Vo svete sa nachádza veľa podobných miest, no my sme sa pozreli na tie najväčšie a najznámejšie.
Pojem rádioaktivita v nás vzbudzuje menší rešpekt. Vždy si ju predstavujeme v spojitosti s jadrovými elektrárňami, atómovými bombami a podobnými vychytávkami. V skratke vysvetlené, nebezpečné žiarenie poškodzuje a zabíja naše bunky a vystavovanie sa mu na dlhší čas nie je pre naše zdravie vhodné. Blbý je aj fakt, že ho vôbec nevidíme a ani necítime. Môžeme mu byť vystavovaní, ani netušíme kedy. Väčšiu istotu máme však v prípadoch, kedy vieme o miestach, kde sa rádioaktivita nachádza v hojnejšom počte. Ide o rôzne svetové lokality, ktoré majú aj svoj vlastný špecifický rebríček. Pozreli sme si hneď niekoľko zoznamov najrádioaktívnejších miest na Zemi a vo väčšine z nich na prvých piatich miestach figurovali nasledujúce lokality.
Sibírsky chemický kombinát
Rozprestiera sa v regióne Tomsk (cca. stred Ruskej federácie), konkrétne v uzavretom meste Seversk. Svoje brány otvoril ešte v roku 1953 a slúžil Sovietskemu zväzu počas Studenej vojny na výrobu plutónia. Taktiež odtiaľto vyvážali aj obohatený urán. Taktiež sa tu vyrábali komponenty do bojových hlavíc a hockto sem nevstúpil. Ako však došlo k prelomu storočí a situácia medzi Ruskom a USA sa pomerne upokojila, s výrobou sa v závode prestalo (v roku 2008 vypli posledný reaktor). Ale nezanikol. Dodnes slúži ako skladisko rôznych nebezpečných materiálov a zbraní pre zahraničných zákazníkov i vlastné potreby krajiny. Čo však stále pretrváva, je veľké znečistenie okolia a vysoká radiácia.
Semipalatinský jadrový polygón
Presunieme sa teraz južnejšie do susedného Kazachstanu. Na severovýchode rozľahlej krajiny sa pri rieke Irtyš testovali sovietske jadrové zbrane. Na ploche okolo 18 500 kilometrov štvorcových sa od 1949 testovali rôzne typy bômb. Svoju premiéru vo vojenskom obvode zažila aj prvá sovietska atómová bomba s názvom RDS-1. Po nej nasledovalo ešte ďalších 455 explózií. Trpela nielen príroda, ale aj civilné obyvateľstvo. Desiatky tisíc ľudí museli opustiť domovy, poprípade dostali rakovinu či zomreli na iné choroby. Dnes sa v danej lokalite už nič monštruózne neskúša, no dopad na životné prostredie vidno stále.
Majluusuu
Opäť ďalšia post-sovietska republika - Kirgizsko. Pravdepodobne prvýkrát počujete pojem "Majluusuu" (doslovný preklad). Ide o banícke mestečko na západe krajiny, kde sa vo veľkom ťažil urán následne putujúci do ZSSR pre tamojšie nukleárne projekty. Jeho získavanie zamestnávalo tisícky ľudí pracujúcich v náročných podmienkach so zlými dopadmi na ich osobné zdravie. Opätovne utrpela príroda i ľudia. Vyťažili sa totižto tisícky ton. Na ich smolu postupom času prestala byť ich práca potrebná a tak zostalo 20 000 obyvateľov mesta ponechaných len-tak v zlej sociálnej situácii.
Černobyľ
Klasika. Havária bývalej atómovej elektrárne pri meste Pripjať je známa po celom sveta a netreba ju nejako zvlášť popisovať. Len pre pripomenutie, výbuch nastal 26. apríla 1986, kedy počas testovania reaktora došlo k jeho prehriatiu a následnej explózii. Rádioaktívny mrak zasiahol veľkú časť Európy vrátane bývalého Československa a spôsobil problémy ľuďom bývajúcim v blízkosti. Najväčšie ťažkosti však malo susedné Bielorusko, kam dopadlo až 70 % rádioaktívneho spadu. Najlepšie zachovaný pozostatok, opustené mesto Pripjať, dodnes slúži návštevníkom, ktorí sem radi chodievajú. Opustené bloky budov, minulosť, špecifická atmosféra - to sa ľuďom páči. Aktuálne na mieste prebieha výstavba oceľového sarkofágu.
Fukušima
Nasledujúcu udalosť si pamätáme pravdepodobne všetci. Bol 11. marec 2011 a v médiách sa náhle začali objavovať správy o zemetrasení neďaleko Japonska. Po niekoľkých desiatkach minút došlo ešte k horšiemu - cunami. Východné pobrežie dostalo riadne zabrať a spolu s ním aj jadrová elektráreň Fukušima. Tri aktívne reaktory nachádzajúce sa v blízkosti mora sa silno poškodili. Vzápätí došlo k úniku veľkého množstva rádioaktívnej vody priamo do Tichého oceánu, čomu sa dlho nedarilo zabrániť. Dôsledkom havárie je znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy na obdobie až 30 rokov, mnohí ľudia museli byť vysťahovaní a nakoľko ide ešte o pomerne čerstvú udalosť, v blízkosti elektrárne je veľké množstvo radiácie. Pre človeka nie je bezpečné sem len-tak ísť a obzerať sa po pozostatkoch.
Poznáte aj vy nejakú ďalšiu lokalitu stojacu za zmienku?
