"Veď ale je to len jej názor."
Slovensko nám posledné roky nejako hnedne a pri mnohých myšlienkových pochodoch sympatizantov tohto smeru sa normálnemu človeku až zle spraví. Nájsť takéto exempláre sa dá každý týždeň, no to, čo predviedla pani Ľudmila, je strop, ktorý sa bude len ťažko prekonávať. Sama totiž pracuje v Ostrom Grúni, kde sa počas druhej svetovej vojny odohral masaker proti domácim obyvateľom, ba čo viac, ešte má aj kľúče od pamätnej miestnosti, ktorá spomína na hrôzy z tohto obdobia.
Slovenské národné povstanie sa začína 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami, nepriamo bolo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Povstalecká armáda bola porazená nemeckými jednotkami v noci z 27. na 28. októbra 1944 a reakcia naň sa ukázala v krvavej podobe. Po vypuknutí SNP totiž v rámci Hlinkovej gardy vznikli Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, ktoré úzko spolupracovali s nemeckou nacistickou armádou a podieľali sa na mnohých vojnových zločinoch proti povstalcom, partizánom a aj obyčajným ľuďom.
Jedným z najhorších príkladov týchto zverstiev je masaker v Kľakovskej doline, ktorý poznáme aj pod označením Krvavá nedeľa a odohral sa 21. januára 1945. Po skončení SNP časť povstaleckej armády prešla na partizánsky spôsob boja a obyvateľstvo im v mnohých prípadoch pomáhalo. A tým pádom sa vystavili nebezpečenstvu zo strany nacistov. Viaceré podhorské obce hlavne stredného a východného Slovenska sa stali významnými opornými bodmi partizánskeho hnutia, medzi ktoré patrili aj dediny v hornej časti Kľakovskej doliny, predovšetkým Kľak a Ostrý Grúň.
V polovici januára 1945 nemecké spravodajské služby, ktorým pomáhali slovenskí informátori, získali správy, že obyvatelia obcí Kľak a Ostrý Grúň aktívne pomáhajú a potravinami zásobujú partizánske jednotky pôsobiace v okolitých horách pohoria Vtáčnik. Na základe týchto informácií naplánoval štáb jednotky Edelweiss (Abwehrgruppe 218) prepad obcí Kľak a Ostrý Grúň. Spolu s príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd a jednotkou Heimatschutzu zaútočili na obce Ostrý Grúň a Kľak. Taktiež treba dodať, že v jednotke Edelweiss bol vytvorený štvrtý oddiel s počtom asi 130 mužov, ktorým velil Ladislav Nižňanský z Čadce. Táto protipartizánska jednotka podnikla viac ako 50 akcií, pri ktorých prišlo o život okolo 300 ľudí a ďalších 600 bolo uväznených. Napriek tomu nebol za svoje zločiny nikdy potrestaný.
Ako prvý zažili teror obyvatelia Ostrého Grúňa. Časť jednotky Edelweiss spolu s oddielmi Heimatschutz najprv od lesov obkľúčila dedinu, aby z nej nikto nemohol uniknúť, zvyšok jednotky následne postupoval priamo do nej. Tieto vyvražďovania sú považované za najbrutálnejšie vojnové zločiny vykonané na Slovensku, a to hlavne vďaka ich priebehu. Protipartizánske jednotky totiž popresúvali domáce obyvateľstvo do obydlia Izidora Debnára, kde sa následne začal masaker. V kuchyni, na dvore či v ďalších izbách bolo popravených 64 ľudí vrátane žien a detí, kde najmladšia osoba mala iba 14 mesiacov. No ani pri nej si bezcitní vrahovia neodpustili svoje vyčíňanie. Masaker pravdepodobne prežilo len 9 obyvateľov obce a protipartizánske jednotky stihli aj podpáliť všetky domy.
A ako reaguje na túto udalosť s odstupom desaťročí paní Ľudmila? Veď pozrite sa sami. Mimochodom, pracovný pomer s obcou ukončila ku dňu 30. novembra.
