Skaza ľudstva je neodvratná a trpezlivosť Všemohúceho dosahuje okraja pohára. Aké zničenie si pre nás pripravil podľa niektorých náboženstiev?
Jednotlivé náboženstvá sveta popisujú Boha vlastnými výrazovými prostriedkami a určujú presný rámec pravidiel, ktorými sa treba riadiť, aby veriaci dosiahol konečnú spásu. Náboženstvá obsahujú aj rámec previnení a hriechov, ktorými sa veriaci protiví Bohu a odvracia tým od seba Jeho priazeň. Za tieto previnenia mu hrozí množstvo trestov, ktoré majú pozemský alebo duchovný rámec. Náboženstvá však nezostávajú iba pri trestaní jednotlivcov, ale aj spoločenstiev či ľudstva ako celku. Práve na všetko živé čaká podľa týchto učení súdny deň, ktorý sa kazatelia snažia zdôrazňovať. Niekedy to náboženskí vykladači zdôrazňujú častejšie, inokedy sporadicky, no každé učenie má svoje predstavy nielen o priebehu, ale aj o príčinách apokalypsy.
Kresťanstvo
Nám najbližšie náboženstvo, ktoré stojí na pilieroch európskej civilizácie má o Apokalypse celkom jasné predstavy. V podstate by sa dalo povedať, že koniec sveta je nielen naplnením celého učenia náboženstva, ale aj (v niektorých časoch) intenzívnym masovým strašiakom. Dlhé storočia od neskorej antiky až po začiatok osvietenstva v 18. storočí ľudia žili v neustálom a systematicky podporovanom strachu zo súdneho dňa. Kresťanské predstavy majú bohaté zastúpenie v teologických textoch i ústnych výkladoch a už od stredoveku sa nimi zaoberá špecializovaná náuka - apokalyptika. Väčšinou však vychádzajú zo židovskej tradície a najmä z Jánovej Apokalypsy, ktorá je súčasťou aj kanonizovaného Nového zákona. Ide o eschatologické zjavenia (eschatológia - o posledných momentoch, o tom, čo je na samom konci), ktoré popisujú nielen priebeh apokalypsy, ale aj to, čo bude nasledovať po jej dovŕšení. Myslí sa tým hlavne posledný súd, pri ktorom budú odmenení všetci spravodliví a potrestaní všetci hriešnici. Apokalyptické texty napokon ovplyvnili aj umenie ako také, čo je možné vidieť na rôznych výtvarných či literárnych dielach - za všetky stačí spomenúť Danteho Božskú komédiu.
Jánovo zjavenie
Apokalypsy sú teda zjavenia, ktoré boli sprostredkované cez nejakého proroka. Niekoho, komu boli zjavené prostredníctvom nadpozemských bytostí. V prípade Jánovej Apokalypsy je autor (rozumej ten, komu bolo učenie zjavené) celkom jasný. Autor textu teda rozpráva iba čosi, čoho sa sám zúčastnil skôr ako divák. Opisuje deje, ktoré nemôže nijako ovplyvniť a teda podáva iba svedectvo o tom, čo sám videl alebo zažil. Tieto texty vznikali zväčša v ťažkých dobách, teda v obdobiach, ktoré boli pre konkrétne učenie náročné a vyznačovali sa odmietaním, prenasledovaním prípadne hrozbou priamej likvidácie. Apokalypsy mali teda spočiatku aj preventívny charakter. Prípadných odpadlíkov mali upozorniť, že za odklonenie sa od pravej viery, ich v skutočnosti čaká oveľa horší trest. Pravoverným mali zasa pripomenúť, že ich prenasledovatelia neujdú spravodlivej pomste. Na Apokalypsách je zaujímavá ešte jedna skutočnosť. Vyjadrujú sa k budúcnosti. Sú teda zároveň aj veštbou, predpoveďou čohosi, čo ešte nenastalo. Podobných veštcov sa v dejinách objavuje neúrekom. Za všetkých stačí spomenúť Sibylu, Nostradama, Vangu, ktorí sú považovaní za veľmi presných veštcov. Je tomu tak hlavne preto, že predpovedali aj minulosť. To znamená, že pred každou veštbou najprv upozornili na predpovede, ktoré už (údajne alebo skutočne) urobili a tým dodávali predpovediam budúcnosti väčšiu dôveryhodnosť.
