Horor, pri ktorom budete musieť trochu potrápiť šedú kôru mozgovú.
The Blackcoatˈs Daughter (niekde pod názvom February) ma spočiatku lákal hlavne prítomnosťou mojej obľúbenej Emmy Roberts, ale žiadne prehnané očakávania som nemal. Potom však prišiel trailer a ja som regulérne spozornel. Zdalo sa, že Oz Perkins nám doručí kúsok, ktorý bude stavať primárne na atmosfére a menej na lacných baf efektoch, respektíve hektolitroch telesných tekutín. Netreba asi zdôrazňovať, že práve tomuto typu hororov osobne dávam prednosť, takže som sa začal opatrne tešiť. Podarilo sa však The Blackcoatˈs Daughter naozaj zaujať, alebo išlo len o falošnú hru a dostali sme tuctovú žánrovku?
Najprv trochu o príbehu. Ocitáme sa v dievčenskej katolíckej škole Bramford. Prichádzajú zimné prázdniny a študentky odchádzajú domov. Teda, až na Katherine (Kiernan Shipka) a Rose (Lucy Boynton), pre ktoré si rodičia z neznámych dôvodov neprišli. Nedá sa im dovolať, a tak obe ostávajú v prázdnej škole, kde sa začínajú diať zvláštne veci. Rose počuje strašidelné hlasy a jej spolužiačka sa správa viac než podivne. Ako s tým všetkým súvisí druhá dejová línia s mladou Joan (Emma Roberts), ktorá utiekla z psychiatrickej liečebne a za každú cenu sa snaží dostať do Bramfordu?
Načo chodiť okolo horúcej kaše: osobne som z The Blackcoatˈs Daughter nadšený. Pri sledovaní som bol dokonca až prekvapený, ako veľmi sa mi Perkinsov horor páči. Nie je ľahké opísať jeho atmosféru, ale je sakramentsky silná. Celý príbeh je presiaknutý temnotou, zlovestnosťou a miestami až surreálne pôsobiacim tónom. Rovno vám môžem povedať, že ak dávate prednosť skôr klasickejšie strihnutému hororu, tak vám The Blackcoatˈs Daughter pravdepodobne veľa nepovie. Aj napriek krátkej stopáži je totiž tempo veľmi pomalé. Hneď zabudnite aj na to, že by vám Perkins niečo obšírne vysvetľoval. Postupne sa síce objavujú náznaky a možné vysvetlenia, nikdy však nie sú stopercentne potvrdené. Vlastne príbeh skôr ešte viac zamotávajú. Osobne som si dosť dlho nebol istý ani tým, či tu vlastne figurujú nadprirodzené sily, alebo ide len „len“ o vízie/psychopatiu niektorých postáv. Vďaka tomu vás Perkinsov horor vcucne a nepustí. Pokiaľ ste teda dosť trpezliví diváci. Herecky taktiež nemám čo vytknúť. Film sa logicky sústreďuje hlavne na ústredné dievčenské trio. Spomínaná Emma Roberts si síce musí vystačiť s minimom dialógov, ale svoju úlohu krásnej a tajomnej neznámej zvláda ľavou zadnou. Vystrašená Lucy Boynton sa tiež nedala zahanbiť a tichá a zlovestná Kiernan Shipka ma ešte asi bude strašiť v snoch.
Keď som premýšľal, k čomu by som tak Perkinsove dielo prirovnal, napadli mi filmy Davida Lyncha či nedávne The Eyes of My Mother. Režisér pracuje s (na prvý pohľad) ošúchanými žánrovými proprietami, ale nazerá na ne z úplne iného uhla. Inak povedané: spracováva ich inak, než by „bežný“ divák očakával. Viem si predstaviť, že kdejaký iný hochštapler by s podobným námetom nakrútil tuctový exorcistický horor a ani by sa príliš nezapotil. Chválim režiséra, že sa nevydal jednoduchšou cestou a svojich divákov nemá za blbcov.
Najlepšie urobíte, ak si o filme nebudete nič zisťovať. Maximálne si pozrite trailer. A odpovedzte si na jednoduché otázky: máte radi pomalšie filmy? Nevadí vám absencia jasných vysvetlení? Radi si skladáte príbehovú skladačku z rôznych náznakov? Áno? Potom by ste The Blackcoatˈs Daughter nemali v žiadnom prípade minúť. 8,5/10
