Trpezlivosť sa v roku 2017 začína považovať za ojedinelú ľudskú vlastnosť.
Poznáš ten pocit, keď si s niekým píšeš a pri oneskorenej odpovedi si hneď nervózny? Neboj sa, nie si v tom sám. Netrpezlivosť sa zdá byť problémom dnešnej generácie. Moderné technológie a neustály zhon, v ktorom žijeme, sú zdá sa negatívne vplývajúce faktory na našu psychiku.
Pozrime sa na vyhľadávanie v Google. Za úplné minimum času dokážeme prísť k informáciám, ktoré by nám v minulosti trvalo nájsť hodiny.
Vyhľadal som, prečo sme netrpezliví, a výsledky na internete som našiel za ani nie pol sekundy. Ak by neexistoval internet, musel by som sa obliecť, vybehnúť do knižnice a v sekcii odbornej literatúry hľadať knihy zamerané na psychológiu. Kým by som to našiel, by spolu s cestou ubehla minimálne hodina. Povieš si, že je to dobré, no má to háčik.
Predstavitelia značky Grant’s Whisky vykonali prieskum na 2000 respondentoch, ktorých sa pýtali na významné historické dátumy. Výsledok? Niektorí z Američanov nevedeli, kedy padol Berlínsky múr či kedy padli “dvojičky”. Argumentovali tým, že pre nich je jednoduchšie vyhľadať to na internete. To je síce pravda, ale časť verejnosti sa kvôli jednoduchému a hlavne rýchlemu prístupu k informáciám na internete začína báť o vôľu vzdelávať sa. Doktorka Halseyová, odborníčka na rodičovstvo a psychológiu, našťastie tvrdí, že túžba učiť sa nikdy nezanikne.
Poznáš ten pocit, keď stojíš v rade a ovláda ťa nekonečný hnev, pretože si netrpezlivý? Podľa USA Today, ktorý urobil prieskum s otázkou, koľko najdlhšie vydrží respondent stáť v rade, je tento čas kratší než 15 minút. Ktovie, čo by na to povedali naši rodičia v časoch, keď stáli hodinové rady na rifle v Tuzexe. Netrpezlivosť novej generácie dokonale využil Robert Samuel, ktorý založil spoločnosť Same Ole Line Dudes. Ľudia mu platia za to, že namiesto nich stojí v rade. Zamestnáva niekoľko ľudí a podľa vlastných slov zarábajú približne 1000 $ za týždeň.
Vráťme sa k technológiám. Až polovica používateľov internetu očakáva, že web načíta do dvoch sekúnd. Ak nenačíta do 10 sekúnd, tá istá polovica stránku okamžite opustí. Preto sa všetci tvorcovia stránok sústreďujú práve na skrátenie doby načítavania. Vieš si ešte predstaviť používať starý 5 Mbps internet? Pravdepodobne by si hneď išiel skontrolovať router, či je všetko správne zapojené.
Nepravidelnosť a občasná nespoľahlivosť autobusových spojov trénuje na Slovensku našu trpezlivosť, o tom niet pochýb. V Británii podľa prieskumov dlhšie než 6 minút na zastávke potenciálny cestujúci čakať nevydrží. O dve minúty menej vydržia Briti čakať na obsluhu v bare. To mi pripomína situáciu, keď som sa snažil dovolať obvodnej doktorke. Držali ma na čakacej listine, a do uší mi hrala „príjemná“ znelka. Práve toto čakanie označili v Spojenom kráľovstve za to najhoršie, aké si vedia predstaviť.
Určite si si minule na Instagrame všimol novú fotku, ktorá tam o pol hodinu už nebola. Možno ju jej autor zmazal po tom, čo zistil, že nemá dostatok lajkov. Až tretina ľudí vraj do jednej minúty čaká minimálne jeden páčik. Zostávame závislí na neustálom kontrolovaní upozornení na smartfónoch. Zatiaľ, čo ľudia nad 50 rokov zvyknú kontrolovať svoje telefóny každú hodinu a pol, my, teda ľudia vo veku 18-34 rokov, dlhšie než 10 minút bez rýchleho skontrolovania nevydržíme.
Nomofóbia je strach z bytia bez mobilu. Je jedno, či sa vybije, pokazí, alebo ho stratíš, jednoducho cítiš úzkosť, keď nemôžeš skontrolovať, koľko lajkov ti pribudlo na profilovke. Názov je skratkou no-mobile-phone-phobia. Na University of Connecticut School of Medicine prišli na to, že závislosť na smartfónoch je podobná iným závislostiam, napr. závislosti na alkohole alebo drogách. Až 77 percent nomofobikov sú školáci vo veku 18-24 rokov.
Každý si mobil kontroluje z iného dôvodu, no často je ním práve nedočkavosť na odpoveď blízkeho človeka. Prestávame mať trpezlivosť, pretože moderné technológie nám umožňujú žiť čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. List by nám trvalo napísať 10 minút, ísť na poštu a odoslať by trvalo spolu aj hodinu. Minimálne dva dni by cestoval po Slovensku, až by nakoniec dorazil k adresátovi. Tomu by procesy trvali podobne dlho, a vytúženej odpovede by sme sa v dobrom prípade dočkali po týždni. A kedysi to takto medzi zamilovanými pármi fungovalo. Dnes stačí 10 minút a chystá sa rozchod.
Rýchlosť moderných technológií má aj negatíva. Namiesto klasického zoznamovania využívame služby ako Badoo alebo Tinder, kde nám len pomocou GPS aplikácia v okolí odhalí potenciálnych partnerov na rande. Všetko o sebe vypíšeme do verejných profilov a šanca na reálne zmysluplné rozhovory ide bokom. Mnohokrát nám stačí napísať si do správy “Ľúbim ťa”, bez dôvodu to povedať osobne. Pretože je to rýchlejšie a jednoduchšie.
Otázkou však zostáva, či je to aj lepšie. Cez internet si vieme povedať všetko, no naživo namiesto skutočnej interakcie hladkáme displeje smartfónov v nádeji, že narazíme na niečo zaujímavé. Keď sme stále online, prichádzajú pracovné maily a všetci chcú, aby sme na ne odpovedali hneď. Nie je čas vydýchnuť. Náhlime sa za peniazmi, dobrou prácou, dobrými študijnými výsledkami a často zabúdame na oddych. Možno aj preto sú v dnešnej dobe choroby psychického zdravia tak nebezpečné.
Trpezlivosť a čakanie má svoje čaro. Čas strávený čakaním by sa nemal viac brať ako zabitý, ale „bonusový“, keď si môžeme nechať veci prejsť hlavou a porozmýšľať nad tým, čo sa vlastne v našich životoch deje.
