Obsah vznikol v spolupráci s adidas
foto1

WHO:
HULA

WHAT:
Painter

WHERE:
Bratislava

“Jedno miesto mi dokázalo dať takú inšpiráciu, že som za veľmi krátku dobu zistila, čo chcem v živote robiť. Zvyšok je intenzívna práca a snaha.“

foto1

Hovorí si Hula, už približne sedem rokov sa aktívne venuje maľbe a pôsobí v Bratislave. Má 29 rokov a študovala dizajn na fakulte architektúry v hlavnom meste. Vďaka obrovskému talentu sa jej podarilo veľmi rýchlo vypracovať medzi najlepších v svojom obore v rámci našej krajiny a za spomenutie určite stojí aj jedinečný rukopis, vďaka ktorému spoznáte diela od Huly veľmi rýchlo. Kreativita je jej pracovným nástrojom, a preto sme sa rozhodli pripraviť si pre vás s touto tematikou.

Si maliarka, ale maľbu si neštudovala na vysokej škole. K maľbe si sa dokonca dostala pomerne neskoro. Čo bol ten impulz, resp. moment čo ťa k tomu dostal?

Tak to bolo... Keď som začala študovať produktový dizajn na Slovenskej Technickej Univerzite, mala som vtedy 24 rokov a v tom čase som ešte nemala za sebou žiaden namaľovaný obraz. V prvom ročníku som sa cítila veľmi nabudená všetkou kreativitou a tvorivosťou ktorá bola všade okolo a často som si chodievala pre inšpiráciu do kníhkupectiev a knižníc listovať knihy o umení, dizajne a veciach z tohto smeru. A tam som natrafila aj na tie o maľbe..

Ako vyzerá „samoštúdium“ pri maľovaní?

Môj začiatok vyzeral tak, že som šla do obchodu s maliarskymi potrebami a kúpila som si štetce, farby aj plátna a jednoducho som začala. Hneď na druhý deň som domaľovala svoj prvý obraz. Na škole sme mali predmet „farba“, kde sme preberali tvorbu rôznych odtieňov a miešanie farieb, ale tak či onak mi to prišlo ako celkom prirodzená vec, takže som to nikdy nejak nebrala tak, že sa niečo učím. Skôr som to brala ako experiment, ako štúdium typu „pokus – omyl“ a úplne mi to tak vyhovovalo.

Akým smerom sa uberá tvoja tvorba? Je moc odlišná od toho, čo si maľovala na začiatku?

Na začiatku som sa z veľkej časti alebo takmer až výhradne venovala maľbe žien a ženských figúr v rôznych situáciách. Teraz, po niekoľkých rokoch ma omnoho viac zaujíma a baví aj abstraktná tvorba. Ženy sa v mojej tvorbe objavujú stále i keď už vizuálne o niečo odlišné aké boli kedysi. Pre mňa asi najväčšou zmenou a vývojom bolo to, že aktuálne používam omnoho menšiu paletu farieb. Veľa mojich obrazov je len čiernobielych alebo v odtieňoch modrej a tyrkysovej. Priznám sa, že keď sa ku mne z času na čas dostanú nejaké z mojich mnohofarebných neónových obrazov napríklad z pred piatich rokov, občas mierne preglgnem.(smiech) Ale beriem to ako prirodzený vývoj a niečo čo bolo, čo ma predtým napĺňalo a čo ma posunulo inam - tam kde som dnes.

Čo chceš svojou tvorbou odovzdať, povedať?

To ako vidím svet ja a moje variácie na realitu.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?

Čo sa týka abstraktnej tvorby, tak inšpiratívny môže byť naozaj každý pohľad na hocičo naokolo. Či už sú to krútiace sa kolesá detského kočíka alebo mraky zamračenej oblohy, vždy si viem niečo nájsť.
Ale mimo toho mám ešte jeden ďalší, úplne skvelý zdroj inšpirácie, ktorým sú ľudia. Tí, ktorí navštevujú moje kurzy maľovania. Je pre mňa až fascinujúce, aké diela dokážu vytvoriť ľudia, ktorí vlastne ani veľmi nevedia,
ale snažia sa a chcú sa učiť. A vtedy vzniká taká tá dokonalá nedokonalosť.

