Perfektné obsadenie a skúsená režisérka. Stačilo to na skvelý film?
Mám rád Sofiu Coppolu. Už je to nejaký čas, čo ma kompletne dostali jej majstrovské kúsky Stratené v preklade a Smrť panien. Priznám sa, že následne sa mi režisérka trochu stratila z radaru. Možno tam bol súvis s tým, že ďalšie jej filmy až tak výrazne nebodovali (aspoň oproti vyššie zmieneným počinom). Teraz sa však Coppola vracia s pomerne chválenou (cena za réžiu z Cannes) novinkou The Beguiled. Doručila nám teda režisérka ďalší nezabudnuteľný kúsok?
Občianska vojna v Amerike trvá už tri roky. V izolovanej dievčenskej škole vo Virginii ostalo len päť študentiek, medzi nimi aj mladučká Alicia (Elle Fanning), ďalej učiteľka Edwina (Kirsten Dunst) a riaditeľka Martha (Nicola Kidman). Jedna zo študentiek narazí v lese na zraneného nepriateľského vojaka, desiatnika Johna McBurneyho (Colin Farrell). Martha rozhodne, že môže zostať, kým sa úplne nezotaví. Prítomnosť fešného muža však v škole plnej mladých žien veľmi rýchlo rozprúdi skryté, potlačované vášne a žiarlivosť.
The Beguiled vychádza z románu Thomasa Cullinana a prvýkrát bol sfilmovaný Donom Siegelom v roku 1971 s Clintom Eastwoodom v hlavnej úlohe. Siegelovu snímku som nevidel, takže neviem ako veľmi je jej nové stvárnenie (ne)podobné, v každom prípade ma táto komorná dráma zaujala. V prvom rade: má absolútne dokonalú dobovú atmosféru, ale nechýba jej aj akýsi temný lyrizmus. Kamera, rámovanie obrazu a práca so svetlom vyráža dych a maľuje výtvarne nádherné výjavy. Sofia Coppola sa v niektorom interview vyjadrila, že chcela príbehu dodať prvky južanskej gotiky. Tento zámer je vyšiel na jednotku s hviezdičkou. Miestami mi snímka atmosférou a sčasti aj príbehom skutočne pripomenula jednu z mojich obľúbených prozaičiek Flannery O'Connor. The Beguiled je pomerne skromné dielo, čo sa týka hudby (tá sa ozve len výnimočne). Režisérka dáva pôsobivo zaznieť tichu, takže doslova cítite dusno letného vzduchu, počujete otravný hmyz v korunách stromov, zatiaľ čo z diaľky sa ozýva zlovestné dunenie z diel.
Hereckým výkonom sa nedá vôbec nič vytknúť. Collin Farrell je typovo správne obsadený a odvádza dobrú prácu, ale je jasné, že celé dielo stojí na pleciach ženského osadenstva. Perfektné výkony neodvádzajú len očakávateľné istoty, ako Kirsten Dunst, Nicole Kidman či stále zaujímavejšia Elle Fanning, ale aj mladšie herečky Oona Laurence, Angourie Rice či Emma Howard. V kombinácii so spomínanou atmosférou ma film úplne pohltil. Aj preto ma mrzí, že mu nemôžem udeliť trochu vyššie hodnotenie.
Niekoľkým problematickým častiam sa totiž Coppola nevyhla. Začnime príbehom. Ten je pomerne prostý a je jasné, že v jeho centre budú stáť najmä postavy a ich vzájomné vzťahy. Človek by čakal, že práve na psychológii si dá režisérka najviac záležať. Ale opak je pravdou. Po psychologickej stránke ide o prekvapivo príliš jednoduchú a nedopracovanú záležitosť. Vďaka tomu pôsobí správanie postáv v niektorých momentoch veľmi diskutabilne (veľa v tomto ohľade zachraňujú herci). Aby som bol konkrétnejší - tie zvraty nie sú hlúpe a dalo by sa im veriť. Ale len v prípade, že by im predchádzal dôsledný a viditeľný vývoj postáv. Čo sa v tomto prípade nedeje.
Ale vlastne najväčší problém, ktorý som s The Beguiled mal sa týkal toho, že som nejako nedokázal rozkľúčovať, prečo si Sofia Coppola vybrala na vyrozprávanie práve tento príbeh a čo ním vlastne chcela povedať. Aký bol jej zámer, či - ak chcete - aká mala byť myšlienka? Mal to byť konflikt tradičnej, kresťansky konzervatívnej morálky a potlačeného živočíšneho pudu? Alebo pochopenie, že aj nepriateľ je človek ako každý iný? Alebo o tom, že vojne a jej brutalite je nemožné utiecť a postupne doľahne na každého? Priznávam, nie som si istý. Nemýľte sa, netvrdím, že je The Beguiled príbehovo nečitateľný, povedal by som skôr, že je až príliš prostý. Po jeho skončení si tak zrejme poviete niečo v zmysle: fajn, a to je všetko? Akoby filmu chýbal trochu silnejší dramatický oblúk, viac vypätých scén a trochu lepšie vygradovanie.
Zo snímky však nepochybne cítiť jasnú režisérsku víziu. Som si istý, že Sofia si to zrežírovala presne tak, ako chcela. Že mi trochu uniká ono záhadné "prečo?" je možno len môj problém. A ak mám byť úprimný, s odstupom vo mne The Beguiled stále viac dozrieva a mám strašné nutkanie pozrieť si ho znovu (už len kvôli tej vynikajúcej atmosfére). Pokiaľ máte radi komorné, atmosférické drámy s výbornými hercami, určite dajte snímke šancu. Rozhodne vás emocionálne nezostrelí, ako Stratené v preklade či Smrť panien, za pozretie ale určite stojí. 7.5/10
