Nie príliš ľahké, ale ani nezdolateľné. Týchto osem Tatranských štítov je ideálnym cieľom pre každého, kto chce dopriať svojmu telu zdravú výzvu.
Nepochybujem o tom, že viacerí z vás majú za sebou výstupy na Kriváň či Rysy. Tatry toho však v rámci dostupných vrcholov ponúkajú oveľa viac.
Dali sme dokopy celý zoznam aj s krátkym popisom, čo ťa na ktorej túre čaká. Trúfaš si dať to ešte počas tohoto leta?
Kriváň
O tomto vrchole toho nie je nutné hovoriť veľa. V zásade máš na výber dve varianty - začať od Troch Studničiek alebo od Štrbského plesa. V oboch prípadoch to je túra zhruba na sedem hodín a úprimne, mimo Jamského plesa to je taký nudnejší stereotyp cez tiahlu kosodrevinu. Ale Kriváň je tradícia, pre niektorých až povinnosť.
Rysy
Zase jeden z najpopulárnejších výstupov v celých Vysokých Tatrách. Výstup na Rysy patrí medzi náročnejšie, no nie je tak náročný, aby odradil veľký záujem. Ak ti prekážajú davy turistov a dlhšie čakanie pri reťaziach, asi to nebude pre teba to pravé orechové, na druhú stranu ponúka severozápadný vrchol Rysov (Rysy majú tri vrcholy) neskutočný výhľad, pre ktorý sa tá osemhodinová túra zo Štrbského plesa a späť jednoducho oplatí. Ak máš navyše dobré srdce, silu v nohách a miesto v batohu, môžeš chatárom pomôcť a vziať im hore od Popradského plesa nejaké potraviny. Možno dostaneš aj nejaké to tekuté všimné (čaj ;)).
Kôprovský štít
Toto už je iné kafe. Nie v otázke náročnosti, ale v otázke krásy. Pre mňa osobne je výstup na Kôprovský štít jednoznačne najkrajším zo všetkých. Od Štrbského plesa prejdeš k Popradskému plesu, aby si sa odtiaľ vydal Mengusovskou dolinou okolo Malého a Veľkého Hincovho plesa (druhé menované je najhlbšie v Tatrách) až na vrchol. Krása celej túry spočíva práve v troch skalných stenách, ktoré ťa po celý čas obklopujú + v štyroch plesách, ktoré počas túry minieš. Perfektný zážitok na niečo okolo sedem hodín.
Predné Solisko
Predné Solisko skúsenejší ani neberú príliš vážne, vraj to je len taká kôpka. Áno, treba povedať, že Predné Solisko nie je zďaleka tak atraktívne ani výškovo, ani náročnosťou, ani výhľadom (zaujímavý začne byť až úplne na konci, inak máš výhľad akurát tak na okolité dediny a vzdialené Nízke Tatry). Celý výstup zvládneš vrátane návratu za nejaké štyri hodiny a Predné Solisko slúži skôr aká taká ideálna rozcvička pre ostatné kopce - ak si teda na našu letnú výzvu trúfaš, tu by si mal začať. A keď už nič iné, tak aspoň si dáš pivo na chate pod vrcholom.
Slavkovský štít
Slavkovský štít je v mnohom hrozne zaujímavý kopec, má však jeden problém - výstup naň je všeobecne považovaný za ubíjajúcu päťhodinovú nudu a mnohí preto tento výstup odkladajú na neskôr. Slavkovský štít je veľmi ľahko rozoznateľný svojim charakterom - nevyzerá ako okolité impozantné štíty, skôr ako taká kopa hliny. Má to však svoj dôvod.
Slavkovský štít v minulosti stratil v dôsledku zemetrasenia svoj vrchol, čo dokazujú zosunuté kamene v údolí. Čo dokázané nie je je domnienka, že tento štít bol svojho času dokonca najvyšší v celom pohorí Vysokých Tatier. Či je to pravda, to už asi zostane záhadou navždy, každopádne tých päť hodín tiahlej nudy ukončuje veľkolepý výhľad.
Východná Vysoká
Ak si niekedy obdivoval ohromný majestátny vrch vedľa Rysov a netušil si, čo je zač, tak to bola Vysoká. Na tento vrch, mne trochu pripomínajúci Matterhorn, sa bez horolezeckej výstroje a príslušných licencií asi nedostaneš, no na jeho východnú časť, teda Východnú Vysokú, áno.
Neľahká, vyše 8-hodinová túra od Tatranskej Polianky cez Poľský hrebeň (často aj v lete pokrytý snehom) až na samotný vrchol sa odmení výhľadom, ktorý je zo všetkých dostupných považovaný za najkrajší. Tento štít sa totiž nachádza v samom srdci Tatier a uvidíš tak z neho prakticky všetko. Obzvlášť z výšky 2429 metrov nad morom.
Jahňací štít
Jeden z tých menej známych štítov, na ktorý, podobne ako v prípade Slavkovského štítu, budeš stúpať takmer päť hodín. Narozdiel od neho ťa tu však čaká mnoho krásnych plies, vrátane známeho Zeleného plesa, chata pri Zelenom plese a dvojica vodopádov - Dlhý a Medený. Okrem toho sa priprav aj na reťaze, čiže summa sumarum žiadna nuda.
Jahňací štít je špecifický tým, že je úplne na východe Tatier, čo znamená, že je z neho výhľad na Belianske Tatry. Ak ti to nič nehovorí, vygoogli si a nezostaneš sklamaný.
Svinica
Najmenej známy štít a zároveň najťažší v celom zozname. Dokonca mnohí vášniví turisti z môjho okolia, ktorí obehali takmer celé Tatry, o tomto kopci v živote nepočuli. Čím to je? Príčinou môže byť to, že tento kopec sa nachádza na hraniciach Poľska a Slovenska. To síce aj Rysy, no v tomto prípade je výstup zo slovenskej strany podstatne dlhší (20 kilometrov len výstup, prevýšenie 1500 metrov) a komplikovanejší, preto je tento štít oveľa populárnejší a známejší u našich severných susedov. Ideálne je na tento kopec je "vybehnúť" zo Zakopaneho, čo túru skráti na "príjemných" 9 hodín a prevýšenie "príjemne zníži" na 1400 metrov. Poliaci si to ešte podstatne uľahčujú lanovkou na blízky Kasprov vrch, čo ťažkú, technicky veľmi náročnú túru mení na priemernú horskú prechádzku, to však, ako verím, nie je tvoj prípad :-).
Počas výstupu sa priprav na množstvo reťazí, veľa Poliakov a niekoľko naozaj ťažkých úsekov, preto je lepšie nechať si tento výstup až na úplný záver, keď už sa s horami trochu viac zžiješ. Nehovoriac o "Orle Perć", najťažšej túre v celých Vysokých Tatrách, ktorá vedie práve cez tento vrchol. Ale o nej si viac napíšeme nabudúce.