Čo sa ti za tú dobu čo maľuješ podarilo dosiahnuť?

Veľmi sa teším z môjho ateliéru, ktorý mám aktuálne už rok presťahovaný v novovznikajúcom kreatívnom centre v Bratislave (s neoficiálnym názvom Nová Cvernovka), keďže tu trávim väčšinu času a je to pre mňa veľmi dôležité miesto.
Tiež už spomínané výtvarné kurzy ktoré vediem už vyše 2 roky, mi dodali úplne iný pohľad na tvorbu, a to, čo robím, a to, že môžem svoje vedomosti odovzdávať ďalej a prinášať tak ľuďom radosť z toho, že objavujú v sebe kreativitu a schopnosť maľovať, aj keď to predtým nikdy nerobili.

foto2
foto3

Aké možnosti ti do života prinieslo maľovanie?

Určite uvoľnenie, spokojnosť a šťastie, že môžem robiť a živiť sa tým, čo ma baví. A tým aj teda celkovo pekné bytie.

Myslíš si, že je iné byť kvalitným umelcom na Slovensku alebo hocikde inde v zahraničí?

Zatiaľ som nezažila byť umelcom v zahraničí, takže na túto otázku asi neviem odpovedať zo skúsenosti. Ale či v zahraničí, či na Slovensku, myslím, že je to stále o tom, koľko tomu dávate, koľko času trávite snahou sa zlepšovať a byť dobrý v tom čo robíte. Možno aj o niečo lepší ako tí naokolo.
Sťažovať sa na to, ako to nejde a aké je to pre umelca ťažké sa uživiť môžete rovnako aj na Slovensku aj v zahraničí. Takže v prvom rade podľa mňa záleží na vašom postoji.

Vieš si ešte predstaviť, že by si kvôli niečomu musela zahodiť to, čo robíš a živila by si sa napríklad bežnou prácou v kancelárii za počítačom?

Nie. (:

Čo robíš, keď práve nemáš náladu na maľovanie? Mám na mysli to, ako relaxuješ, prípadne iné činnosti, ktoré ťa napĺňajú.

Keď mám občas zopár voľných chvíľ, rada si ich užívam ničnerobením, aby som mala v hlave čo najmenej myšlienok. V našom kreatívnom centre máme na dvore hojdacie siete, tak niekedy tam len tak ležím, prípadne si niečo prečítam. Asi pred troma mesiacmi som začala chodiť na tréningy thai boxu, takže aj to je fajn vypnutie. Samozrejme z času na čas neoželiem ani nejakú disco s kamarátmi.(smiech)

Existuje ešte v tvojej práci vytúžený cieľ, ktorý by si chcela dosiahnuť?

Hmmm.. asi ma už nejak prešlo to večné naháňanie sa za niečím. Teraz mi je skvelo tam kde som a snažím sa napredovať v tempe, aké mi momentálne vyhovuje a hlavne robiť veci podľa seba. Ide mi o to, aby som bola v prvom rade spokojná a šťastná. Takže to je môj vytúžený cieľ.

Máš nejaké konkrétne plány do budúcnosti, o ktoré by si sa s nami mohla podeliť?

Najbližšie čo ma napadá bude spoločná výstava „Artattack – Umenie z Cvernovky„ v dňoch 3.11 – 5.11.2017 v našom kreatívnom centre na Račianskej 80 v Bratislave, kde predstaví svoju tvorbu zopár ľudí vrátane mňa, takže momentálne pracujem na tomto.

foto3
ZDIELAŤ
Pridať komentár
Diskusia
Diskusia je len pre prihlásených