Na viacerých miestach po svete je tento problém elegantne vyriešený.
Na cestách jazdíme vpravo. Jasné ako facka. Berieme to úplne automaticky, ani len na um nám nezíde otázka prečo. Na svete je totižto viacero krajín, kde sa vpravo nejazdí. Väčšina je však dosť ďaleko od nás, aby sme si to museli uvedomovať. Najbližšia a asi aj týmto najznámejšia krajina je Spojené kráľovstvo. Preorientovať sa na ľavostranný systém dopravy môže našincovi chvíľu trvať a tento proces môže byť úsmevný a aj trochu nebezpečný...
Vľavo jazdí približne tretina svetovej populácie. Asi nebude prekvapením, že sú to prevažne bývalé anglické kolónie. V Európe je to okrem Spojeného kráľovstva aj Írsko, Malta a Cyprus. Spomedzi ostatných štátov sú to hlavne: v Ázii India, Pakistan, Thajsko, Hong-Kong, Japonsko, Indonézia; v Latinskej Amerike Surinam, Guayana, a tiež niekoľko ostrovných štátov Karibiku a vľavo jazdia aj v Austrálii a na Novom Zélande. Najviac takýchto krajín ale nájdeme v Afrike, kde vľavo jazdia všetky krajiny na juhu až juhovýchode kontinentu.
Mapa znázorňujúca, ktoré krajiny jazdia vľavo (modrá farba) a ktoré vpravo (červená farba).
Kedysi sa však jazdilo po ľavej strane takmer všade. Pravda, to ešte neboli autá. Viesť niekdajšie dopravné prostriedky po pravej strane začalo byť v Európe aktuálne až koncom 18. storočia, kedy sa k takej zmene odhodlali v Dánsku a Francúzsku. Neskôr prispel francúzsky dobyvateľ Napoleon k rozširovaniu tohto pravidla, keď v ním dobytých územiach taktiež začali jazdiť vpravo.
Práve naša krajina bola jednou z posledných, ktoré prešli „doprava“. Rovnako ako všetky nástupnícke krajiny Rakúsko-Uhorska (okrem časti Rakúska, ktorá bola predtým dobytá Napoleonom). Československo sa síce v roku 1926 zaviazalo podvoliť sa väčšine a prejsť na pravú stranu, no dlho s tým otáľalo. Urýchlenie prišlo až kvôli nemeckému vplyvu koncom 30. rokov.
Aj vo Viedni sa jazdilo vľavo (okolo roku 1930).
Poslednými mohykánmi v Európe, ktorí prešli zľava doprava, boli Švédsko a Island. Známe sú fotografie z roku 1967, teda z dňa označeného Dagen H, kedy vo Švédsku začalo platiť pravostranné jazdenie. Napriek odmietavému výsledku referenda bolo pre Švédsko dôležité prispôsobiť sa okolitému svetu. Po tejto krkolomnej zmene ubudlo počet nehôd v krajine, ktoré boli často zapríčinené šoférmi z iných štátov, pretože si ťažko zvykali na ľavú stranu. Aké by to však bolo krkolomné, keby niečo také chcú niekde urobiť teraz? Pri dnešnom počte vozidiel iba sotva ešte niekde nastane takáto zmena.
Nórsko-švédska hranica s upozornením, že za ňou sa jazdí po opačnej strane (1934).
Chaos v Štokholme spôsobený prechodom na pravostrannú dopravu (1967).
Je teda pravdepodobné, že krajiny už toto pravidlo meniť nebudú a ostanú jazdiť po svojej strane. Čo ale nastáva na hraničných prechodoch dvoch krajín, ktoré jazdia odlišne?
Spojené Kráľovstvo ako ostrovný štát je od zvyšku sveta izolované. To znamená, že tam neexistuje žiadny klasický cestný hraničný prechod, do ktorého by ste vstupovali vľavo a za ním by ste do okolitého sveta vyšli po strane pravej. Týmto je automaticky odbúraný problém, ako takýto hraničný prechod riešiť. Rovnako zvyšné tri krajiny Európy, v ktorých sa jazdí vľavo, sú ostrovy. A tak žiadny zo štátov starého kontinentu nemá priamu hranicu so štátom jazdiacim po opačnej strane.
Na svete ale stále existuje veľa ďalších krajín, kde takáto situácia nastáva. Akým spôsobom je zmena tohto zásadného pravidla cestnej premávky riešená?
Takých hraničných prechodov je celá hromada a väčšina z nich nie je vôbec nijako dômyselne riešená. Veľa z nich je uprostred púšte alebo džungle a je pochopiteľné, že na takýchto miestach si nebolo treba lámať hlavu nad zložitým riešením. Premávka skoro nulová, takže stačí, aby na prechode bola značka oznamujúca zmenu smeru jazdy. Na niekoľkých hlavných cestných ťahoch naprieč svetom ale nájdeme niekoľko elegantných riešení, ako sa s tým ľudia popasovali.
Niekde asistuje dopravná polícia, niekde sú križovania na rôznych úrovniach, niekde len jednoduché križovanie na jednej úrovni so svetelným značením a niekde zložité viadukty. Príklady najjednoduchšieho riešenia:
Takúto jednoduchú "prešmyčku" majú na thajsko-laoskej hranici.
Hranica medzi Rwandou a Tanzániou.
Séria "Mostov thajsko-laoského priateľstva" (za ktorými sa krížia cesty so svetelným značením):
Príslušná značka oznamujúca zmenu strany jazdy.
O niečo krajšie to už vyriešili na hraniciach Guayany a Brazílie. Plynulý prechod na opačnú stranu cesty vďaka viacúrovňovému križovaniu.
Most Ponte do Rio Tacutu a následná osmička; dostavané v roku 2009.
Podobne to urobili v Afrike na hraniciach Konga a Angoly. Žiaľ, družicový záber nie je príliš kvalitný a viacúrovňové prekríženie, ako aj napojenie jednosmerných ciest naspäť k sebe, treba chvíľu hľadať.
A na záver parádne viadukty na čínskych hraniciach s Hong Kongom a Macaom (špeciálna administratívna oblasť Číny, kde sa tiež jazdí vľavo). Premyslene postavené viadukty, z ktorých sa človek vynorí a zrazu je nielen v inej krajine, ale aj na opačnej strane cesty.
Lotus bridge na hranici Macao a Číny; otvorený v roku 1999.
Most medzi Čínou a Hong Kongom.
Shenzhen Bay Bridge, taktiež medzi Čínou a Hong Kongom; otvorený v roku 2007.
Shenzhen Bay Bridge.
