Vybrali sme pre vás zoznam skvelých filmov o nenávisti a o tom, ako ľahko dokáže pohltiť človeka.
Nie je to tak dávno, čo sme pre vás spísali zoznam výborných filmov, v ktorých ústrednú tématiku zohrával rasizmus. Tento výber sa medzi vami, čitateľmi, tešil veľkej obľube, a preto sme si pre vás prichystali sľúbenú „druhú časť" článku, ktorú môžete považovať za akési duchovné pokračovanie. Neobmedzujeme sa v ňom totiž iba na rasizmus, ale siahli sme hneď po viacerých filmoch, v ktorých je hnacím motorom zaslepujúca nenávisť. Či už umelo vytvorená voči určitej skupine ľudí alebo tá, vyvolaná obyčajným davovým šialenstvom. Zástupcu si nájde každý. V žiadnom prípade sa nenechajte odradiť. Rovnako ako v prvom článku, aj v tejto časti vám necháme zopár tipov na mrazivý audiovizuálny zážitok.
Jagten (réžia: Thomas Vinterberg, 2012)
Začneme filmom, ktorý by v samostatnom rebríčku severských filmov (môžete ho čakať už onedlho) rozhodne obsadzoval vysoké priečky, no my sme sa ho rozhodli zaradiť práve sem. Surový príbeh obyčajného chlapa Lucasa (Mads Mikkelsen) totiž naberá 180 stupňovú otočku po tom, čo sa medzi ľudí v jeho komunite dostane zlovestná lož. Tá spôsobí davové šialenstvo prerastajúce do slepej nenávisti a keďže tuzemský preklad oficiálneho názvu znie Hon, asi tušíte, čo bude nasledovať. Thomas Vinterberg dokázal vykresať dychberúcu thrillerovú nálož, ktorá sa nepríjemne pohrá s vašimi citmi a skvelý Mads Mikkelsen vás svojím výkonom prikuje do sedačiek.
Pianist (réžia: Roman Polanski, 2002)
Ak sa chceme baviť o nenávisti, nesmieme opomenúť udalosti, ktoré sa odohrali pred ani nie 80 rokmi a na ktoré sa bohužiaľ v dnešnej spoločnosti asi pomaličky zabúda. Antisemitizmus bol hnacím motorom nacistickej ideológie a Pianista od Romana Polanského je toho srdcervúcim dôkazom. Režisér ako malý chlapec holokaust skutočne prežil a na vlastné oči vo vtedajšom krakowskom ghette videl, akej hrôzy sú ľudia schopní. Zdá sa, že všetky svoje pocity transformoval do Pianistu. Realistického príbehu o klavíristovi Wladyslawovi Szpilmanovi (Adrien Brody), prežívajúcom tragédie dejúce sa v Poľsku okolo roku 1940. Film bol Akadémiou ocenený troma zlatými soškami a po jeho zhliadnutí s ňou budete rozhodne súhlasiť.
Malcolm X (réžia: Spike Lee, 1992)
Aj ten, koho história černochov v Amerike absolútne nezaujíma vie, že za veľkou mlákou pôsobili v priebehu 20. storočia dvaja veľkí bojovníci za občianske práva. Prvým z nich bol umiernenejší Dr. Martin Luther King a druhým bol Malcolm Little, známy skôr ako Malcolm X, ktorý sa nebál vyjadrovať svoje názory na rovinu. Spike Lee, režisér spomínaný už v prvej časti článku so svojou nadčasovou klasikou Do the Right Thing ukázal, že zobraziť hlboko zakorenenú rasovú neznášanlivosť mu nerobí vôbec žiaden problém a že sa jej v Malcolmovom živote nahromadilo viac ako dosť, ostáva bez debaty. Pripočítajte si k tomu skvelého Denzela Washingtona, ktorý tu podal jeden zo svojich najlepších výkonov a o zábavu máte postarané.
