Polemika o účinnosti o homeopatie trvá už takmer tri storočia. Kde je pravda?
V uplynulých dvoch dieloch Otrasných praktík šarlatánov sme sa venovali problematike MMS a biorezonancii. Prišlo mi od vás početné množstvo mailov a správ s vašimi skúsenosťami a názormi na danú problematiku, na článok ako taký a aj na moju osobu. Je pochopiteľné, že s mojimi názormi každý nesúhlasí, a to je len dobre. Musím však vyzdvihnúť váš spôsob komunikácie, lebo každá výčitka, ktorá na moju adresu prišla, bola ostrá, no zároveň slušná. Slušnosť diskutérov je potrebné vždy oceniť a verím, že aj v ďalších dieloch si udržíme tento štandard.
Dnes sa budeme venovať snáď najpálčivejšej téme v rámci alternatívnej medicíny - homeopatii. Kým v prípade predchádzajúcich dvoch tém, ktoré sme na tomto mieste riešili, išlo o niekoľko stoviek až tisícok ich priaznivcov, zástancov homeopatie je enormné množstvo. Dôvodov na to, prečo je to tak, je viacero a my si ich v nasledujúcich riadkoch rozoberieme. Rád by som touto cestoval reagoval na niektoré komentáre, kde mi je vyčítaná údajná ničím nepodloženú útočnosť v článkoch a spochybňovanie ľudí, ktorí podobným praktikám uverili.
Nuž, moje články nie sú na to, aby obhajovali praktiky alternatívnej medicíny. Netajím sa tým, že som zástanca tej klasickej, založenej na dôkazoch, pretože jej reálne výsledky vidím na vlastné oči každý deň a necítim potrebu odsudzovať farmaceutické spoločnosti, že zarábajú na predaji svojich produktov. Zvlášť nie v krajine, kde si horných desaťtisíc ulieva rádovo milióny eur pri každej možnej príležitosti, popri tom z bežných občanov robia hlupákov a svojou "prácou" na rozdiel od spomínaných farmafiriem nikomu nepomáhajú, skôr naopak.
Chcem podotknúť, že ide o môj pohľad na danú vec. Nikomu svoje pravdy o homeopatii nasilu podsúvať nebudem - je na vás, či dáte prednosť zdravému rozumu, alebo pochybným argumentom. Ja si kladiem za úlohu vám čo najlepšie vysvetliť, prečo ide o nezmysel, no na druhej strane vám opäť ponúkam priestor na diskusiu v komentároch pod článkom. Budem rád, ak sa s nami ostatnými podelíte o svoje názory. Je dôležité v tomto smere viesť neustálu diskusiu, iba tak môžeme zabrániť tomu, aby sa nehanebne hazardovalo s ľudským zdravím.
Objav homeopatie sa pripisuje nemeckému lekárovi Samuelovi Hahnemanovi, ktorý na sebe koncom 18. storočia uskutočnil pokus s kôrou chinovníka. Zjedol isté množstvo tejto kôry a pozoroval, čo sa bude diať s jeho organizmom. Postupne sa u neho začala vyskytovať horúčka, triaška, pociťoval bolesti v kĺboch. Ide o príznaky, ktoré sú charakteristické pre maláriu. A na tú, ako sa neskôr ukázalo, je chinín, účinná látka pochádzajúca z kôry chinovníka, účinná. Výsledok tohto pokusu viedol Hahnemana k záveru, že liek je účinný vtedy, ak vyvoláva symptómy podobné chorobe, ktorú lieči.
Jedna z nedotknuteľných Hahnemannových zásad je, že materská substancia (v tomto prípade zmes rastliných extraktov s rozpúšťadlom v pomere 1:9) získava na účinnosti jej postupným riedením. Postupné desaťnásobné alebo stonásobné riedenie sa musí uskutočňovať podľa časovo náročného rituálu, inak sa nedostaví tzv. "potencovanie". Stupeň riedenia sa označuje písmenami D (decimálne) alebo C (centizimálne) a číslo vedľa písmena vyjadruje počet po sebe nasledujúcich riedení. Ak sa, napríklad, homeopatikum označí ako C6, znamená to, že substancia obsiahnutá v homeopatiku bola zriedená šesťkrát po sebe stonásobne, čím sa dosiahla jej výsledná koncentrácia 1 : 1 000 000 000 000. To je to isté, ako keby ste jednu kvapku substancie aplikovali do vody obsiahnutej v 20 plaveckých bazénoch.
