Abwehrgruppe 218: Protipartizánska jednotka stojaca za najväčším masakrom na slovenskom území (Rozhovor)

Abwehrgruppe 218, tiež známa pod menom Edelweiss (Plesnivec) či Kampfgruppe Edelweiss (Bojová skupina Plesnivec), bola špecializovaná protipartizánska jednotka pôsobiaca na území Slovenska od septembra 1944 do apríla 1945. Počas svojej krátkej existencie mala na svedomí závažné vojnové zločiny a desiatky ľudských životov. V nasledujúcom rozhovore vám spoločne s historikom Marianom Uhrinom priblížime históriu tejto neslávne známej organizácie.

PhDr. Marian Uhrin, PhD. Absolvent Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2005 pracuje v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Venuje sa problematike výzbroje a techniky slovenskej, povstaleckej armády a tiež partizánskym jednotkám. K uvedenej problematike publikoval viacero vedeckých štúdií a odborných článkov. Je autorom a spoluautorom monografií napr.: II. slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika a Turiec, Pluk útočnej vozby 1944, či Slovenské národné povstanie 1944.

Aká bola ranná história jednotky Abwehrgruppe 218? Čo dalo prvotný podnet na vytvorenie takejto organizácie na území Slovenského štátu?

Keď nemecké vojská začali 29. augus­ta 1944 okupáciu územia Slovenska, v ich tyle postupovali bezpečnostné zložky, ktorých úlohou bola pacifikácia okupovaných území.Na protipartizánske operácie postupne na Slovensko prisunuli a sformovali niekoľko špeciálnych jednotiek. Z hľadiska územia Slovenska nás zau­jíma Frontleistelle P Süd-Ost, respektíve SS-Jagdverband Süd-Ost (Stíhací zväz Juhovýchod) so sídlom vo Viedni, ktorému podliehali aj špeciál­ne protipartizánske jednotky na našom území. Na našom území pôsobili protipartizánske jednotky: Josef (SS-Jagdgruppe Slowakei Josef), Schneewitchen a tá najznámejšia Edelweiss.

Vieme niečo o vnútornej organizácii tejto protipartizánskej skupiny? Ako sa formovala a kto boli jej členovia?

V polovici septembra 1944 prišiel do Bratislavy Major Erwin Thun von Hohenstein, ktorý mal bohaté skúsenosti z organizo­vania a vykonávania protipartizánskych akcií v ZSSR a Poľsku. Na štábe veliteľa nemeckých okupačných vojsk na Sloven­sku dozvedel, že pod je­ho velením bude na Slovensku sformova­ná špeciálna jednotka. Následne dostal E. Thun pokyn na vytvo­renie Abwehrgruppe 218, ktorá bola ur­čená na protipartizánske operácie na strednom a západnom Slovensku. Jednotka, vedená v dobových dokumentoch ako Sonderkomando Edelweiss, respektíve Kampfgruppe Edelweiss, sa začala formovať koncom septembra 1944 v Žiline. Štáb jednotky tvorili bývalí príslušníci jednotky Brandenburg. Zvláštne postavenie v jednot­ke Edelweiss mal nemecký oddiel, ktorý bol nakoniec doplnený vojakmi z útvarov nemeckej armády a podliehal priamo E. Thunovi. Z Abwehrgruppe Schlegel boli prevelení rusky hovoriaci vojaci, ktorí vytvorili kozácky oddiel o sile 40-50 mužov. Po­slednú fázu formovania jednotky tvorí príchod asi 50 príslušníkov kaukazských národov. Major E. Thun od prvopo­čiatku vyvíjal veľkú aktivitu, aby do je­ho jednotky bol včlenený slovenský oddiel. To sa mu podarilo začiatkom októb­ra, keď bolo do Žiliny prevelených 200 príslušníkov Slovenskej pracovnej služ­by pod velením Martina Kanioka. Po prvých akciách došlo k redukcii stavu slovenskej roty. Príslušníci, ktorých E. Thun neuznal za schopných na protipartizánsky boj a váhajúci boli daní k dispo­zícii slovenskému MNO. Táto časť od­išla spoločne s  M. Kaniokom od jednotky. Zostávajúcich 130 vybraných príslušníkov 16. decembra 1944 prevzala ako dobrovoľníkov nemecká branná moc. Boli ako slovenská rota za­členení do jednotky Edelweiss. Major Thun do čela slovenskej ro­ty vymenoval stot.del. Ladislava Nižňanského, ktorý po svojom zajatí súhla­sil so vstupom do jednotky.