Polytechnique (réžia: Denis Villeneuve, 2009)
Ako je už u nás zvykom, vo väčšine žánrových filmových rebríčkoch, výberoch či zoznamoch sa snažíme zakomponovať aspoň jeden film vymykajúci sa klasickej nálepke mainstreamu. Dnes sme siahli po dychvyrážajúcej jednohubke od kráľa moderných thrillerovDenisa Villeneuvea s názvom Polytechnique. Prečo dychvyrážajúcej? Lebo moment, od kedy do školy s puškou vkročí mladý Marc Lépine vás chytí a bude pevne držať počas toho, ako sa pozeráte na jeho chorobné besnenie, pri ktorom zabil 14 žien a ďalších 10 zranil (+ 4 mužov). Všetko kvôli jeho nenávisti voči „feminizmu". Tento deň vošiel do dejín ako Montrealský masaker a Denis k projektu pristúpil s patričným rešpektom. Čiernobiele, mrazivé, ťažko pozerateľné, no zároveň skvelo natočené a precítené.
This is England (réžia: Shane Meadows, 2006)
Keď sa povie slovo skinhead, veľa z nás si predstaví vyholené hlavy, veľké bombery, kanady a najmä extrémistické názory podporované násilím. Sčítaní však vedia, že to má skutočne ďaleko od ozajstnej pravdy. Subkultúra Skinheads totiž vznikla v Británii medzi mládežou robotníckej triedy a podpora nenávistných myšlienok im vtedy ani nezišla na um, zvlášť, keď veľká časť z nich bola inšpirovaná okrem iného jamajskou pouličnou kultúrou. Príbeh o tomto hnutí v jeho pôvodnom význame priniesol na plátna aj režisér Shane Meadows, ktorý svoje korene naozaj poznal a autenticky mapoval v príbehu o partičke mladých priateľov a ich nového dvanásťročného regrúta Shauna (Thomas Turgoose). Práve jeho očami sa pozeráme na vplyv xenofóbnych myšlienok na túto subkultúru v 80. rokoch a jej následné rozčlenenie. Snímka je príjemne melancholická, nostalgická, úderná, skvelo zahraná a právom sa radí medzi to najlepšie, čo vzišlo z tvorby na Britských ostrovoch.
Rabbit-Proof Fence (réžia: Phillip Noyce, 2002)
Ku skvelým filmom s rasistickým poddtónom sa ešte nachvíľku vrátime, avšak tentokrát sa prenesieme zo Spojených štátov do nehostinnej Austrálie. Aborigéni, domorodá civilizácia na tomto území, to s príchodom bieleho muža opäť nemala najľahšie, obzvlášť neskoršie generácie, ktoré vznikli zo „zmiešavania". Sú odvliekaní do táborov, kde sa majú naučiť „žiť s bielymi". Bol to dosť márny pokus zakamuflovať snahu o zničenie aborigénskych génov a vedomé si toho boli aj tri odvlečené dievčatká: Molly, Daisy a Gracie, ktoré sa rozhodli z podobného tábora utiecť. Nemajú to však ľahké, keďže ich prenasledovateľov riadi krutý a zaslepený „hlavný protektor Aborigéncov" A. O. Neville (Kenneth Branagh). Film disponuje krátkou stopážou plnou úžasných hereckých výkonov a ťaživým pohľadom na to, čím všetkým si ľudia museli prejsť iba niekoľko desiatok rokov dozadu bez toho, aby o tom svet tušil.
The Believer (réžia: Henry Bean, 2001)
Vidieť mladého Ryana Goslinga, hrdo nosiaceho tričko s hákovým krížom na hrudi, je pre mnoho jeho fanúšikov hotový nezmysel. Avšak, netušia, že v roku 2001 si ho na pľaci filmu The Believer skutočne musel obliecť. Tento sympaťák však nie je jediným lákadlom filmu. Ním je premisa, kedy sa pôvodom židovský chlapec pod ťarchou nenávisti obracia voči vlastnej komunite a osvojuje si neonacistické myšlienky. Takýto život však nedokáže udržať dostatočne dlho. Po životných skúsenostiach sa dostáva na rázcestie, v ktorom sa snaží spoznať vlastné korene. Čo dodať? Famóznemu Ryanovi uveríte takmer všetko, čo vypustí z úst. Jeho krutú krízu vlastnej identity budete neraz sledovať so zovretým žalúdkom a našľapanú cestu strateného človeka si užijete v komornom, no o to viac emotívnom štýle.