Vzorové typy ľudí, ktorí svojim myslením podliehajú myšlienkam alternatívnej medicíny, homeopatiu nevynímajúc.
Pýtate sa, ako to môže fungovať? Nuž, aj na toto majú homeopati jednoduché vysvetlenie. Odvolávajú sa na tzv. pamäť vody a vnútornú energiu liečiva, pričom tvrdia, že vyšší počet riedení je absolútne v poriadku, nakoľko tieto "liečivé látky" majú vyššiu vnútornú energiu, a teda vyšší celkový účinok u pacienta. Zároveň dodávajú, že aj takto mnohonásobne zriedený roztok s prakticky jednou prítomnou molekulou pseudoúčinnej látky funguje vďaka tomu, že si voda "pamätá" to, že ju kedysi absolvovala vo väčšom množstve. Túto hypotézu a boom vyvolal experiment prof. Jacquesa Benvenista uverejnený v prestížnom vedeckom časopise Nature, v ktorom tvrdil, že sa mu tento jav podarilo v laboratórnych podmienkach dosiahnuť.
Pokiaľ ste vedec a váš výskum je uskutočnený so správnym postupom, nie je problém ho zopakovať kedykoľvek. Hovorí sa tomu reprodukovateľnosť. V tomto prípade Benvenist zlyhal na plnej čiare. Nature uverejnil článok pod podmienkou, že ho autor musí zopakovať pod dozorom kontrolného tímu časopisu. Výsledok bol v tomto prípade už negatívny, pričom to nebol jediný podobný prípad. O nezmyselnosti tejto teórie preto nemožno pochybovať. No predsa môžeme nájsť osoby, ktoré túto teóriu dokázali zahnať až do absurdna.
Výber lieku a stupeň jeho riedenia sa deje na základe pravidla o podobnosti. Homeopatikum sa najskôr skúma na zdravých ľuďoch a všetky príznaky, ktoré sú jeho podaním vyvolané, sa veľmi podrobne zaznamenajú. Ak máme následne k dispozícii pacienta, u ktorého je spektrum príznakov totožné s tými u zdravého človeka, podáme mu dotyčné homeopatikum v zriedenej = potencovanej forme. Základný rozdiel homeopatie oproti klasickej medicíne teda spočíva v tom, že sa usiluje liečiť príznaky ochorenia, nie jeho vyvolávajúcu príčinu.
Kvôli podobným klenotom internetových diskusií...
... je potrebné uviesť veci na pravú mieru.
Pre porovnanie, kým sa ľubovoľný klasický liek objaví vo vašej lekárni, prejde si dlhou cestou trvajúcou pokojne aj jednu dekádu. Najprv musí dôjsť k potenciálnemu objavu účinnej látky v laboratórnych podmienkach. Následne sa možný objav testuje na laboratórnych zvieratách, aby prešiel do úzko vybranej skupiny pacientov, ktorí sa rozhodnú podstúpiť testovanie, aby mohli farmaceutické firmy prísť na to, ako v ľudskom tele príslušná látka pôsobí. Keď je dovtedy všetko v poriadku, postupnými krokmi dôjdeme do štádia dvojito zaslepenej klinickej štúdie, kedy jedna skupina pacientov dostane účinnú látku, druhá skupina placebo. Vtip je v tom, že ani pacient, ani lekár nevedia, či podali/užili jedno alebo druhé. Až po všetkých týchto krokoch môže ísť liečivo na trh ako komerčný produkt, ktorý je však aj po tejto dlhej procedúre pod neustálym dohľadom kontrolórov z oblasti farmaceutického priemyslu.
