Motýliky sa jedného dňa zaručene vytratia.
Spočiatku býva divoká a nespútaná, aby sa postupom času premenila na oázu pokoja. Iskra vo vzťahoch netrvá večne a zamilované motýliky sa po pár mesiacoch až rokoch zvyčajne vytratia. Neznamená to však, že láska už prichádza do cieľovej rovinky. Láska predsa nie je len obyčajné bláznovstvo trvajúce až do smrti a ľudia vo vzťahoch si celkom rýchlo uvedomia, že im srdce prestáva zrýchľovať po tom, čo do miestnosti vstúpi ich polovička, pretože sa spomaľuje a zapĺňa pokojom a pocitom bezpečia. V krásnom a úprimnom vyznaní to na portáli Tumblr zhrnula užívateľka Elo, ktorá je vo vzťahu už viac ako päť rokov a presne vie, ako všetky tieto zmeny prebiehajú.
Vyznanie:
Už viac ako päť rokov som vo vzťahu a všímam si množstvo príspevkov o tom, ako si ľudia myslia, že život vo vzťahu znamená neustály pocit motýlikov v bruchu, rýchlejšie bijúce srdce v momente, keď milovaný človek prejde cez dvere, romantické chvíle každý večer, poprepletané nohy v posteli a nekonečná radosť z toho, že spolu bývate a spávate na veľke posteli.
Ani zďaleka to tak po čase nie je, aspoň nie pre mňa.
Ak spolu začnete žiť, motýliky prestanú existovať. Tvoje srdce pomaly prestane zrýchľovať zakaždým, keď zbadáš svoju polovičku, ale namiesto toho sa všetko upokojí. V momente, keď sa nachádzate v jednej miestnosti, vtedy sa cítiš pokojný a v bezpečí. Keď sa večer pritúlite, cítiš ako sa tvoje srdce spomaľuje a nechávaš sa unášať ich pomalým dychom. Už to viac nie sú pocity ako na húsenkovej dráhe.
Každú noc spolu nespávate s poprepletanými nohami tak, že pri pohľade na ne nevieš, kde začínajú tvoje a kde končia tie jej. Namiesto toho obaja spávate pohodlne, vedľa seba a pokojne aj otočení chrbtami. Ale každú noc príde moment, keď sa v posteli trochu pomrvíte a na chvíľu sa dotknete rukami, chrbtom či nohami, aby ste pocítili teplo ich tela, alebo len pohladkali ich vlasy pred tým, ako opäť zaspíte. Niekedy sa v noci prebudím na to, ako ma môj priateľ v spánku objíme rukou a pritiahne si ma ku svojmu telu, ako keby som bola jeho plyšový medvedík, jeho pohodlie a pokoj.
V skorých ranných hodinách, keď ešte netreba vstávať, ale na oblohe sa už objavuje prvé svetlo, sa len na chvíľu pritúlite a cez rozospaté oči si na pár sekúnd vychutnáte svoju vôňu pred tým, ako ešte znovu sladko zaspíte. Bozkávanie už nie je vždy romantické a vzrušujúce. Ale bozky sa po rokoch zmenia na dôležitejšiu vec. Existujú studené bozky, keď si spolu v lete vychutnávate zmrzlinu, ale aj lepkavé bozky po palacinkách na raňajky. Sú aj bozky na rozlúčku, ešte jeden bozk predtým, ako odídem, a aj rozospaté ranné bozky, keď si nepamätáš, či už zvonil budík, a tak radšej prilepíš svoje pery na tie ich a začínaš svoj nový deň.
Existujú bozky pred spaním, bozky pri nežnom kontakte so zvieratami a bozky vyjadrujúce to, ako veľmi sme spokojní s prítomnosťou toho druhého. Ďalšie rýchle bozky sa odohrávajú v uličkách v supermarkete, kde je všetko hlučné, a tak sa na chvíľu k sebe pritúlite, aby ste nezaberali toľko miesta, a vaše osobné priestory aj s perami splynú do jedného. Už si viac nepíšete správy s vyznaniami lásky ako predtým, pretože je to niečo, o čom už obaja viete, a radšej sa zabávate na svojich interných vtipoch, ktoré ste si sami vybudovali. Smejete sa spolu na ulici, váš malý vnútorný svet proti tomu vonkajšiemu.
Vzťahy vždy nevyzerajú ako v rozprávkach. Vždy to nie sú iba iskry a ohňostroje. Postupom času sa z nich stáva pokojný rytmus lásky a starostlivosti. Nie je to oheň v tvojej duši, ale oheň v tvojom srdci, ktorý ťa neustále zohrieva a vytvára pre teba pohodlie, kým ty spokojne zaspávaš. A to je na tom najkrajšie.