Pád anjelov od Petra Bruegela
Podobne postupuje aj autor Jánovho zjavenia, ktorý písal tento text niekedy ku koncu prvého storočia. Postavenie kresťanov v tej dobe bolo skutočne nezávideniahodné. Kresťania boli postavení mimo oficiálne náboženstvo a zákon, boli považovaní za nebezpečnú sektu. Rímski cisári im to dávali patrične pocítiť a hlavne za vlády cisára Nera (54 - 68 n. l.), keď boli kresťania označení za hlavných vinníkov rímskeho požiaru sa na nich spustil skutočný lov. Niet divu, že v Jánovej apokalypse si našiel miesto aj antikrist, ktorý je označovaný číslicou 666.
Nero
Podľa dohadov by mohlo ísť práve o Nera alebo o Domitiána - despotického cisára, ktorý vládol v časoch vzniku apokalyptického spisu. Autor textu preto adresoval apokalypsu hlavne svojim súčasníkom (tak začína aj oslovenie - “Ja, Ján, váš brat…”). Chcel im pripomenúť, že udalosti od Kristovho narodenia majú presný eschatologický priebeh a sú riadené Božím zámerom. Na toto využíva množstvo symbolov a to buď v podobe číslic - 4, 7, 12, - alebo v podobe zvierat či iných magických stvorení - diabol je zobrazený ako drak, rôzne príšery sú jeho prisluhovači a pod. Ján ďalej predpovedá, že koniec sveta sa blíži a už čoskoro budú všetci za svoje utrpenie vykúpení.
Antikrist na stredovekej iluminácii
Aký má apokalypsa priebeh? Ján najprv predstavuje svoje zjavenie a vymenúva tých, ktorým je určené. Následne opisuje Boží chorál, ktorý bude pri poslednom dni pripravený k Božiemu súdu. Celé rozprávanie výrazne graduje lámaním pečatí. Tých je sedem a pri každej čaká na ľudstvo nejaká pohroma. V kultúre najviac rezonujú prvé štyri pečate, s ktorými prichádzajú apokalyptickí jazdci - mor, vojna, hladomor a smrť. Ďalej apokalypsa opisuje situáciu vo svete, ktorého sa zmocnilo zlo. Spomína príšery a démonov, ktorí sa postavia proti nebeskej armáde v rozhodujúcej bitke - Armagedone. Po tejto bitke padne Babylon symbolizujúci mesto hriechu a nastane kráľovstvo nebeské označované aj ako nebeský Jeruzalem.
Apokalyptickí jazdci
Treba poznamenať, že kresťanská mystika sa od eschatologických výkladov ostatných náboženstiev príliš nelíši. Vzor treba hľadať, celkom pochopiteľne, v prvom rade v judaizme, no zaujímavé je porovnanie kresťanského výkladu s jedným z najstarších náboženstiev vôbec - zoroastrizmom. Vznik tohto náboženstva sa viaže na Perzskú ríšu, kde približne v 7. stor. pred n. l. žil učenec Zarathrušta (iné dohady hovoria, že toto učenie vzniklo už v 2. tisícročí pred n. l.). Ten vytvoril nové náboženské učenie, ktoré získalo aj jeho meno.
Zarathrušta a jeho život
Zoroastrizmus zavrhol polyteizmus a vytvoril jediného všemocného Boha. Ten sa skladá z dvoch entít - dobrej a zlej, ktoré spolu neustále súperia a udržujú rovnováhu. Každá podoba má k dispozícii aj zástup pomocníkov - dobrých duchov alebo démonov. Delia sa aj o človeka, pretože ten je rozdelený na dve úrovne - telesnú a duševnú. Kým telesná úroveň zaniká smrťou, duševná prechádza do duchovného sveta, kde je podľa svojich skutkov v telesnom živote povýšená do neba alebo zatratená do pekla. Svet podľa zoroastrizmu zanikne na konci vekov. Po ňom bude nasledovať posledný súd všetkých živých bytostí. Koniec sveta začne (podobne ako v kresťanstve) veľkou bitkou medzi dobrom a zlom. Zápas so zlom zvedú štyria spasitelia.