Ako je to so schvaľovaním homeopatík? Tie prechádzajú zjednodušeným postupom registrácie. Sú kontrolované iba z pohľadu bezpečnosti a kvality, ich účinnosť sa už neskúma (!). Bezpečnosť homeopatických prípravkov je daná samotným faktom, že materská substancia je riedená v takej miere, že ju veľmi často nie je možné vôbec laboratórne zistiť. Všimnite si, že sa v prípade homeopatík vyhýbam termínom "účinná látka" a "liek". Z kontextu článku nie je ťažké uhádnuť, prečo to tak je, hoci je potrebné dodať, že z hľadiska európskej právnej legislatívy bola homeopatická lobby natoľko silná, že aj homeopatiká sú dnes označované ako lieky.
Hore antihistaminikum používané na liečbu alergie, dole homeopatikum určené na liečbu rovnakého ochorenia. Účinný liek je lacnejší ako neúčinné homeopatikum.
Prečo sa homeopatia teší tak veľkej priazni ľudí? Tým, že homeopati liečia príznaky a nie príčinu ochorenia, je dôležité, aby o pacientovi zistili čo najviac informácií a pýtali sa ho veľké množstvo otázok. Keďže pacient nie je z klasickej medicíny na tak intenzívny prístup zvyknutý, pocit, že sa o neho niekto takto zaujíma, ho dokáže dostať na takú úroveň duševnej pohody, ktorá mu môže subjektívne zmierniť mnohé ťažkosti. Ak budeme brať homeopatiu ako istý druh psychoterapie, v tomto smere sa jej nedajú uprieť úspechy, no je zároveň potrebné dodať, že takýto prístup je možný len vtedy, ak sa nezanedbá bežný spôsob liečby toho-ktorého ochorenia, čo sa, žiaľ, často deje.
Homeopatia stručne a jasne.
Kto každý môže byť homeopatom? Dostávame sa k ďalšiemu pálčivému problému. Homeopati do svojich radov púšťajú aj nelekárov, čo osobne považujem za totálne neprofesionálny prístup. A nepresvedčí ma ani argument, že tým, ako málo lekárov chce homeopatiu praktikovať v praxi, je potrebné dopĺňať rady aj iným spôsobom. Ani v klasickej medicíne založenej na dôkazoch si nemocnice nedoplnia personálne stavy lekárov pekármi, inžiniermi či upratovačmi. Ak chcete mať ako lekár súkromnú prax, najrýchlejší spôsob je po skončení 6-ročného štúdia na lekárskej fakulte absolvovanie trojročného špecializovaného vzdelávania, a tým získanie atestácie v odbore všeobecné lekárstvo.
Ako homeopat vám stačí absolvovanie ľubovoľného pochybného kurzu, pretože v tomto smere je regulácia v porovnaní s bežnou medicínou prakticky nulová. Ak uvážime, že liečime príznaky a tie je potrebné dobre poznať, nechať toto v kompetencii nekvalifikovaného človeka je hazard s ľudským zdravím. Otázka etickej roviny tak z tohto dôvodu dostáva vážne trhliny.
A čo údajný liečebný efekt homeopatie? Nejedna štúdia potvrdila, že ak pacient pociťuje zlepšenie po užití homeopatík, ide jednoznačne iba o placebo efekt. A na margo údajných skvelých liečebných látok obsiahnutých v týchto "liekoch" - spomeňte si, napríklad, na kauzu okolo prípravku Oscilococcinum určeného na liečbu chrípky. Ten bol istý čas v médiách veľmi promovaný. Žiaden liečebný efekt mu ale nebol preukázaný, čo asi neprekvapí, keďže sa v ňom nachádza mnohonásobne zriedený extrakt z kačacej pečene a srdca. Je na každom z vás, aký názor si o homeopatii urobí.
Považujem za absolútne nemorálne, ak niekto poskytuje prakticky lekárske služby bez akýchkoľvek znalostí, základných vyšetrení a navyše s pochybným titulom.
Čo dodať záverom? Verím, že som vám aspoň trochu otvoril oči a mali ste možnosť sa aspoň na chvíľu zhroziť tak ako ja. Ak poznáte niekoho vo vašom okolí, kto podobným nezmyslom naletel, odkážte ho na tento článok, prípadne priamo na mňa. V ďalšej časti sa budem venovať údajnému existujúcemu vzťahu medzi očkovaním a vznikom autizmu.
Autor je študentom všeobecného lekárstva.
