Skúšali ich zastaviť, no nedarilo sa im, pretože vášne boli obrovské.
Písal sa 4. január roku 1987 a v známom slovenskom kúpeľnom meste Piešťany sa odohrávali majstrovstvá sveta juniorov v hokeji. K dejiskám patrila vtedy aj Nitra, Trenčín či neďaleké Topoľčany za účasti výberov Československa, Spojených štátov amerických, Kanady, Sovietskeho zväzu, Švédska, Fínska, Švajčiarska a Poľska. Všetko prebiehalo ako zvyčajne (hralo sa systémom každý s každým), až nastal zápas medzi Kanaďanmi a Sovietmi. Prví spomenutí mali možnosť zabojovať o zlatú medailu za podmienky víťazstva so 4 strelenými gólmi, no ich súper už nedisponoval medailovými ambíciami a lepšie ako na 6. pozícii nemal ako skončiť. Svet bol v danom čase ešte stále rozdelený na dva bloky, a preto bol na zápas (nešťastne) nominovaný nórsky rozhodca, ktorý nemal s medzinárodnými zápasmi skúsenosti a počas celého zápasu nijak výrazne nepotrestával tvrdé zákroky oboch celkov.
Až došlo k pamätnému momentu, kedy strelil Kanaďan Fleury gól a oslávil ho tým spôsobom, že sa rozhodol šmyknúť po ľade po kolenách a imitovať, že strieľa na sovietsku striedačku. To bolo pre mužstvo z východu tvrdou provokačnou ranou a napätie len stúpalo a stúpalo, až došlo k legendárnej bitke. Nie hocijakej, malé šarvátky známe z NHL sa jej nikdy nevyrovnajú, pretože išlo priam o hromadnú bitku, akú svetový šampionát dovtedy nepoznal. K prvej dvojici bitkárov sa pridala druhá a už to išlo rad radom. Frustrovaní hráči vybehli zo striedačiek a rany sa rozdávali ako teplé rožky. Piešťanskí diváci, no aj ľudia sledujúci zápas za televízormi zostali ako paralyzovaní a nezostávalo im nič iné, ako sa len prizerať, čo sa to tam na tom ľade deje. Niekoľko desiatok minút trvajúca bitka sa nie a nie zastaviť, a tak sa organizátori pokúsili dokonca zhasnúť svetlo v aréne, aby konflikt skončil. Nepomohlo. Do potýčky sa zapojili hráči ako Fleury, Turgeon, Fjodorov, Mogilnyj, Zelepukin, Konstantinov, Shanahan a ďalší, mnohí z nich pamätné hviezdy NHL, no ešte v mladom veku. Známa je aj pikoška, že autobus Kanaďanov až k hraniciach Československa sprevádzali naši vojaci, pretože sa báli, že povyskakujú z autobusu a začnú sa mlátiť s občanmi.
Nakoniec obe mužstvá z turnaja okamžite vylúčili, no vďaka bitke sa v Kanade drasticky zvýšil záujem o juniorský hokej. Na záver spomenieme, že keď dostali Kanaďania pozvánku na slávnostný banket, tak ho rázne odmietli a dostali od organizátorov pol hodinu na to, aby sa zbalili a doslovne vypadli preč. O celej udalosti vznikla aj kniha s názvom When the Lights Went Out od publicistu menom Gare Joyce.