Farvahár - strážny duch a symbol zoroastrizmu
Prvý z nich vzkriesi všetkých mŕtvych, pričom nespravodliví budú očistení ohňom, aby mohli vstúpiť do raja. Spasenie sveta zavŕši až štvrtý z nich, ktorý sa narodí z panny. Tá bude oplodnená po tom, ako sa vykúpe v posvätnom jazere. Podoba kresťanstva so zoroastrizmom je zrejmá a to aj napriek tomu, že tieto učenia sa vzájomne neovplyvnili. V skutočnosti kresťanstvo ovplyvnili eschatologické učenia judaizmu.
Judaizmus
Pre židovské náboženstvo je zaujímavé, že je založené nielen na náboženskom, ale aj na národnom princípe. Židia vnímajú Boha ako skutočne židovského, ktorý si tento národ vyvolil spomedzi ostatných. Národný princíp má v židovskom náboženstve naozaj podstatnú úlohu a ovplyvnil aj apokalyptické vízie o konci sveta. Napriek tomu, že jadaizmus je pomerne rozpracovaný náboženský systém s množstvom svätých i výkladových textov, eschatologické otázky patria medzi najmenej rozpracované. Pre Židov bola totiž spása spätá aj s ich pozemskou existenciou. Boh, ktorý si ich vyvolil ich totiž za zblúdenie trestal vyhnanstvom, otroctvom a stratou vlastného kráľovstva a spása spočívala v prinavrátení židovských kmeňov do zasľúbenej zeme. Takéto obrazy sa opakujú aj v Starom zákone, no treba povedať, že vždy šlo o dočasné prinavrátenie. Najznámejší je azda príbeh o Mojžišovi a vyvedení Židov z egyptského otroctva. Židia toto otroctvo vnímali ako trest za svoju hriešnosť a Mojžiša preto, pochopiteľne, označovali ako spasiteľa, ktorý ich vyviedol z otroctva. Keďže sa však po príchode do zasľúbenej zeme opäť odvrátili od Boha, prišli ďalšie tresty v podobe vyhnania a zničenia Jeruzalemského kráľovstva na takmer dvetisíc rokov.
Mojžiš podľa Rembrandta
V židovskej tradícii je veľmi silno zakorenená symbolika mesiáša. Pomazaného a (Bohom) vyvoleného kráľa, ktorý prinesie Židom skutočné božie kráľovstvo na zemi. Na prvý pohľad sa zdá, že postava mesiáša nemá príliš spoločného s eschatológiou judaizmu, no práve naopak. Predstavy konca vekov sú s mesiášom veľmi úzko späté. Pre Židov príde mesiášsky vek pred koncom vekov. Mesiáš bude skutočný smrteľník a podľa tradície bude mať dušu Adama. Pochádzať bude z rodu kráľa Dávida, teda bude mať kráľovský pôvod. Predchádzať mu, podľa ďalších tradícií, bude príchod mesiáša z Jozefovho rodu, ktorý pripraví cestu pre skutočného kráľa. Skutočný mesiáš vráti Izraelu slávu, ktorá mu ako vyvolenému patrí. Bude to v podstate zlatý vek ľudských dejín.
Kráľ Dávid
Skončí sa mesiášovov smrťou. Ten ako smrteľník svojou smrťou ukončí zlatý vek dejín a nastane “svet po svete” alebo “svet, ktorý príde”. Je to abstraktné vnímanie raja, ktorému sa jednotliví židovskí učenci všemožne vyhýbajú. Takisto proroci sa k nemu v rámci Starého zákona vyjadrujú iba sporadicky, symbolicky a takmer neurčito. Náboženský výklad “sveta, ktorý príde” je preto nejasný. Judaizmus z toho nakoniec vytvoril akúsi devízu - “svet, ktorý príde” je božský a preto je ľudskou rečou a umom neuchopiteľný. Akékoľvek opisy sú len letmé priblíženia, ktoré ani zďaleka nevystihujú podstatu.
