišuje moje zmýšľanie v porovnaní s domácimi. Život v UK bol easy, pracovných miest je dostatok, ak makáte, zarobíte viac, ako je priemer u nás, ale na druhej strane - úroveň životných nákladov je neporovnateľne vyššia.
Myšlienka vlastného biznisu prišla postupne, takže som kontinuálne prešla od života v zahraničí k práci pre korporáciu na Slovensku a neskôr k podnikaniu. A tie byrokratické pestrosti – keď máte pred očami jasný cieľ a vedome kráčate vpred, 30-dňové lehoty a behanie od okienka k okienku vás neodradia. Vystúpite z komfortnej zóny, obrníte sa trpezlivosťou, ohundrané úradníčky odzbrojíte slušnosťou a úsmevom.
Odkiaľ sa vzal nápad založiť si takúto cestovnú kanceláriu? Má takéto niečo na Slovensku potenciál?
S cestovkami som úzko spolupracovala na poslednej pracovnej pozícii. Túžila som byť na strane kreatívcov a vytvárať vlastné produkty, mať slobodu v rozhodovaní. Spojila som to s prácou doma a produktmi, ktoré dajú návštevníkom regiónu stimul využiť moje služby napriek pretlaku informačných technológií. Na Slovensku funguje niekoľko veľmi zaujímavých príjazdových cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú okružné jazdy Slovenskom. Poznávačky určené zväčša pre zahraničnú klientelu. Preto sa marketingové aktivity orientujú na zahraničné trhy, domáci o nich veľmi nevedia a môžu mať dojem, že na Slovensku tento trh neexistuje. Turizmus na Slovensku má ale určite obrovský potenciál. Môj koncept je zaujímavý pre zahraničných hostí, no potešilo ma, že oslovil aj Slovákov.
Vaša cestovná kancelária ponúka ľuďom nevšedný zážitok na Horehroní. Pre koho je to určené, resp. akí ľudia tvoria vašu klientelu?
Je určená všetkým, ktorí radi objavujú niečo nevšedné, čo nenájdete na internete a prinesie vám zážitok, radosť zo stráveného času v prekrásnej prírode, s lokálnymi ľudmi a osobitým prístupom. Prirodzene oslovuje najmä homo urbanicus, ktorý baží po načerpaní energie a hľadá oddych od ruchu mesta.
Čo je grom v rámci toho, čo STEY ponúka?
Gro je ponúkať zážitky, ktoré nie sú bežne dostupné. Niečo, čo si nevygooglite. Spájam domácich s návštevníkmi interaktívnou formou. Neponúkam návštevu synagógy (i keď je nádherná!). Ale aby vás naučila variť horehronské guľky a iné špeciality tetuška v kroji, na dedine, a obsypala vás príbehmi z dávnych čias, sprostredkovať takúto skúsenosť je moja úloha. Základom mojej práce sú miesta mimo mainstreamu, nepoznané, ale taktiež remeslá, folklór a tradície.
V čom vidíte nevyužitý potenciál Horehronia? Táto oblasť, podobne ako celé stredné Slovensko, je známa aj zlou infraštruktúrou. Ako sa vám podarilo dosiahnuť, že ľudia si na Horehronie aj tak nájdu cestu?
V prvom rade je dôležité povedať, že cestovný ruch na Horehroní funguje a rozvíja sa už niekoľko dekád. Stoja za tým šikovní ľudia a množstvo práce. Počet turistov tu každoročne stúpa. I keď to nie sú také impozantné čísla ako regióny severne od nás. Avšak naša príroda je nedoknutejšia a čarovné zákutia menej známe.
Infraštruktúra nie je ideálna. Ale na druhej strane sa nachádzame centrálne, v blízkosti sú zaujímavé letiská. Najmä Poprad má význam pre určité segmenty klientely. Po Banskú Bystricu je k dispozícii rýchlostná cesta, prekročíte hranicu regiónu a užívate si horské scenérie. Na tranzit sa i tak používa severná diaľničná vetva. Dnes už sme nastavení cestovať a prekonávať vzdialenosti. Okrem dopravnej infraštruktúry vidím priestor na rozvoj najmä v službách. I tie sa zlepšujú a štandard sa zvyšuje. V dnešnej dobe veľa cestujeme a prinášame si pozitívne skúsenosti vo všetkých sférach. V spojení s tradičnými prvkami vzniká príjemná symbióza.
Potenciál regiónu Horehronie tkvie práve v jeho neobjavenosti. Zacieľujem na ľudí, ktorí hľadajú únik zo všedného zhonu. Ak potrebujete vypnúť a odsunúť starosti bokom, u nás nájdete pokoj od más. A pritom stále máte k dispozícii množstvo aktivít, atrakcií, prírodných krás.
Oľutovali ste niekedy, že ste sa rozhodli vrátiť práve na stredné Slovensko? A čo máte na našej krajine a Slovákoch najradšej?
To určite nie. Nie som veľmi mestský typ, takže prostredie našich tajomných lesov mi z dlhodobého hľadiska vyhovuje. Pozitívny smer je aj v riadení nášho mesta, čo ma dosť presvedčilo o tom, že veci je možné meniť a má význam ostať doma. Obyvatelia sa angažujú, pribúdajú kultúrne podujatia. Postupne sa riešia zanedbané spoločenské otázky. Každý za seba si môže povedať, čo má rád a čo vyhovuje menej. Slovensko je domov, rodina, priatelia. Na Slovákoch mi imponuje pracovitosť, húževnatosť, schopnosť cieľavedome na niečom pracovať. Je nám prirodzené zápasiť o naše ciele. A tiež naša prajnosť, srdečnosť, otvorenosť.
Žili ste v Británii a teraz ste späť na Slovensku. V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi týmito krajinami? Napríklad z hľadiska podnikania, zmýšľania ľudí či životného štýlu...
Rozdiely medzi nami sú spôsobené najmä historickým vývojom. Anglicko je monarchia, hrdá, nepripúšťa si prehry. Slovensko naproti tomu malý, skromný, a zároveň nespokojný národ. Čo sa týka mentality, Slováci sú srdeční a prajní. Britov vnímam ako chladných a neprístupných. Životný štýl je relatívne podobný. Na Slovensku trávime kvôli klimatickým podmienkam viac voľného času v prírode. V Británii to nahrádzajú nákupmi, kaviarňami a reštauráciami. Spotreba síce pomáha ekonomike, no ich kultúra je konzumne orientovaná. No po návrate domov som zistila, že sa tomuto západnému modelu pomaly približujeme. Avšak čo vnímam pozitívne, tento trend ide ruka v ruke s pestovaním športov a zdravého životného štýlu, záujmu o pomoc iným (volunteering, charita).
Akú sú vaše ďalšie biznis plány?
Rada by som sa v najbližších rokoch venovala rozvoju STEY. Moja ideálna predstava je k nám voziť japonských motorkárov alebo iné národnosti, ktoré sú nám menej dostupné, usporadúvať podujatia venované rómskej kultúre a robiť výlety pre slovenských seniorov.
