René Théophile Hyacinthe Laënnec vyrobil jeden z najzákladnejších nástrojov v medicíne. Poznáš jeho príbeh?
René Théophile Hyacinthe Laënnec bol rodákom z francúzskeho Quimper, v ktorom sa narodil v roku 1781. Študoval v mestách ako Nantes a Paríž. Počas mladosti taktiež pracoval ako ránhojič v armáde. Neskôr získal vytúžený lekársky titul a začal pracovať v parížskej nemocnici, kde intenzívne pracoval na zlepšení diagnostiky, najmä chorôb pľúc a srdca. V roku 1823 sa stal profesorom na Collège de France a v nasledujúcom roku aj prednostom internej kliniky. Zomrel pomerne mladý vo veku 45 rokov na pľúcnu tuberkulózu, ktorou sa pravdepodobne nakazil od svojho synovca.
Spoločne s ďalšími doktormi, presnejšie s Leopoldom von Auengruberom a Jeanom Nicolasom Corvisartom, sa stal zakladateľom klasickej fyzikálnej diagnostiky modernej medicíny. Okrem vynájdenia dôležitého nástroja sa taktiež prvýkrát venoval problematike cirhózy pečene a kožného melanómu. Je po ňom pomenovaná jedna zo 4 lekárskych fakúlt University Claude Bernarda v Lyone. V priebehu života pomáhal najchudobnejším a venoval sa charitatívnej činnosti. Avšak, nebolo mu po chuti počúvať obnažené ženské hrudníky často obrovských rozmerov, kedže bol hlboko veriaci kresťan. Ako vymyslel svoj prvý nástroj a čo je vlastne fonendoskop? Viac sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.
Stetoskop, dnes bežnejšie nazývaný fonendoskop, je jednoduchý lekársky nástroj využívaný k fyzikálnemu vyšetreniu pacienta posluchom. Používa sa na vyšetrenie srdca (počúvanie srdcových oziev a šelestov), pľúcnych zvukov a črevných pohybov. Fonendoskop sa využíva spoločne s tlakomerom k meraniu krvného tlaku. Svoje miesto taktiež nachádza aj u najmenších pacientov. V pôrodníctve slúži k posluchu srdečných oziev plodu. Fonendoskop nepatrí len do rúk lekárov, zdravotníckeho personálu a medikov, ale svoje opodstatnenie nachádza aj mimo zdravotnícke zariadenia, napríklad pri domácej kontrole liečby hypertenzie. V súčasnosti sú dostupné jednostranné alebo obojstranné varianty. Najlacnejšie začínajú na cenovke približne 5 €, no za najdrahšie kupujúci zaplatí aj niekoľko stoviek €.
Poďme naspäť k príbehu. Okrem náboženskej problematiky odradzovali mladého doktora od priameho posluchu aj pragmatickejšie dôvody. Od vyšetrenia na dráhe jeho ucha a cudzích pŕs ho isto odstrašovali aj rôzne kožné defekty a infekcie, nepríjemný zápach potu a neprítomnosť antibiotickej liečby. Taktiež rozloženie tuku veľmi často zhoršovalo hlasitosť zvukových fenoménov. Kto z nás by v dnešnej dobe prikladal svoj zvukový aparát na akýkoľvek hrudník? S týmto účelom vyvinul nástroj – stetoskop, ktorý zvyšoval intenzitu zvukov pri počúvaní. Významným spôsobom tak zlepšil diagnostiku chorôb srdca a pľúc. Svoje dlhodobé pozorovanie uložil do životného diela Traité de l'auscultation Mediate.
René si spomenul na malé deti hrajúce sa s dutými hračkami, a tak zroloval kúsok papiera, ktorý priložil na patričné zvukové body ľudského tela. Zo skvelého a jednoduchého nápadu vyrobil prvý fonendoskop, ktorým bol dutý drevený valec s dĺžkou 25 cm a priemerom 2,5 cm. Tvarom ho zrejme inšpirovala flauta, na ktorú rád hrával. Neskôr upravil svoj nástroj, rozdelil ho na tri odnímateľné časti a pridal rafinovanú dutinu v tvare lieviku, ktorá zvuk opäť viac zväčšila. Činnosť srdca znela oveľa jasnejšie a zreteľnejšie ako kedykoľvek predtým. Taktiež sa konečne vyhol svojmu trápeniu, už nemusel prikladať uši k prsníkom žien. Unikátny vynález označil ako "najväčšie dedičstvo svojho života".
Stal sa priekopníkom nového neinvazívneho diagnostického nástroja. Pomenoval ho stetoskop, z gréckych slov stethos (hrudník) a skopos (vyšetrovať). Fonendoskop získal pomerne rýchlo popularitu, ale našli sa aj odporcovia. Nie všetci lekári ľahko prijali novú metódu. Od kolegov dostal napríklad takéto rady: "Kto má uši, nech používa uši a nie stetoskop". Nič sa však nemení na tom, že nástroj doktora Laënneca patrí dodnes k najzákladnejším nástrojom v rukách doktorov na celom svete. Na záver ešte dodávam, že moderný dvojušný stetoskop bol vynájdený Arthurom Learedom v roku 1851 a stále patrí k štandardnému vybaveniu lekárskych zariadení.