Babylon bol pre starovekých Židov stelesnené peklo
Napokon treba zdôrazniť, že Starý zákon obsahuje niekoľko apokalyptických pasáží. Medzi ne sa radia napr. Kniha proroka Daniela, 4. kniha Ezdrášova alebo 1. kniha Henochova. Tieto prorocké apokalyptické vízie vznikali v časoch židovského zotročenia. Viažu sa ku konkrétnym historickým udalostiam a ich vznik je nimi výrazne ovplyvnený. Popisujú hlavne dôvody, pre ktoré sa Židia dostali do otroctva a predpovedajú obnovenie Izraela v jeho pôvodnej podobe. Židovské apokalyptické vízie preberajú mnohé symbolické prvky. Napríklad 1. kniha Henochova obsahuje tzv. Apokalypsu zvierat, ide o rozprávanie historického vývoja Izraelitov od stvorenia sveta až po obdobie života pisateľa knihy (2. stor. pred n. l.). Všetci aktéri sú v tomto rozprávaní zobrazovaní ako zvieratá.
Prorok Ezechiel vo svojej apokalyptickej vízii videl údolie suchých kostí
Prorok Ezdráš opisuje presný model mesiášskeho zakončenia sveta, ktorý začne príchodom mesiáša a jeho smrťou prejde do “druhého sveta”. Daniel je považovaný za akýsi prototyp apokalyptického textu, ktorým sa nechali inšpirovať aj kresťanskí mystici (celkom isto aj autor Jánovej Apokalypsy). Kniha Danielova vznikla v časoch babylonského zajatia a je určená výhradne súčasníkom. Opisuje dejiny ako Boží zámer, čím sa snaží vliať súčasníkom nádej na skončenie otroctva. Daniel presviedča svojich spoluväzňov, že príchod mesiáša a obnovenie Izraela sa blíži, nabáda ich, aby boli vytrvalí a aby nepoľavovali vo viere. Veľmi podobnú funkciu malo o niekoľko storočí aj Jánovo zjavenie pre ranné kresťanstvo.
Islam
Moslimské náboženstvo uzatvára skupinu príbuzných a na rovnakých základoch stojacich náboženstiev. Je preto pochopiteľné, že islamské predstavy o konci sveta budú v čomsi podobné židovským a kresťanským tradíciám. V Islame neexistuje žiadne kanonizované dielo, podobné starozákonným alebo novozákonným textom, ktoré by sa vyjadrovalo ku koncu vekov. Odkazy sa dajú nájsť v niektorých súrach, takisto vo výrokoch proroka Mohameda a napokon v tradícii. Z týchto častí sa napokon vytvorila symbolika islamskej eschatológie.
Mohamedovi diktoval korán archanjel Gabriel
Koniec sveta nemá presne stanovený dátum, ten pozná iba Boh. Aj islam, podobne ako kresťanstvo alebo judaizmus, hovorí o znameniach, ktoré mu budú predchádzať. Je ich niekoľko desiatok a niektoré sú dnes až úsmevné, no v časoch, keď sa tieto predstavy formovali, to bolo čosi nepredstaviteľné. Za všetky možno spomenúť, že koniec sveta bude nablízku, keď v každom dome bude nejaký hudobný nástroj a bude sa tam pestovať hudba alebo starostlivosť o psov bude zaujímavejšia ako starostlivosť o vlastné deti. Takisto sa medzi znameniami objavujú malé náznaky, ktoré sú formulované príliš všeobecne a sú prakticky aplikovateľné na akúkoľvek dobu (dokonca aj obdobie, kedy tradícia vznikala). Tu patrí napríklad lži budú prevažovať nad pravdou, ľudia sa budú oddávať homosexualite, stúpne spotreba alkoholu alebo sa znásobí počet nemanželských detí.