Okrem už spomínaných oddielov (nemecký, kozácky, kaukazský a slovenský) si získala výsadné postavenie skupinaasi 20 - 25 ľudí, formu­júca sa z partizánov a vojakov, ktorí po svojom zajatí súhlasili so vstupom do jednotky. E. Thun z nich cvičil rozviedčíkov, agentov a provokatérov. Sieť doná­šačov si budoval aj v rámci jednotlivých oddielov Edelweissu. Zatiaľ čo nemecký príslušníci jednotky boli poväčšine absolventi špeciálnych kurzov  s bohatými skúsenosťami, v prípade ostatných príslušníkov jednotky išlo o narýchlo vycvičených vojakov, ktorí získavali skúsenosti až pri nasadení proti partizánom a civilnému obyvateľstvu.

V akých oblastiach Slovenska organizácia pôsobila a aká bola jej úloha v boji proti povstalcom?

E. Thun mohol s takouto veľkou jednotkou operovať na viacerých miestach a v prípade prepadu väčších partizánskych zoskupení využíval aj pomoc pravidelnej armády, zložiek SD a spoluprácu s jednotkami POHG. Jednotka pôsobila zo Žiliny a Kremnice a obsiahla priestor západného a stredného Slovenska. Jednotka buď likvidovala civilné obyva­teľstvo v obciach a osadách, ktoré neklá­dlo odpor povstalcom, alebo prepadala nepriprave­ných partizánov. Využitie momentu prekvapenia zohrávalo v taktike Edelwe­issu veľmi dôležitú úlohu. Uplatnenie tejto taktiky bolo umožnené dokonalým materiálnym zabezpečením jednotky (Československé pušky vz.24 či nemecké Kar98k. Rovnako boli vyzbrojení granátmi a relatívne veľkým počtom guľometov. Jednotka mala aj mínometnú čatu), ktorá využívala sklady partizánskych a civilných oblekov a výzbroje, skupiny hovoriace slovensky a rusky. Aby však bolo možné uplatniť taktiku prepadov do dôsledku, musela získavať konfidentov, ktorí by jej prísluš­níkov priviedli na stopu partizánov. Veli­telia Edelweissu získavali informácie o partizánoch od platených, alebo do­brovoľných zradcov. Veľa dôležitých údajov získali samotní prí­slušníci, keď v preo­blečení za partizánov vykonávali pred každou akciou prieskum v obciach. Sondáž na mieste budúcej akcie sa robila už niekoľko dní pred jej realizáciou a bola jej dôležitou fázou. V priebehu akcie zís­kavali potrebné informácie aj od zaja­tých partizánov, ktorí zradili a boli po­tom zaradení do špeciálneho oddielu pod priamym Thunovým velením. Dôle­žitým zdrojom informácií boli aj údaje, ktoré jednotke poskytovali orgány SD.

Do polovice marca 1945 Abwehrgruppe 218 uskutočnila asi 50 akcií proti povstalcom. Celkovo bolo zabitých  300 ľudí.  O akých najbrutálnejších protipartizánskych akciách vieme ?

Medzi najznámejšie akcie jednotky Edelweiss patria prepady obcí a osád ako Počúvadlo, Prochoť, Ostrý Grúň a Kľak, či akcia na veľkom Boku nad obcou Polomka. Najbrutálnejšie zásahy boli prevedené práve v obciach Ostrý Grúň a Kľak, ktoré boli vypálené a obyvateľstvo povraždené (Celkovo padlo za obeť 146 osôb, z toho 56 žien a 38 detí).