Munich (réžia: Steven Spielberg, 2005)
So Spielbergovým Mníchovom staviame na možno trocha netypickú kartu, no ak si film pozriete, pochopíte, prečo sme ho sem zaradili. Podľa vlastných slov režiséra je tento počin „modlitbou za mier". Pýtate sa prečo? Nuž jemne povedané, vzťahy medzi Izraelom a Palestínou boli už od vzniku Izraelského štátu poriadne napäté. Rozhodne sa nejdeme púšťať do politizovania a uvažovania, ktorá strana má na svedomí aké neprávosti, faktom však zostáva, že útok na židovský atletický tím v Mníchove organizáciou The Black September pohol celým vtedajším svetom. Na scénu po udalostiach prichádza Izraelská tajná služba, ktorá sa rozhodla zavraždiť niekoľko cieľov majúcich s týmto teroristickým aktom niečo dočinenia. Mníchov bol mnohými kritizovaní za zľahčovanie okolností či prílišnu sentimentalizáciu, no to nič nemení na fakte, že sa jedná o skvelý a chytľavý thrillerový zážitok, v ktorom nenávisť potláča rozum.
Hotel Rwanda (réžia: Terry George, 2004)
O snímke Hotel Rwanda počul snáď každý, no málokto vie, že je to perfektná filmová záležitosť. V Rwande sa pred cca 20 rokmi udiala hrozivá genocída a počas 100 dní v nej zomrelo (podľa niektorých údajov) okolo milióna ľudí. Po tom, čo sa k moci v africkej krajine dostala belgická koloniálna vláda, začala vypočítavo inštitucionalizovať delenie kmeňov na vznešenejších Tutsiov a podradnejších Hutuov. Po dekolonizačnom procese a občianskej vojne sa začala v krajine ozývať radikálna milícia Hutuov, ktorá plánovala po ťažkých a dlhých rokoch pomstiť svoj kmeň. V týchto udalostiach sa ocitol aj správca luxusného hotela Paul Rusesabagina (Don Cheadle), ktorý sa zvláštnou zhodou okolností stane záchranným anjelom početného množstva zúbožených ľudí, utekajúcich pred pohromou. Využíva pri tom svoje kontakty, um, šarm a z neobyčajného príbehu vytvára silnú drámu podľa skutočnej výpovede, ktorá sa nesnaží hrať na emotívnu strunu, no perami a srdcom vám hneď zopárkrát zatrasie.
Schindler's List (réžia: Steven Spielberg, 1993)
Dostávame sa k poslednému filmu nášho výberu. Ním nie je nič iné ako nádherný Schindlerov zoznam a môžeme naňho použiť klasické slovné spojenie, „ak ste ho nevideli, ako keby ste ani nežili". Uhladený, štylisticky nádherný a neuveriteľne silný príbeh biznismena a člena nacistickej strany Oskara Schindlera, zachraňujúceho okolo 1100 ľudských životov počas druhej svetovej vojny. Spielberg sa nesnaží vykresliť Schindlera ako presvedčeného spasiteľa. Práve naopak. Bol oportunista, sukničkár a prvotným zvestiam o koncentračných táboroch nevenoval veľkú pozornosť, až pokiaľ to nevidel na vlastné oči. Schindlerov zoznam je presne tým filmom, ktorý môžete pustiť aj tomu najchladnejšiemu človeku a môžete si byť istý, že zostane pohnutý. Nenávisť, zlosť a snaha o záchranu ľudskej dôstojnosti je celá ladená do nestarnúcej čiernobielej, Liam Neesom je bezprecedentne úžasný, rovnako ako aj jeho záporný náprotivok Ralph Fiennes a celé to dokresľuje zhudobnená bolesť v podaní Johna Williamsa. Nádherný príklad skvelej kinematografie.
Keďže sme náš zoznam značne rozšírili, dúfame, že ste si v ňom aj vy našli svojho favorita. Ak sa však v zozname nenachádza, zanechajte nám tip v komentároch. Rozšírite tak obzor nám aj ďalším čitateľom a nielen to. Už teraz pripravujeme ďalšiu časť a týmto jednoduchým krokom k nemu môžete prispieť. Tak čo, zatiaľ spokojní?