Jedným zo znamení konca vekov budú nezvyčajné nebeské úkazy
Skutočný koniec vekov však predpovedajú až veľké znamenia, ktoré nebude možné ignorovať. Najdôležitejším bude východ slnka na západe. Po tomto znamení sa súdny deň priblíži na dosah. Islam sa však nikdy nevyjadruje k času ako takému. Preto ani východ slnka na západe neohraničuje okamžitým koncom. Iba Boh pozná odpoveď na otázku, kedy sa tak stane a preto je všetko v jeho rukách. Znamenia zošle na ľudí skôr ako poslednú šancu na spásu duše a pripojenie sa k pravej viere.
Falošný prorok zvedie pravoverných z cesty
Napokon však príde zo západu Dadždžál - falošný prorok, antikrist, ktorý bude pliesť a nahovárať všetkých pravoverných, aby zhrešili a odklonili sa od islamu. Vtedy Boh pošle na svet Ježiša syna Márie (Ísá bin Marjam), ktorý už raz na svete bol, aby bojoval s Dadždžálom. Ježiš sa postaví do čela obrovskej niekoľkotisícovej armády, ktorá vytiahne proti antikristovi. Neďaleko Jeruzalema antikrista porazí a nastolí zlatý vek. Mesiášske kráľovstvo bude naplnením Božieho plánu a ľudstvu prinesie mier a pokoj.
Jeruzalemské planiny, na ktorých príde k rozhodujúcej bitke medzi dobrom a zlom
Ježiš bude kráľom 40 rokov a za ten čas sa vytratia všetky falošné učenia. Budú to roky blahobytu a jediným náboženstvom bude islam. Po Ježišovej smrti prídu divoké národy Gog a Magog, ktoré zničia všetko živé. Nikto nebude schopný ich zastaviť. Koniec sveta však príde zo západu. Slnko spáli zem na popol. Boh od tejto ukrutnosti všetkých spravodlivých uchráni a nechá ich duše odniesť do neba. Následne anjel zatrúbi na veľkej trúbe a všetko živé, čo odolalo doterajšiemu armagedonu okamžite zomrie. Po nejakom čase, iba Boh vie, koľko to potrvá, anjel zatrúbi opäť a všetko mŕtve ožije. Keď zatrúbi tretí krát, zhromaždí všetkých k poslednému súdu. Tam budú na veľkých váhach vyvažovať spravodlivých i hriešnikov a podľa toho budú zadeľovaní do neba alebo do pekla.
Koniec sveta príde s trúbením anjela smrti
Islam nie je jednotný ani v eschatologických otázkach a jednotlivé hnutia a smery si ho vysvetľujú podľa seba, resp. kladú dôraz na iné aspekty apokalypsy. Ako vidno priebeh je celkom podobný židovskej i kresťanskej tradícii. S kresťanstvom má ešte spoločné to, že sa vyjadruje k skutočnému koncu sveta a nielen k nastoleniu spravodlivej spoločnosti na Zemi. Židovský zlatý vek dejín je v islamskej tradícii takisto zakomponovaný, no jeho hlavným symbolom bude podľa moslimov Ježiš. Islamská eschatológia výrazne vstrebala a upravila obe tradície a vytvorila z nich samostatný systém a predstavu vlastnej apokalypsy.
Hinduizmus
Z ostatných veľkých náboženstiev sveta má k téme konca sveta čo to povedať azda hinduizmus. Predstavy o konci sveta sú zahrnuté v staroindickom sanskrite - Manusmriti. Hinduizmus má vo svojich koreňoch zakotvenú vieru v neustály kolobeh života. Viera, že smrť nie je koniec, ale začiatok znovuzrodenia je silná nielen pre jednotlivca, ale aj pre spoločenstvo, ktoré vníma svet a vesmír rovnako ako samostatnú “bytosť”. Preto aj viera v znovuzrodenie vesmíru je hlboko zakorenená v celej hinduistickej tradícii.