Na poste veliteľa slovenského oddielu pôsobil Ladislav Nižňanský. Ako by ste túto postavu a jej činy v rámci organizácie zhodnotili?

Ladislav Nižňanský patril k skúseným dôstojníkom slovenskej armády, pričom pôsobil na rôznych veliteľských postoch v rámci delostreleckého pluku 11 v Žiline. Zapojil sa do príprav Slovenského národného povstania v posádke a následne sa povstania aj zúčastnil. Podľa spomienok povstaleckých veliteľov išlo o odvážneho a spoľahlivého dôstojníka plne oddaného povstaleckej akcii. Všetko sa zmenilo po jeho zajatí, keď sa dal k dispozícii nemeckým jednotkám a bol určený za veliteľa slovenskej roty jednotky Edelweiss. Ako veliteľ tejto jednotky sa zúčastnil na všetkých represívnych akciách, čo mu po vojne vynieslo trest smrti.

S približujúcim frontom sa podobné zoskupenia na okupovaných územiach rozpadali a ich príslušníci dezertovali. V akej situácií sa ocitla jednotka Edelweiss na sklonku vojny?

Už od polovice marca 1945 zlyhávalo spojenie Edelweissu s jeho veliteľstvom vo Viedni, ako aj s veliteľstva nemeckých vojsk na Slovensku. Situácia sa skomplikovala, keď 10. apríla 1945 dostal Thun šifrovaný telegram o prerušení spojenia s nadriadeným veliteľstvom, nakoľko toto sa ocitlo v obkľúčení. Od tohto okamihu sa Edelweiss podriadil 1. tankovej armáde, ktorá však mala dosť vlast­ných problémov a preto Edelweiss neria­dila. Právomoc tak zostala plne v rukách štábu Edelweissu, ktoré naďalej podnikal protipartizánske akcie. Koncom apríla 1945 sa začali s jednotkami 1. nemeckej armády premiestňovať v smere Olomouc - Nemecký Brod - Tábor s úmyslom dostať sa do amerického zajatia. Ráno 6. mája 1945 odi­šiel E. Thun s L. Nižňanským do Českých Budějovíc, kde mala sídlo hospodárska sku­pina jednotky. E. Thun zveril velenie Edel­weissu svojmu zástupcovi Königovi. König s niekoľkými príslušníkmi jednotky využili Thunovu neprítom­nosť a odišli smerom na Plzeň, kde sa dostali do amerického zajatia. So sebou zobrali osob­né a nákladné auto, na ktoré naložili vy­sielačku a trezor s dokumentmi. O niekoľko dní sa naplnil aj osud ostatných príslušní­kov Edelweissu, ktorí boli zajatí Soviet­skou armádou 9. mája 1945.

Po páde prvého Slovenského štátu a obnovení Československa sa začali okamžite konať povojnové súdne konania s kolaborantmi a vojnovými zločincami. Ako v týchto procesoch dopadla Abwehrgruppe 218 a jej príslušníci?

Do sovietskeho zajatia sa dostal E. Thun von Hohenstein. Sovietske orgány, ktoré Thuna stíhali aj za jeho činnosť na území ZSSR, ho zaistili o niečo neskôr aj s niekoľkými ďalšími príslušníkmi Edel­weissu v zajateckom tábore Neuhras. Bol vypočúvaný vo Viedni a následne za bližšie neznámych okolností popravený. L. Nižňanský nastúpil opäť službu v československej armáde a keď sa informácie okolo jednotky prevalili ušiel do Nemecka, kde pôsobil v rádiu Slobodná Európa. Ostatní slovenský príslušníci sa snažili rôzne ukryť, časť z nich boli súdený v rámci ľudových súdov koncom 40. rokov. Celá vec pre nedostatok informácií a dôkazov rýchlo skončila. K najznámejšiemu procesu s príslušníkmi jednotky došlo až začiatkom 60. rokov, samozrejme v neprítomnosti L. Nižňanského. Rozsiahle vyšetrovanie zdokumentovalo represívnu činnosť jednotky a najaktívnejších príslušníkov jednotky súdne postihla.