Brahma
Na začiatku vekov bol Brahma - Boh, ktorý stvoril svet. V panteóne hinduistických božstiev stojí na vrchole. Hinduizmus sa niektorými považuje za polyteistické náboženstvo, no v skutočnosti to tak nie je. Panteón božstiev je naozaj bohatý, obsahuje približne 33 tisíc podôb Boha, no vždy sú to iba podoby Brahmu. Veľmi podobne funguje aj kresťanstvo, ktoré má jediného Boha s tromi podstatami a zástup anjelov a svätcov. Brahma čoby stvoriteľ má dve hlavné podoby - Višna (udržiavateľ sveta) a Šiva (ničiteľ). Z pohľadu Armagedonu je dôležitý práve Šiva. Ten na konci sveta príde, aby zničil vesmír. Šiva pôsobí ako naozaj apokalyptické božstvo, ktorému máme tendenciu prisudzovať skôr negatívne vlastnosti. V skutočnosti sa však teší veľkej úcte a hinduisti ho uznávajú ako nevyhnutnú súčasť existencie sveta. Podľa učenia je totiž prirodzené, že tak ako niečo vzniklo, musí to aj zaniknúť.
Šiva a Višna
V západných civilizáciách je zánik vnímaný ako absolútny a po Armagedone už nič nenasleduje, ba naopak, koniec sveta je naplnením všetkej existencie, ktorá smeruje vyslovene k svojmu neodvratnému zániku. Hinduizmus vníma koniec sveta ako prirodzenú a nie absolútnu skutočnosť. Vesmír musí zaniknúť, aby mohol opäť vzniknúť. Šiva je preto rovnako dôležitá entita Brahmu, ktorá prináša nielen ničenie, ale aj možnosť na vznik nového univerza.
Kedy však podľa hinduizmu nastane koniec sveta? Toto náboženstvo v tom má pomerne jasno. Trvanie sveta rozdelil na niekoľko epoch. V hinduizme sa nazývajú jugy. V podstate sú štyri a svet nimi postupne prechádza od svojho stvorenia až po zánik. Nazývajú sa Krtajuga, Tretájuga, Dváparajajuga a Kalijuga. Každý z vekov trvá niekoľko tisíc rokov pričom ich dĺžka sa skracuje od prvého po posledný. Krtajuga trvá 1 728 000 rokov a Kalijuga je dlhá 423 000 rokov. Medzi jednotlivými epochami existuje ešte 800 rokov súmraku predchádzajúceho a svitania nasledujúceho veku. Celý cyklus trvá 4 320 000 rokov. Momentálne žijeme v Kalijuge, teda v poslednom z vekov. Začala približne 3000 rokov pred n. l.
Šiva
Kalijuga je nielen najkratším, ale aj najhorším obdobím zo všetkých. Najlepšie sa všetkým živým bytostiam vodilo v prvej Krtajuge, ktorá je považovaná za zlatý vek. Bolo to najspravodlivejšie obdobie v dejinách sveta. Kalijuga znamená doslova Temný vek a je typická úpadkom hodnôt a nárastom zla. Kalijuga sa prejavuje v rôznych formách, čo je však podstatné, zväčša sú to opäť veľmi nejasné znaky, ktoré sa dajú aplikovať na ktorúkoľvek dobu. Medzi tie najzaujímavejšie možno zaradiť napríklad veľké sťahovania národov, bezdôvodné vraždy, podliehanie sexu, z ktorého sa stane modla, závislosti na opojných nápojoch a drogách. Kalijuga je však presne vymedzená a podľa hinduizmu sa dá aj správne vypočítať. Keďže začala v roku 3102 pred n. l. a trvať má 423 000 rokov, jej koniec nastane v roku 419 898. To bude aj rok, kedy zanikne svet.
So smrťou a zánikom sa spája aj bohyňa Kálí
Napriek tomu by sa ľudia mali naďalej snažiť udržiavať drahmu (cnosť), aby na seba nepriniesli skazu oveľa skôr. Nezničili život vo vesmíre skôr, než tak urobí Šiva. To ako bude prebiehať koniec sveta hinduisti neriešia. Pre nich je dôležité, že Šiva zničí vesmír. Prečo sa predstavy o konci vekov nepremietli do apokalyptických vízií, ako v západných náboženstvách, je spôsobené práve obnovením sveta po jeho zničení. Hinduizmus je učenie o neustálom cykle života, ktoré ovplyvnilo aj predstavy o konci sveta.
